ղľáԾ
Ak intermediálnosť berieme skutočne vážne, tohtoročný titul vydavateľstva Paseka Nepřestat sa dívat kolem sebe je čistokrvným výsledkom jej praxe.
Na formát knižných rozhovorov olokálnej scéne sme si privykli najmä cez tie literárne, vedené Jánom Štrasserom. Tentoraz načrieme do zvukových vôd s hudobníkom, promotérom apublicistom Milanom Trachtom (a.k.a á). Okrem svojbytných štylistických kvalít majú áove odpovede sliteratúrou mnoho spoločného. „Knižky“ sa vnich totiž vyskytujú priamoúmerne so slovom „desky“ aTrachtovo zanietenie pre hudbu apolitický aktivizmus narastá paralelne spotrebou čítania apísania: „Měl jsem čas, dostatek knížek akafe ataky hodně desek.“ (s. 42)
Kniha vznikla ako iniciatíva skatalogizovať svoj život, mladícku filozofiu a30 rokov nezávislej hardcore (hc) punkovej scény vČesku. Otázky Maxima Horovica, redaktora českého magazínu Full Moon, sú občas len formálnym predelom; á na ne síce odpovedá, ale rozvetvene, buduje si vlastné pointy, prepája časové roviny, jeho rozprávanie tak môžeme brať vtom najliterárnejšom zmysle. Zároveň sa nevyhýba ani priamym kritickým analýzam: seba, svojho okolia, spoločenskej klímy, stavu scény, vlastných postojov, politických aj osobných. á priznáva, že monologická forma by nebola zlučiteľná sjeho presvedčením, obsahovo by sme však knihu jednoznačne mohli označiť za autobiografiu.
Epifánia ako stav mysle
Názvy kapitol – Zlomit své sobectví, Milovat anelitovat, Životy těch druhých – pomenúvajú najvýraznejšie konflikty áovho myslenia a vyjadrovania. Pocta svojim spolupútnikom, kamarátom, kolegom, partnerkám akomplicom sa stáva nosnou črtou, ktorú Trachta vedome inevedome prízvukuje opakovane. Záver si vlastne vytvára sám: „Jestli vidíš nějakou pomyslnou červenou nit, která je utkaná zdůrazu na přátelství aempatii, pak jsem rád. Protože to pro mě opravdu vždycky bylo naprosto stěžejní.“ (str. 201) Svoju pozíciu vo vzťahoch naopak vníma veľmi kriticky, vyčíta si sebectvo anedostatočnú kontrolu nad svojím ublíženým egom. Je nutné dodať, že bez toho, aby skĺzol do sebapranierovania a sebaľútosti.
Pri pojme ega sa zbieha aj tretí motív. á (na individuálnej ikolektívnej úrovni) problematizuje nikdy nekončiaci boj zazachovanie hodnôt (napr. boj proti fašizmu) na jednej strane anutnosť ostať otvorený novým perspektívam na strane druhej. Spolu sním zažívame v každom textovom celku prekonanie vlastného svetonázoru – dospievame. I keď vám vslúchadlách dunia agresívne trapové beaty či starý macho-rock, pri áovej intímnej dikcii sa nedá vyhnúť dojatiu, až sa vás zmocní nostalgia zrobenia mladíckych chýb. Vždy však nasleduje katarzia, ktorá nás vrhá späť do cyklu sebapoznávania.
Kde sa končí mainstream...
Jednou zautorských priorít bolo mapovanie hc-punkového podhubia, zktorého Trachta vzchádza ako kľúčová osobnosť. Jeho rozprávanie je ukotvené predovšetkým vkomunitnom dianí, odkedy doň všestnástich rokoch vhupol, či už ide oorganizovanie koncertov, anti-fa festivalov alebo zbieranie kontaktov v už legendárnych predajniach platní (Rekomando, Rocksters). Nezainteresovaní sa, prirodzene, musia spočiatku zorientovať, ale váovom podaní sa menované albumy nevysmievajú neznalým, naopak, dotvárajú zážitok (*skúste si kposledným stranám pustiť Current 93).
Aj na úrovni komunity sa á snaží okritické (až sociologické) pozorovania. „Od určité chvíle jsem vnímal jako patetickou avlastně zbytečnou idrtivou většinu proslovů na hc-punk koncertech... říkat pořád stejným lidem pořád dokola ty stejný věci mi opravdu nedává smysl. Myslím, že je správné, že jsou vymezované určité mantinely vtom, co by mělo být tolerováno... Zároveň by ale vždy měla být možnost nějaké smysluplné debaty, která nebude dušená dogmatismem apozérskou radikalitou.“ (s. 206) Ucelenú predstavu o hc-punkovej subkultúre završuje stručná esej Olgy Pavlovej.
Stav offline
Trachtovo rozprávanie je pamätníkom diy (urob si sám) časov v jedinečných pražských priestoroch ako Sedmička či bývalé squaty (Ladronka, Milada). Otýchto „projektoch“ sa dá čo-to vyhľadať na internete, to však neplatí oväčšine diania nahc-punkovej scéne. Desiatky kapiel, ktoré sa rozpadli skôr, než nahrali áč, sú veľmi ťažko prenosným zážitkom. áovi sa to darí napriek tomu, že málo ztoho, čo popisuje, je aplikovateľné na súčasných tínedžerov. Hoci, podujatia kolektívneho počúvania (collective listening), kde platne vystriedala zvuková performancia, práve zažívajú svoju renesanciu (LOM, Genot Centre, Mappa Editions, Warm Winters Ltd., Skupina Label, Proto Sites).
Katarína Pirháčová (2001)
Je študentkou FiF UK v Bratislave. V rokoch 2018 a 2019 sa zúčastnila literárnych workshopov Medziriadky. Venuje sa kultúrnej publicistike a súčasnej poézii.
á aMaxim Horovic: Nepřestat se dívat kolem sebe: Rozhovor ohudbě, politice a emocích
Praha: Paseka, 2022
Obr.: Milan Trachta (a.k.a á) Zdroj: Paseka
