ղľáԾ
A – C – E. To, čo jepre niekoho ibasledom tónov, znamená pre iného celoživotné úsilie. Životopisná kniha speváka Miroslava Žbirku Čo bolí, toprebolí (Ikar 2012) hovorí aj otom, akojeden akord dokáže predurčiť celú kariéru.
Umelec vlani oslávil svoje šesťdesiate narodeniny atento životný medzník bilancoval pocelý rok. Vyšiel mukompletný boxnahrávok, zúčastňoval sa namnohých podujatiach, ktoré muboli venované, aveľa koncertoval. Anakoniec sarozhodol premeniť svoje spomienky naliterárne dielo. Názov knihy Čo bolí, toprebolí nepredstavuje lenodkaz na slávnu pieseň, ale ajkonštatovanie, že Žbirka najej stránkach otvoril tú najintímnejšiu komnatu svojho života. Dojemné časti tvoria rozprávania ojeho rodičoch, hlavne omame, ktorá mala naneho veľký vplyv, či osúrodeneckých vzťahoch. Začiatky jednotlivých kapitol knihy lemujú texty Žbirkových skladieb, ktorých téma saviaže na určité spomienky.
Akojeden zgenerácie „sixties“ nezabúda na túto dobu, netematizuje ju však pateticky, aleako vynikajúce obdobie svojho života, asúčasnosť chápe akoprirodzenú zmenu sveta. Pocelý svoj život sariadil láskou khudbe, zvlášť ktej rockovej. Zoširoka rozpráva ofatálnom stretnutí sgitarovou hudbou aveľký priestor venuje skupine Beatles. Sňou sa spája ajjeho vzťah kangličtine, kuktorej Žbirka odmalička inklinoval. Všetko doseba pekne zapadá ačitateľ nie jezaplavený horou suchých faktov, ktoré simusí dávať do súvislostí sám. Namiesto toho číta jeden životný príbeh sjeho úskaliami iúspechmi. Najväčší priestor venoval Žbirka skupine Modus, kuktorej má dodnes vrelý vzťah. Popritom spomína aj napriateľstvá, kamarátov, kolegov, spolupracovníkov. Ina Mariku Gombitovú. Zároveň vyvracia mnoho fám anedorozumení, ktoré sa počas jeho života vyskytli.
Životopis je akýmsi materiálom prenovinárov, ktorí sa ho vrozhovoroch často pýtajú na toisté. Vknihe im „Meky“ zoširoka odpovedá adáva pomyselný manuál na ďalšie interview. Žbirka približuje ajsvoje zvyky arituály počas skladania hudby apred nahrávaním. Spomenutá jekuriózna kapitola jeho života, keď pôsobil akomoderátor. Vtedy sanaučil pracovať skomentovaným slovom, čo napokon zúročil ajpri tejto knihe. Hoci pre úplnú korektnosť musíme spomenúť ajmeno spisovateľky Márie Formáčkovej, ktorá mupomohla spracovať výpovede doknižnej podoby.
Miro Žbirka sikedysi myslel, že keď zostarne, budú ztoho prameniť ibasamé nevýhody. Pochopil však, že teraz sa môže oprieť ominulosť, osobné zážitky, opocity askúsenosti. Ahoci sú už dnes minulosťou, jeho kariéra pokračuje naďalej.
Veľkú časť svojho profesionálneho pôsobenia spojil Miro Žbirka aj skapelou Modus. Modus, Prúdy, Elán, Collegium musicum, Fermata… To sú ibaniektoré znajznámejších názvov rockových kapiel, ktoré od 60.rokov minulého storočia formovali slovenskú
hudobnú scénu. Autori výpravnej publikácie Rocková Bratislava (Vydavateľstvo Slovart 2013), hudobníci Tomáš Berka aFedor Frešo, siich však všímajú oveľa viac. Alepekne poporiadku… Sedemnásť kapitol knihy vytvára celistvý obraz pôsobenia rôznych rockových zoskupení vnašom hlavnom meste. Autori však začínajú všeobecnejšie, vysvetľujú, odkiaľ savlastne vzal rock androll, ako savyvíjal vosvetovom kontexte aktorí hudobníci hopreslávili. Stručne špecifikujú aj iné hudobné žánre, aby sihneď vúvode jednoznačne stanovili, čo bude hlavným predmetom ich záujmu. Ťažisková časť publikácie jerozdelená podľa jednotlivých desaťročí 20.a21.storočia, začína sa 50.rokmi, aletie siBerka aFrešo všímajú lenokrajovo. Zato už 60.roky sú tvorené pestrou paletou hudobníkov, kapiel, ale ajkultúrnych podujatí či priestorov, vktorých saumelci aich priaznivci stretávali. Každá kapitola začína celkovým zhrnutím situácie vhudbe (závislej, samozrejme, aj od širších spoločenských apolitických podmienok) anásledne encyklopedickým spôsobom vymenováva acharakterizuje všetky rockové zoskupenia. Pokračuje takto až do „nultých“ rokov nášho storočia. Nimi sa však kniha nekončí. Autori sarozhodli venovať priestor ajjednotlivým osudom, či už takzvaným „all-arounders“, teda hudobníkom so širokým záberom, akonapríklad Ľubomír Belák, Jaro Filip, Laco Lučenič, Oskar Rózsa či Andrej Šeban, aletiež hudobným agentom, manažérom, organizátorom turné, zvukárom avneposlednom rade textárom. Komplexný pohľad narockovú scénu uzatvára prehľad najznámejších typov gitár či aparatúr atechnických predpokladov skúšobní, vktorých sarockové zoskupenia stávali hudobnými legendami. Rozsiahla kniha zhromažďuje obrovské množstvo obrazového materiálu, predovšetkým dobových isúčasných fotografií, anaozaj obdivuhodným počinom je vyše 50-stranový register bratislavských kapiel suvedením mien všetkých účinkujúcich azoznam bratislavských muzikantov sich zaradením kjednotlivým skupinám. Jenepochybné, že Rocková Bratislava sastane reprezentatívnou publikáciou, komplexne zachytávajúcou históriu isúčasnosť bratislavskej hudobnej scény.
Osudy slovenských rockových hudobníkov boli často poznačené dobovou situáciou, ktorá imnedovoľovala slobodne sarozvíjať. Iných umelcov zasa „dobehol“ ichvlastný životný štýl. To je aj prípad britskej jazzovej asoulovej speváčky AmyWinehouse, ktorej obrovský talent acestu kúspechu poznačili temné skúsenosti so závislosťou oddrog. Jej životný príbeh siteraz ajslovenskí čitatelia môžu prečítať vjednej zknižných noviniek vydavateľstva Ikar. Autorom knihy Amy, moja dcéra jespeváčkin otec Mitch Winehouse (preklad Matúš Kyčina), ktorý sa sfanúšikmi podelil osvoje zážitky. Čitatelia tak môžu spoznať malú Amy, ktorú sláskou vychoval, úspešnú umelkyňu, ale aj ženu čeliacu závislosti. Každodenné príbehy a osobné spomienky postupne vytvárajú obraz milujúceho dievčaťa s čarovným hlasom. Všetci priaznivci, ktorých vlete roku 2011šokovala správa ojej smrti, sa vďaka tomuto titulu môžu zoznámiť sjej hudobnými vzormi itajnými snami, alespoznajú aj úskalia slávy, ktorým počas života musela čeliť.
