ղľáԾ
Zuzka Moricová, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin.
Pýcha je to, že chceš to, čo vôbec nepotrebuješ
„Pýcha nemá pôžitok zvlastnenia vecí, iba zvlastnenia viac vecí, než má ten druhý(...) je to porovnávanie , ktoré ťa robí hrdým, pôžitok, že si nad ostatnými.“
Pýcha je jedna zmnohých ľudských vlastností, ktorá má mnoho podôb. Je to stav mysle, vktorom pociťujeme preceňovanie samých seba, márnomyseľnosť anamyslenosť. Toto však nie je všetko, čo zahŕňa slovo pýcha. Je to aj pocit sebavedomia ahrdosti, ktorý však musí mať svoje hranice.
ᾱó
Od raných počiatkov ľudskej rasy ľudia patrili medzi lovcov azberačov. Mnohé historické pramene potvrdzujú, že ľudia po stáročia zbierali objekty mnohých druhov. Pred 15000 rokmi primitívne komunity začali strácať záujem o„nomádický“ štýl prežitia anadobudli potrebu spoliehať sa na uskladňovanie jedla, čo viedlo kzmeneich postoja kmateriálnemu vlastníctvu. Jedinci začali vlastniť väčšiu kvantitu objektov aztoho dôvodu boli neschopní pokračovať vkočovnom spôsobe života. Stali sa znich osadníci strvalými domovmi, ktoré obsahovali veľké množstvo predmetov, ktoré neboli nevyhnutné pre život.
Súčasná doba
Mnohí by argumentovali, že novodobý životný štýl je diametrálne odlišný od našich predkov. Tak aký máme postoj kvlastníctvu vdnešnej ére? Zpsychologického hľadiska má každý svoju jedinečnú skúsenosť stým, ako svet funguje. Ľudia zrôznych generácií, vychovávaní rôznymi rodičmi, vrôznych kútoch sveta, narodení do odlišných ekonomík, zamestnaní vodlišných pracovných trhoch majú rozdielny uhol pohľadu vrámci vlastníctva apýchy. Ztoho dôvodu má každý široké spektrum pochopenia, ako peniaze ainé materiálne objekty fungujú. To, čo sa iným môže zdať absurdné, druhým môže pripadať logické či štandardné.
Mnohí považujú pýchu za hriech tých, ktorí sú na vrchole, ako sú bohatí aúspešní ľudia, ale svet je plný ľudí, ktorí vyzerajú skromne, no vskutočnosti sú majetní aľudí, ktorí pôsobia, že sú bohatí, ale žijú nad hranicou insolventnosti.
Konzumná spoločnosť
Avšak pre väčšinu súčasných ľudí sa vlastníctvo daného predmetu stalo podstatnejším, ako samotná praktickosť prípadne využiteľnosť. Dnešná konzumná spoločnosti od nás očakáva, ba až nepriamo podsúva myšlienku spotrebovať viac, ako je potrebné. Konzumný človek existuje kvôli veciam, pretože ich má. Ako povedal nemecký filozof Herbert Marcuse – spotrebný človek – jednorozmerný človek – sa vo svojom tovare vidí, nachádza vňom svoju dušu. Prostredníctvom neho je pripútaný kspoločnosti. Ekonomika nie je založená na produkcii toho, čo je pre život nevyhnuté, ale na produkcii nadbytočného. Princípom nakupovania nie je kvalita či potreba, ale vytváranie astimulovanie túžby po dostupnosti tovaru pre širšie vrstvy obyvateľstva. Ľudstvo smeruje ktomu, že stále túži maťviac, dokým ho všetko, čo vlastní neomrzí astane sa nepotrebným. Vtomto momente začne túžiť po niečom novom, atraktívnejšom pre tento spôsob konzumného života.
Sociálna nerovnosť
Čo societu vedie ktakému spôsobu konania? Sociálno - ekonomický status je hnacím motorom pre náš sociálny rebríček. Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže svojho povolania, príjmu abohatstva či vzdelania. Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určujú jeho ekonomické zdroje, sociálny status alebo životný štýl. Majetok je znak istého postavenia, čo spôsobuje, že hodnotíme ľudí nie na základe ich charakterových čŕt, ale podľa toho, čo vlastnia. Takéto správanie vytvára priepasť medzi sociálnymi vrstvami aopovrhnutie vprípade nedostatočného ekonomického postavenia.
