ղľáԾ
Ako predstaviteľ pracujúceho ľudu si neodpustil poznámku, že sa ospravedlňuje dávnej bájke, ak nie je na strane lakomého mravca, ale jemu sa páči cikáda, ktorá svoj najkrajší spev nepredáva, ale daruje. Giovanni (Gianni) Rodari sa narodil pred sto rokmi.
Zdediny vychádzajú tri cesty: jedna vedie kmoru, druhá do mesta aotretej všetci vedia, že nevedie nikam. Martino, známy svojou tvrdohlavosťou, sa jedného dňa rozhodne, že sa napriek všetkým odporúčaniam pustí po tej ceste. Ide dlho-predlho, až stretne psa, akde je pes, mali by byť aj ľudia. Anaozaj. Čoskoro sa ocitne pred bránou, za ktorou stojí palác. Vpaláci nájde krásnu paniu, ktorá ho pochváli, že neveril všetkým tým rečiam oceste, ktorá nevedie nikam, azahrnie ho zlatom adrahokamami. Keď sa Martino vrátil do dediny arozprával, čo sa mu prihodilo, mnohí sa ponáhľali pustiť sa po jeho stopách, no natrafili len na kopu bodľačia. „Niektoré poklady existujú iba pre tých, čo sa prví vydajú po novej ceste.“
To je obsah jedného príbehu zknihy Rozprávky po telefóne od Giovanniho Rodariho. Možno to brať aj ako metaforu životnej púte tohto spisovateľa, ktorý sa narodil 23. októbra 1920 ačasto ho označujú za najobľúbenejšieho talianskeho autora kníh pre mládež práve preto, že odkryl pre detskú literatúru nové obzory.
Od Ria cez Francisco do Bratislavy
Rok Rodariho storočnice sa začal 23. októbra 2019 arôzne podujatia aoslavy potom trvali celých dvanásť mesiacov. Talianski vydavatelia Rodariho kníh, Edizioni EL, Einaudi Editori aEMME Edizioni vytvorili internetovú stránku, kde sa uvádzajú všetky oficiálne podujatia, ale aj rôzne hry, zvukové nahrávky, informácie astaršie rozhovory s autorom.
Taliansky časopis Andersen, zameraný na detskú literatúru, venoval svoje septembrové vydanie vroku 2019 celé Rodarimu apotom vnasledujúcich číslach pokračoval článkami ojeho knihách, novinárskej aosvetovej práci. Vo veľtržnom paláci vMiláne bola od leta do októbra výstava ilustrácií Rodariho kníh od slávneho talianskeho dizajnéra Bruna Munariho.
Aj bolonský veľtrh detských kníh, Bologna Children´s Book Fair, mu venoval veľa priestoru apripravil výstavu silustráciami Roadariho kníh od známych talianskych výtvarníkov. Vďaka talianskym kultúrnym inštitútom sa výstava z Bologne dostala do celého sveta, od Ria de Janeiro, San Francisca a Amsterdamu až po Bratislavu. Bratislavská výstava vUniverzitnej knižnici bola od 19. októbra do 3. novembra 2020 arozšírila sa aj oslovenský kontext.
Nedal sa spútať nikým
Rodari sa obvykle pokladá za komunistického novinára aspisovateľa. Jeho názorové zrenie však bolo oveľa kľukatejšie. Vroku 1931 ho matka zapísala do katolíckeho seminára, ale čoskoro zistila, že to pre jej syna cesta nie je aon zo seminára odišiel.
Začal študovať na pedagogickom inštitúte,ten aj dokončil azamestnal sa ako učiteľ na základnej škole. Prihlásil sa na Katolícku univerzitu, ale ani tam dlho nevydržal apo niekoľkých skúškach štúdium opustil. Zapájal sa aj do aktivít katolíckeho spolku, akeď potom pracoval ako ľavicový novinár a propagandista, katolíci pálili jeho knihy aVatikán ho exkomunikoval, lebo sa z „bývalého seminaristu stal pomocník diabla“.
Tragické skúsenosti svojnou, strata blízkych priateľov na fronte abrata, ktorého odviedli do koncentračného tábora vNemecku, ho priviedli do radov odboja avroku 1944 aj do komunistickej strany. Pri svojej osvetovej činnosti nikdy nezabúdal na to, že je umelcom, asvoju tvorivosť afantáziu nikdy nenechal spútať stanovami strany. Vždy zostal „politicky angažovaným Donom Quijotom“. Ako predstaviteľ pracujúceho ľudu si dokonca neodpustil poznámku, že sa ospravedlňuje dávnej bájke, ak nie je na strane lakomého mravca, ale jemu sa páči cikáda, ktorá svoj najkrajší spev nepredáva, ale daruje.
