ղľáԾ
Daniel Pastirčák: Zaskočený večnosťou / Rozhovory sMichalom Oláhom
Bratislava: W Press, 2020
Nová kniha dvanástich rozhovorov Daniela Pastirčáka smajstrovsky kladenými otázkamiMichala Oláha Zaskočený večnosťou je memoárová aj teologická. To, čo je vnej erazmovské, je hľadanie osobitého spôsobu myslenia avidenia skutočnosti.
Erazmus Rotterdamský zaštiťuje aj program EÚ Erazmus +, podporujúci aktivity voblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže ašportu. Je aj kľúčom kcharakteropisu kazateľa Cirkvi Bratskej, básnika avýtvarníka Daniela Pastirčáka.
Svet nie je hotový
Daniel Pastirčák verne nasleduje svoje poslanie, ktoré si vyvolil už vmladosti: „Skutočne svojbytnú slobodnú osobnosť predstavoval Erazmus. Napokon ostal sám. Katolícka cirkev dala jeho spisy na index aLuther ho označil za Judáša. Ija sa vtomto zmysle cítim byť Erazmovec.“ (s. 145)
Erazmov spôsob myslenia teológia označila za skeptickú ortodoxiu. Ono erazmovské spočíva videi, že svet nie je hotový. Pastirčák ju obhajuje vosvojom náhľade na svet, ktorý sa ustavične vyvíja, apreto sa vyvíja aj naše poznanie achápanie toho, „čo sa zjavilo vKristovi“.
Duchovné spoločenstvo Cirkvi Bratskej vedie ktomu, aby každý jej člen/členka bol/bola otvorený/á novému poznaniu, vo svetle ktorého treba prehodnocovať to, čo sme si mysleli včera. Niet hotových odpovedí na všetky otázky. Za Erazmovcov pokladá aj Antona Srholca, Tomáša Halíka či pápeža Františka vo Vatikáne.
O budúcom kresťanstve
Ako kazateľ buduje mosty, spája skeptický rozum so svetom nádeje tak, aby meditatívne zamyslenia zodpovedali kontemplatívnemu cíteniu. Vkladá do nich výtvarné prvky, projekcie či inštalácie. Praktizuje piesne zTaizé ameditatívnu hudbu, ale aj poéziu, eseje ateologickú literatúru. Jeho kázne dostali prezývku umelecké bohoslužby. Preferuje ekumenické myslenie, ktoré nie je doplnkom, ale podstatou posolstiev.
Vúvahách obudúcom kresťanstve poznamenáva: „Viem si budúce kresťanstvo predstaviť bez tradičných foriem, premenené nanovú reč, ktorej znaky dnes ešte nepoznáme.“ (s. 116) Táto vízia je podmienená odhodlaním nič nepredstierať. Dôvod je prostý: „Cena za predstieranie môže byť veľká. Človek sa môže stať necitlivým voči bytostnému účinku symbolov. Mechanicky si osvojí formálne znaky zbožnosti aumlčí tým vsebe znepokojujúce otázky. Chodí na prijímanie ina spoveď, no tie úkony sa mu stanú únikom pred Božou skutočnosťou.“ (s. 64)
Otvorená partitúra
Pastirčákove bohoslužby sú novátorské azaujímajú nielen veriacich zokruhu Cirkvi Bratskej, ale aj umelcov avedcov, kultúrnych pracovníkov; hudobníkov, spisovateľov, výtvarníkov či performerov, hľadajúcich duchovné zázemie. Vcharizmách oslobodzovania sa umením je možné chápať vzťah kBohu ako otvorenú partitúru, ako moderný spôsob záznamu hudobnej myšlienky: „Takto si predstavujem vzťah Boha ksvetu, ktorý tvorí – ako otvorenú partitúru. Určil pár princípov, to, čo vrámci tých princípov zahráme, však nechal na nás – takže imy sme spolutvorcami Božej hudby.“ (s. 78)
To je jeden z jeho pohľadov na budovanie ekumenickej teológie, ku ktorému si prizval priateľov na dlhé trate: Juraja Kušnierika, Juraja Sýkoru aďalších. Pastirčák si uvedomuje, že všetky, vrátane jeho aktivít postupne oslabnú apremenia sa vnič. Zatiaľ však neúnavne pokračuje, uvedomujúc si, že charizmy sú neprenosné. Nedajú sa dediť ani odovzdať ako prievozníkovo veslo či štafetový kolík. Charizmy sú darmi Ducha, sú od Boha, ale aj od ľudí.
Systémové zlo
Konflikt súčasného sveta Pastirčák chápe ako spor otvoreného auzavretého pôsobenia viery: „Tam, kde vcirkvi autorita úradu plne nahradila autoritu chariziem, cirkev umiera, stáva sa iba mŕtvou inštitúciou.“ (s. 120)
Preto aj dnešný spor medzi líniou pápeža Františka alíniou konzervatívnych biskupov vníma ako spor otvoreného auzavretého systému: „Keby mi pred dvadsiatimi rokmi niekto povedal, že príde doba, keď sa najkonzervatívnejší katolíci postavia proti svojmu pápežovi azástupcovia iných cirkví, osobnosti verejného života budú brániť pápeža, považoval by som to za zlý vtip.“ (s. 148)
Podľa Pastirčáka pápež František „stavia milosť nad články tradovaného učenia inad zákon tak, ako to robil Ježiš evanjelia.“ (s. 192)
Nielen spoločnosť, aj cirkev je polarizovaná. Za hlavnú príčinu tohto stavu vzhode s Františkom považuje klerikalizmus. Zachovať ho chcú konzervatívci. Klerikalizmus je však „systémové zlo“.
Buďte pozdravení!
Pastirčák sa domnieva, že liberálna teológia sa ocitla vslepej uličke. Zklerikalizmu pramenia aj korupčné asexuálne škandály katolíckej cirkvi. Pastirčák zaujíma postoj aj khomosexuálom: registrované partnerstvá áno, zmena definície manželstva ako zväzku muža aženy – nie.
Kniha sa číta znamenite, je to ako prijať miesto varche anechať sa unášať tokom myšlienok, skúseností ajintimity súkromia. Vysoko ju oceňujú Tomáš Halík, autor predslovu aj rabín Míša Kapustin.
Interesantný je aj fotografický príbeh Borisa Németha, zachytávajúci proces holenia hlavy ibrady, rituálu, ktorý Pastirčák vykonáva raz ročne.
Buďte pozdravení, Erazmovci. Minulí, súčasní aj budúci.
Dana Podracká (1954)
Poetka, esejistka, autorka kníh pre mládež. Vedie oddelenie domácich projektov v LIC. Naposledy jej vyšla zbierka poézie Paternoster(Skalná ruža, 2018), eseje Hlbiny slovenskej identity(Marenčin PT, 2020) a rozprávková kniha Strážca zadných dvier(Perfekt, 2020).
Daniel Pastirčák. Foto: Boris Németh / W Press
