ղľáԾ
Náš knižný trhnikdy nie je práve presýtený publikáciami o karikaturistoch, takže oto viac vynikajú dva šťavnaté retrokúsky zvydavateľstva FoArt: Nielen Jožinko a Zábranský na Slovensku. Obeknižky spája meno ichzostavovateľa Fera Jablonovského, ktorý svoju (takmer) encyklopedickú znalosť slovenskej karikatúry 60.a70.rokov dokázal skvele zúročiť. Ukázal nám totiž jejdva protipóly, dvarozdielne pohľady nadobu. Zostarých, často nereprodukovateľných obrázkov, zreštauroval vtedajší výtvarný svet natoľko, že máme až hmatateľný pocit reality druhej polovice 20.storočia.
Nielen Jožinko (Život adielo Jozefa Scheka) je záverečný dezert série kníh predstavujúcich Jozefa Scheka Babuška – autora nesmrteľného komiksu Jožinko – dieťa svojich rodičov, ktorý vychádzal vyše dvadsať rokov v humoristickom časopise Roháč. Už znázvu jejasné, že editor malsnahu ukázať Jozefa Babuška zviacerých pohľadov, nieiba akotvorcu roháčovskej ikony. Tak nám predstavuje Babuška akomaliara, grafika, ilustrátora, rezbára asamozrejme akobrilantného karikaturistu. Nonielen to. Nielen Jožinko je láskavá, priateľská ahlavne kultivovaná gratulácia kmajstrovej deväťdesiatke. Za všetky pozdravy odcitujem jeden odtoho najpovolanejšieho, odteoretika výtvarného humoru Kornela Földváriho: „Pootvoril midvierka dosveta, z ktorého sa mizakrútila hlava. Dosveta plného prekvapení anečakaných zvratov. Celkom nebadane manaučil pritom vidieť veci inak okolo seba, vnímať bizarné súvislosti. Anebrať sapriveľmi vážne ani nasamom dnebeznádeje. Nacelý život. Vďaka, Jožko!“
Ծž첹 Zábranský naSlovensku (1966 – 1971) vyvoláva úplne iné emócie. Pripomína viac obžalobu než nostalgické spomínanie naminulosť. Hovorí priamou rečou politickej satiry. Dodnes ohromuje odvahou zobraziť nadutosť mocných.
Vlastimil Zábranský (1936) patrí ksvetovej extratriede výtvarného humoru. Rodák zVráži uBerouna žijúci vBrne prispieval doslovenských časopisov Kultúrny život aRoháč. Práve ztýchto periodík saFerovi Jablonovskému podarilo urobiť exkluzívny výber z rokov 1966 – 1971, čiže znajhektickejšieho obdobia socializmu. Symbolických 75 obrázkov (aj toto dielo vyšlo pri príležitosti životného jubilea) rozpovedá príbeh odvrátenej tváre socializmu: strach, zbabelosť, poklonkovanie, tuposť davu či obmedzenosť, cynizmus akrutosť mocných. Karikatúry beztvarých činovníkov aich rovnako beztvarých obetí. Neustále prítomné čierne pruhy nápadne pripomínajúce väzenské uniformy.
Prilistovaní tejto knižky sanedá neuvedomiť si, že zlaté šesťdesiate mali i svoju hrdzu. I teraz jeden príklad za všetky: na šrafovanom pozadí kresby visí velikánsky strelecký terč bez zásahu guľky. Pred ním nazemi leží postava snatiahnutými rukami. Telo má prevŕtané desiatkami zásahov. (Mimochodom, práve táto karikatúra bola uverejnená natitulnej strane Kultúrneho života vr. 1967pri článku oVl. Clementisovi.)
Spomínané publikácie Nielen Jožinko (Život adielo Jozefa Scheka) i Zábranský naSlovensku (1966–1971) zvydavateľstva FoArt sú slovom dobitky. Či už dotej ovýtvarných tendenciách druhej polovice 20.storočia, alebo dotej, ktorá sa snaží vybojovať dôstojné postavenie karikatúry dnes.