Efekt vlastníctva
Efekt vlastníctva je psychologický jav, pri ktorom ľudia prisudzujú vyššiu hodnotu veciam, ktoré vlastnia, než iným rovnakým veciam, ktoré nevlastnia. Marketing často využíva tento psychologický fenomén na zvýšenie predaja svojich produktov, ako napríklad bezplatné skúšky avzorky, ktoré dodajú zákazníkom pocit vlastníctva produktu azačnú ho vnímať ako svoju súčasť. Možnosť prispôsobiť produkt podľa potreby zákazníka alebo takzvaná personalizácia produktu je ďalší marketingový ťah, vďaka ktorému budú zákazníci ochotnejší si produkt kúpiť. Túžba veci vlastniť smeruje aj knajbežnejším činnostiam. Koľkokrát sa mnohí pozastavia nad tým, koľko vecí vich vlastníctve je nepotrebných či nepraktických? Napriek tomu sa väčšiny znich odmietajú vzdať.
Vlastníctvo ako hlavná priorita života
Medzi zaujímavé poznatky patrí aj výrok nemeckého sociológa a filozofa Ericha Fromma, ktorý považoval pilier existencie ľudskej spoločnosti jej ukotvenosť v súkromnom vlastníctve, moci a zisku, hovoriac: „Získavanie, vlastnenie a vytváranie zisku sú sväté a neodcudziteľné práva jednotlivca v priemyselnej spoločnosti.“ Analyzuje dva módy existencie: modus vlastnenia a modus bytia. Človek, ktorý žije v móde vlastnenia, sa zameriava na zhromažďovanie vecí, majetkov, ale aj vzťahov alebo vedomostí. Tieto veci mu neslúžia na autentický život v súlade s vlastným ja, ale práve predovšetkým na to, aby ich mal a mohol vystavovať na obdiv. Naopak človek žijúci v móde bytia sa zameriava na vnútornú spokojnosť a harmóniu so svetom a ostatnými ľuďmi. Dnešná moderná spoločnosť si nadovšetko cení majetku. Väčšina ľudí žije v móde vlastnenia než bytia. To ale vedie k stále väčšiemu odcudzeniu človeka od sveta a práve tu pramenia ekologické aj spoločenské problémy, do ktorých ľudstvo mieri.
Etický dopad
Morálny aspekt tohto spôsobu života prestáva byť podstatný. Táto forma existencie nielen poškodzuje medziľudské vzťahy, ale aj samotný postoj človeka kjeho naturálnej stránke. Dnešný svet sa vzďaľuje od harmonického súladu sprírodou. Príkladom môžu byť „fast fashion“ reťazce alebo rýchla móda, ktorá len zvýrazňuje neudržateľnosť takého správania na úkor enormne poškodeného životného prostredia aneľudského zaobchádzania sozamestnancami týchto reťazcov. Nekvalitné oblečenie vyrobené neeticky zamestnancami sminimálnou mzdou, no za atraktívnu cenu pre spotrebiteľa.
Negatívny dopad na psychiku človeka
Patrí sem aj nezanedbateľný avýrazný nárast psychických porúch, medzi ktoré patri aj chorobné zhromažďovanie vecí. Vtomto prípade pýcha zvlastníctva prerastie do abnormálneho pocitu veci zhromažďovať vextrémnych kvantitách bez ohľadu na ich skutočnú hodnotu. Prejavuje sa strachom zbavovania sa veci a úzkostnou potrebou ich chrániť a zväčšovať ich množstvo. V skutočnosti tento stav pôsobí na emočnú aj fyzickú, sociálnu a finančnú stránku života osoby a jeho príbuzných. Toto je len jeden zmnohých nepriaznivých dopadov konzumnej spoločnosti vdnešnom svete.
