Za napínavým ahravým príbehom knihyAlexandry SalmelyFantazmagorický kamarátje bolestivá téma šikany anajmä kyberšikany. Spolu sdieťaťom prežívame jej dôsledky...
Fantazmagorický kamarát 辱DZٱľ Alexandry Salmela je napísaný vybrúseným avtipným jazykom. Text je zábavný, doslova je oslavou jazyka. Slovné hračky („škvrtok, mačkarada“ s. 14), hyperboly („Zaberalo na lyžiach ako milión majstrov sveta dokopy“ s. 13) a nápadité prirovnania („Zosúval sa po operadle sedadla ako rozvarená špageta“ s. 29) ozvláštňujú zážitok zpríbehu. Množstvo zvukomalebných prostriedkov dynamizuje text apre detského čitateľa dramatizuje čitateľský zážitok, najmä, ak sa číta nahlas („cupiticupiticupcupcup“ s. 40). Ale aj pre rodiča môže byť Fantazmagorický kamarát pozoruhodným emocionálnym zážitkom, najmä pre citlivo spracovanú ťažkú tému osamelosti, šikany astrachu.
Dieťa Papu-Pau
Protagonistom knihy je Papu-Pau, dieťa, prekonávajúce úzkosť aj zlo vo svete, ktorý nie je taký veselý, ako by Papu-Pau chcel. Po stretnutí sDrsňákom, zlým čarodejníkom sčarovnou tabličkou: „Vedel na tabličke vytočiť žiarivé guľové blesky avšakovaké postavy, ktoré boli rýchle ako víchrica, chrlil výbušné iskry ana svetlo sveta dokázal vyhrabať úplne všetky pravdy ovšetkom. Občas Drsňák tvoril hudbu, ale väčšinou boli jeho zaklínadlá zlé.“ (s. 12)
Za napínavým ahravým príbehom je bolestivá téma šikany anajmä kyberšikany. Spolu sdieťaťom prežívame jej dôsledky. Cítime, ako sa Papu-Pau uzatvára do seba, ako prestáva komunikovať sblízkymi, ako sa bojí nielen oseba, ale aj osvojho vtáčieho kamaráta: „Dieťa Papu-Pau stálo pod stromom sprudko zaklonenou hlavou asrdcervúcim krikom. Ledva-ledva dohliadlo na Strombrda, ktorý pišťal vo výšavách. Trestostrom mal hladkú kôru, jeho koruna sa vypínala vnedosiahnuteľných výškach. Tam bol Strombrd uväznený.“ (s. 19)
Spolu aj vtrojitej kaši
Papu-Pau túži oslobodiť Strombrda, ale aj seba od strachu zDrsňáka ajeho pomsty: „Dieťaťu Papu-Pau sa zovrelo bruško.“ (s. 22) Našťastie, nie je na boj so zlom, žiarlivosťou azastrašovaním samo. Má fantazmagorického kamaráta, nápomocného Geparda. Fantazmagorický kamarát Gepard, ale aj „pravý moderný slon“ (s. 81) Heňo, prezlečený za mamuta, stoja pri dieťati vo všetkom, aj v „trojitej kaši“ (s. 64), aj vpáchnucom kanáli so „zmotanteným potkanom“ (s. 71), aj vnoci hrôz.
Kniha učí deti pozrieť sa na nepriateľa, obludu alebo objekt strachu inak, sodstupom, pomáha mu upokojiť sa: „Dieťa Papu-Pau otvorilo oči azahľadelo sa na Drsňáka. Bez strachu. Najprv nemohlo uveriť vlastným očiam. Tvor mal pod drsným pancierom slabú, trochu pokrivenú chrbticu. Ostré dúhové pazúry boli len obyčajná bižutéria aobrovitánske lesklé buľvy boli slnečné okuliare, čo zakrývali pár vodnatých očí. Drsňák mal aj srdce, bilo mu schúlené vkútiku hrude.“ (s. 102)
Fantázia, humor anádej pomôžu dieťaťu pozrieť sa na strach realisticky, uvidieť vhrôzostrašnom tyranovi obyčajného, seberovného človeka. Z Drsňáka sa tak stane „Drsňák, ten Úplne Normálny Divný Týpek.“ (s. 108)
Práve psychologickými témami, brilantným avtipným jazykom ahravými ilustráciami je kniha Alexandry Salmely naozaj výnimočná aďaleko presahuje množstvo schematických detských kníh zminulého roka.
Čítanie aumenie pomáhajú oslobodiť sa, lebo dávajú nádej. Fantazmagória oslobodzuje!
Katarína Labudová (1976)
Získala doktorát zliterárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite vBrne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity vRužomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwood aAngely Carter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam. Vžilinskom Artfore moderuje Literárne večery.
Alexandra Salmela: Fantazmagorický kamarát
Ilustrácie: Martina Matlovičová
Bratislava: Artforum, 2021