Poldruha miliónov výtlačkov
Jeho knihy sa prekladali po celom svete, ale mimoriadny úspech zaznamenali najmä vkrajinách bývalého socialistického tábora na čele so Sovietskym zväzom. Keď na začiatku 50. rokov uverejnil svoje prvé knihy, vTaliansku ho nik nepoznal. No vSovietskom zväze si hneď získal obrovskú popularitu ato zneho urobilo slávneho autora aj vrodnej krajine.
Vpriebehu piatich rokov dosiahli náklady jeho kníh vSovietskom zväze poldruha miliónov výtlačkov. Prispeli ktomu aj jeho návštevy tejto krajiny, kam sa prvý raz vybral už vroku 1952 apotom ešte viac ráz. Stretával sa so svojimi mladými čitateľmi apo poslednej návšteve vroku 1979 sa chystal otejto svojej skúsenosti dokonca napísať knihu. Nestihol to urobiť, lebo vroku 1980 zomrel.
Ojeho obľube vSovietskom zväze svedčí aj animovaný film, ktorý na základe jeho Cibuľkových dobrodružstiev vznikol vroku 1961 anedávno sa objavil aj vtalianskej verzii pre home video. V roku 1973 dostalo toto dielo dokonca baletnú podobu ahudbu knemu zložil Karen Chačaturian, synovec slávnejšieho Arama Chačaturiana.
Gramatika fantázie
V60. a70. rokoch sa Rodari zúčastňoval na stretnutiach sučiteľmi, knihovníkmi, rodičmi ažiakmi, kde hovoril osvojich knihách azpoznámok otejto svojej skúsenosti napísal vroku 1973 Gramatiku fantázie, ktorá sa hneď stala základnou študijnou literatúrou pre všetkých, ktorí sa venujú literatúre pre mládež aučia deti čítať. Pripomína, že to nie sú recepty, ako písať príbehy, iba postrehy, námety, myšlienky otom, ako prekonať školský stereotyp učenia troškou fantázie azapojiť do výchovného procesu detskú tvorivosť.
Príznačný je aj postupný zrod tejto knihy. Prvé poznámky si robil už počas učiteľovania na základnej škole pred vojnou, keď si pre deti asdeťmi vymýšľal rôzne príbehy. Jedným zo spôsobov je hrať sa so slovami, lebo slovo je ako kameň, ktorý hodíme do vody aten rozvlní hladinu. Aj slovo, ktoré náhodou hodíme do svojej mysle, vyvoláva celú reťaz reakcií, naruší skúsenosť, pamäť, fantáziu apodvedomie, lebo myseľ nezostane pasívna, ale zapojí sa do vytvárania nových obrazov.
Všetkým deťom
Rodari je mimoriadne uznávaný spisovateľ. Vroku 1970 ako jediný taliansky autor literatúry pre mládež získal cenu Hansa Christiana Andersena, vTaliansku sú po ňom pomenované ulice anámestia, na jeho rodnom dome v Omegni je pamätná tabuľa. Dom sa nachádza na hlavnej ulici, ktorá tiež nesie jeho meno. Pri autorovom významnom výročí vdedine pribudol aj Park hier, venovaný všetkým deťom.
Dôležité je, že Rodari je stále aj aktuálny autor a jeho knihy sa neprestávajú čítať. V priebehu rokov vyšli vslovenčine skoro všetky jeho knihy avychádzajú stále. V roku 2015 vyšli vo vydavateľstve Verbarium Cibuľkove dobrodružstvá silustráciami známeho českého kresliara Ferdinanda Sekoru, vroku2015 vydalo Q111 knihu Zneba padá čokoláda silustráciami Miroslava Cipára a vroku 2016 Artforum použilo na vydanie pôvodný preklad ailustrácie Rozprávok po telefóne zroku 1959. Pridalo aj moderný variant – audioknihu. Súčasťou výstavy vBratislave bol animovaný film Hviezdny taxík Juraja Krumpolca, Igora Derevenca aAntona Šulíka, ktorý mal premiéru vroku 2015.
Literárny historik aprekladateľ. Pôsobil na univerzitách vNeapole, Ríme a Moskve, ale aj na slovenskom veľvyslanectve vRíme. Sústavne pracoval na katedre romanistiky na FiF UK vBratislave, ktorú viac rokov aj viedol. Venuje sa talianskej literatúre, dejinám a kultúre.