Prirodzená nátura človeka je progres, stále túžiť mať viac. Milionár byť multimilionárom aneskôr miliardárom. No čo sa stane po prekročení stanovených hraníc adobití všetkých cieľov? Protilátka proti pýche je pokora. Mať dostatok neznamená príliš málo. Je veľa vecí, ktoré nikdy nebudú stáť za podstúpené riziko bez ohľadu na potenciálny zisk amajú nevyčísliteľnú hodnotu. Šťastie, rodina, byť milovaný, sloboda anezávislosť sú podstatnejšie ako výška sumy na bankovom účte. Cesta z tejto slepej uličky by mohla viesť skrz postupný prechod ľudí k väčšej vnímavosti k svetu aprírode, zameraniu sa na vlastnú tvorivosť, zodpovednosť apredovšetkým svedomie.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
ARIELY, Dan. 2020. Aké drahé je zadarmo. Bratislava: Pre médiá, 2020 263 s. ISBN 978-80-8159-853-1
BREGMAN, Rutger. 2021. Utópia pre realistov. Bratislava: N Press, 2021 270 s. ISBN 978-80-8230-028-7
FROMM, Erich. 2020. Mít nebo být. Praha : Aurora, 2020 292 s. ISBN 978- 80-262-1646-9
HART-DAVIS. Adam. 2020. ᾱó. Bratislava: Ikar, 2020 620 s. ISBN 978-80-551-7515-
HOUSEL, Morgan. 2022. Psychológia peňazí. Bratislava: Aurora, 2022 255 s. ISBN 978-80-8250-049-6
PODOLAN, Martin. 2014. Kniha citátov. Bratislava: Marenčin PT, 2014 925 s. ISBN 978-80-8114-438-7
THORPE, Christopher – YUILL, Chris. 2024. Veľké myšlienky sociológia. Bratislava: Albatros, 2024 352 s. ISBN 978-80-566-3890-3
Esej hodnotí redaktorka Alexandra Jurišová:
Esej tematizuje problematiku pýchy vo vzťahu k vlastníctvu, konzumnej spoločnosti a psychológii človeka. Autorka spracovala tému komplexne, pričom prepojila historický, filozofický, sociologický aj psychologický rozmer problému. Výborne vystavaný argumentačný rámec postupne čitateľa vedie od definície pýchy cez historickú genézu vlastníctva až k súčasným dopadom konzumného spôsobu života na psychiku aj spoločnosť. Oceňujem zapojenie významných mysliteľov ako je Fromm, čo textu dodáva intelektuálnu hĺbku. Príklady z oblasti marketingu (efekt vlastníctva) a environmentálnej krízy (fast fashion) pôsobia aktuálne a relevantne. Text správne akcentuje morálne, etické a psychologické aspekty témy a ukazuje ich v širších spoločenských súvislostiach.
Štylistika je prevažne odborná a analytická, miestami však prechádza do mierne esejistického štýlu, čo prispieva k plynulosti a čitateľnosti textu. Použité jazykové prostriedky sú primerané vážnosti témy. Miestami by textu prospelo zhutnenie – niektoré formulácie sú mierne redundantné a zbytočne predlžujú odsek (napr. v častiach o efektoch vlastníctva a psychických dopadoch). Logická nadväznosť jednotlivých častí je však dobrá a myšlienková línia sa nestráca. Ocenila by som však väčšiu formálnu presnosť v interpunkcii (napr. chýbajúce medzery pred spojkami a chyby vo využití zátvoriek) a dôslednejšie členenie textu na kratšie, vzdušnejšie odseky, najmä v rozsiahlejších pasážach.
Text dodržuje požiadavky odborného štýlu vrátane citovania zdrojov v závere. Autorka vhodne využíva odbornú literatúru na podporu vlastných tvrdení. Občas by bolo vhodné ešte výslovne uviesť, ktoré myšlienky priamo čerpá od citovaných autorov.
Predložený text je však obsahovo bohatý, odborne hodnotný a zrozumiteľný. Výborne vystihuje komplexnosť témy a vhodne kombinuje filozofickú reflexiu s aktuálnymi spoločenskými fenoménmi. Celkovo ide okvalitný text, vktorom autorka preukazuje svoju schopnosť samostatného kritického myslenia a práce s odbornejšími zdrojmi.
