ղľáԾ
Skončil sa 13. ročník frankofónneho festivalu literatúry, divadla ahudby Cap à l´Est v Banskej Štiavnici
Hlavnej téme tohto ročníka festivalu – Slovanská vzájomnosť od Prahy po Vladivostok – zodpovedala skladba zúčastnených autorov zUkrajiny, Bieloruska, Ruska, Bulharska, Česka, Slovenska,SlovinskaaFrancúzska, ktorí sa predstavili na tradičnom spoločnom otváracom čítaní zo svojej tvorby Babylon jazykov ana samostatných čítačkách a besedách vpiatok asobotu (14. a15. augusta). Vzájomnosť neznamenala len vzájomné spoznávanie tvorby, ktorá vprekladoch do slovenčiny (Peter Milčák, Valerij Kupka, Stanislava Repar, Patrik Oriešek, Igor Hochel) afrancúzštiny (Marie-Christine Huber) zaznela prvýkrát, ale vzájomné obohacovanie sa onové podnety, nové pohľady na život aliteratúru jazykovo blízku, ale často nepoznanú.
Prekvapujúce bolo, keď bieloruský básnik, vysokoškolský učiteľ Andrej Chadanovič hovoril otom, že bieloruština oficiálne neexistuje, nevyučuje sa vškolách, jej súčasná podoba je už zmiešaná s ruštinou. Azda najemotívnejšie pôsobili verše ukrajinskej poetky Ľubov Jakymčuk. Mladá poetka prejavuje občiansku angažovanosť nielen vtvorbe, ale aj pri organizovaní literárnych podujatí. Včoraz väčšej účasti publika na poetických predstaveniach sa vsúčasnosti prejavuje solidarita srodinami, ktoré pre vojnový konflikt na Ukrajine prišli osvoje domovy. Poézia na Ukrajine spája ľudí, na čítačkách alebo performanciách býva vpubliku niekoľko sto ľudí, prispievajú dobrovoľným vstupným, ktoré venujú postihnutým rodinám. Poézia tak nielen slovom, ale konkrétnym gestom upevňuje vzájomnosť. Rozboru básní Ľ. Jakymčuk bol venovaný aj prekladateľský seminár, najmä básni otragédii donbaských baníkov Marhule vprilbách zjej druhej zbierky Donbaské marhule. Prekladateľ abásnik Valerij Kupka, ktorý žije vštyroch „jazykových domovoch“ – ukrajinčine, rusínčine, ruštine aslovenčine – potvrdil, že práve podobnosť jazykov kladie pred prekladateľa mnohé úskalia.
Český básnik apublicista z OpavyOndřej Hložek sneskrývanou skepsou poznamenal, že vsúčasnosti sa vČesku poézia viac píše ako číta, preto nemožno rezignovať na podobné aktivity ako je aj Capalest, aby sa do povedomia dostávala práve kvalitná poézia. Guy Goffette, francúzsky básnik sdlhoročnou editorskou skúsenosťou, má podobnú skúsenosť, musí prečítať množstvo textov, kým natrafí na skutočnú poéziu, ale v Banskej Štiavnici sa podľa neho znova stretli básnici, ktorých tvorba má svetovú úroveň.
Vysokú úroveň hostí festivalu potvrdili aj slovinský básnik Peter Semolič, nositeľ Prešerenovej ceny a laureát Vilenica Award, bulharská poetka Aksinia Mihailova, ktorá píše v bulharčine i vo francúzštine a za svoju zbierku, vydanú vo vydavateľstve Gallimard získala Apollinairovu cenu, alebo ruský básnik a prekladateľ z ukrajinčiny Andrej Pustogarov.
Okrem slovenskej poézie, ktorú reprezentovali Dana Podracká aEva Tomkuliaková, prezentovali slovenskú prózu autori, ktorí majú vzťah kBanskej Štiavnici – Rút Lichnerová, Marek Vadas a Juraj Červenák.
Shlavnou témou festivalu rezonuje ajRok Ľudovíta Štúra, atak jeho osobnosti amyšlienkam bola venovaná beseda, na ktorej sa zúčastnili psychológ prof. Ivan Štúr, potomok Štúrovej rodiny, hudobný skladateľ Egon Krák, autor melodrámy úٲԾ, venovanej štúrovcom, poetka aesejistka Dana Podracká ačlen Činohry SND Štefan Bučko, propagátor ainterpret štúrovskej poézie.
šٰ poetické podujatia, ktoré pripravilo Literárne informačné centrum, moderovala atlmočila z/do francúzštiny az/do ruštiny Miroslava Vallová.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
