ղľáԾ
Priznám sa, unavuje maopakovať stále toisté, čo väčšina Slovákov obidvoch pohlaví a nanajrôznejšom stupni vzdelania a inteligencie vrátane mnohých spisovateľov ignoruje – že umelecký preklad jeinterpretačné umenie, pričom obidve časti tohto pomenovania sú rovnako dôležité, že jeprenosom nielen zjazyka dojazyka, ale aj z jedného kultúrneho a literárneho kontextu dodruhého, čo je výsostne tvorivý akt, že prekladateľ musí dielo ajdobre prečítať, ajdobre napísať, čiže spája vsebe analytika sosyntetikom, teoretika spraktikom, lingvistu sliterátom, kritika sautorom ačasto ajdetektíva sdetektívkárom (pravda, z povrchného detektíva-detektívkára sa ľahko stane zločinec…). Že vhodný výber diela, teda naladenie prekladateľa najednu vlnovú dĺžku stvorcom pôvodiny prekonečný výsledok zaváži, že kvantita arýchlosť aj vumeleckom preklade sú vždy na úkor kvality… Že umelecký preklad jepre malý národ životne dôležitý, pretože nahrádza to, čo pôvodná literatúra obsahuje iba vzárodočnej podobe alebo neobsahuje vôbec. Že styk sinou literatúrou akultúrou obohacuje, zjemňuje, cibrí naše myslenie acítenie, náš jazyk ajvyjadrovanie. Že prekladateľ jespojivom vobidvoch smeroch, ako tovyjadruje Turčányho palindróm Aj most som ja, že zmyslom acieľom umeleckého prekladu je „sprostredkovať výmenu krásy“, ako zdôrazňoval Blahoslav Hečko, aže preklad akotaký (aj umelecký, ajodborný, ajtlmočenie) je rečou (zjednotenej) Európy, akotvrdí Umberto Eco, ba rečou celého globalizovaného sveta.
Otázka však znie, či mySlováci vôbec potrebujeme umelecký preklad, t. j. svetovú literatúru vslovenčine, keď výklady aregály kníhkupectiev okolo nás sú ztroch štvrtín plné českých, ato najmä prekladových titulov.
Alebo, ak simyslíme opak, spýtajme sa, čo sa vtejto oblasti zmenilo nebodaj klepšiemu vporovnaní sprvým desaťročím po Nežnej, keď vznikla prvá samostatná anezávislá stavovská organizácia slovenských umeleckých prekladateľov SSPUL scieľom obhajovať ichelementárne práva apotreby.
Správa znie: sotvorením hraníc aso vstupom do EÚ saotvorili možnosti prekladateľských štipendií a tvorivých pobytov, vo výbere edičných titulov padla politická cenzúra, zavládla však cenzúra ekonomická (prednosť má to, čo sadobre predáva), ostatné sanezmenilo. Naopak, spoločenské uznanie a finančné odmeňovanie umeleckých prekladateľov je ešte horšie, pretože honoráre zamrzli na „revolučnej úrovni“, ale životné náklady nie, zahraničné subvencie určené napreklad sislovenskí vydavatelia radi aspoň sčasti privlastňujú na úhradu tlače a prekladatelia naďalej masochisticky ostávajú podplatení avanonymite, ktorá sa však zaposledné desaťročie, raduj sasvete, rozšírila aj na pôvodných autorov! Stačí si všimnúť reklamu na rôzne dni a noci svetovej, európskej, slovenskej literatúry vBratislave ainde, kdemenovite figurujú jedine tí, ktorí texty (inými napísané a inými preložené) prečítajú! Obdobná situácia je v Slovenskom rozhlase – česť výnimkám.
Klesajúci spoločenský význam umeleckého prekladu v SR a nedôstojné postavenie prekladateľa umeleckej literatúry – vrámci celkovej straty spoločenskej prestíže literatúry aumenia – nezachráni anirozvoj translatológie odtrhnutej odspoločenskej praxe, aniudeľovanie výročných, zhľadiska finančného viac-menej symbolických, zhľadiska publicity viac-menej utajených cien aprémií zaumelecký preklad, aniprideľovanie skromných ministerských grantov nasvetovú literatúru, baani tradičná forma Letných škôl prekladu, kde chýbajú prekladateľské vorkšopy a kdevysoko teoretická úroveň väčšiny referátov občas kontrastuje snízko motivovaným negativistickým hodnotením ocenených prekladateľov zostrany niektorých porotcov-kolegov.
Veru, robíme si to ajsami! Trestuhodné kultúrne manko predstavuje dosiaľ ibavirtuálny slovenský Zlatý fond svetovej literatúry, vecdlhodobej koncepcie atímovej spolupráce, čo veru nie je naša s i l n á s t r á n k a ! Hoci už pred Nežnou odborníci vypracovali apotom podopĺ ňa l i (pre Literárny fond pri MK SR) zoznamy ťažiskových diel zjednotlivých literatúr, ktoré treba doslovenčiny preložiť či znova preložiť avydať, ani zasocíku, ani zakapíku satento Zlatý fond nezačal realizovať. Porevolučné edičné pokusy oň sú chvályhodné, noiba čiastkové azhľadiska úrovne nie vždy obstoja. Preto celá slovenská literárna obec bymala vyvíjať tlak na príslušné štátne orgány, aby saich podporná činnosť uberala týmto zmysluplným smerom. Asú tu aj ďalšie ciele amožnosti, napríklad zasadzovať sa onákup bezprostredne neziskových titulov pôvodnej iprekladovej tvorby prevybrané knižnice naSlovensku zo štátnych zdrojov, čo bypomohlo riešiť problém snízkymi nákladmi týchto diel asituáciu nezávislých vydavateľstiev avďaka čomu by saazda vytvoril ajprimeranejší existenčný priestor preslovenských autorov aumeleckých prekladateľov.
Napokon tonajdôležitejšie – dvadsaťdva rokov po Nežnej jenajvyšší čas, abysme vSR prijali nový zákon o(neštátnom) sponzorovaní umenia a kultúry, aký úspešne funguje vovyspelých krajinách EÚ, ale aj vniektorých susedných krajinách bývalého komunistického bloku. Či?
Voľáko lenbude, vraví pospolitý ľud.
Amy, prehnití, čo po uši trčíme vpostmoderne, už tušíme, bavieme: elégia jekomédiou – ato platí ajnaopak!
