Hanu Koškovú poznajú milovníci literatúry ako skúsenú avšestrannú slovenskú autorku: okrem písania poézie pre dospelých pôsobí iako publicistka, recenzentka kníh, prekladateľka aautorka kníh pre deti amládež. Jej najnovšia prozaická detská kniha má názov snádychom fantázie iparadoxu: Kde pršia dáždniky. Témou sú predovšetkým rôzne poruchy učenia, ale aj iné hendikepy, ktoré strpčujú život tak deťom, ako aj dospelým.
Dej knihy dokresľujú dynamické aveľavravné ilustrácie Miroslava Regitka.
Hlavnou hrdinkou je piatačka Lola Holá, ktorá pre svoju diagnózu, dyskalkúliu, musí prejsť do inej školy aučť sa podľa individuálneho plánu: „Odteraz sa stou čudnou protivníčkou [dyskalkúliou] budem prebúdzať, spávať isedávať achodiť sňou na prechádzky ako snaším psíkom.“ (s. 6) V škole stretáva deti srozličnými poruchami učenia. Skamaráti sa hlavne stichou, submisívnou dyslektičkou Verou, sktorou sedí vjednej lavici. Vera má všetko, čo potrebuje, okrem dobre fungujúcej rodiny. Ako sama Lole povedala, „Moja samostatnosť znamená, že som stále sama.“ (s. 35) Potrebné zázemie jej častočne kompenzuje Lola so svojou rodinou.
Lola chodí do školy rada; okrem matematiky, sktorou má problém, sa kamaráti so všetkými predmetmi, hlavne so slovenčnou. Vlastne každý zjej spolužiakov akaždá zjej spolužiačok vnejakej oblasti vyniká (v hre na klavíri, vspeve, všporte, vzapamätávaní si informácií atď.). S problémami vškole iso svojou rodinnou situáciou sa každý znich vyrovnáva vlastným, nie vždy vhodným spôsobom (napríklad Mário sADHD sa uchyľuje až kšikane). Žiaci školy pre deti sporuchami učenia zažívajú rozličné príhody aniektorým sa podarí aj povyvádzať rôzne lapajstvá (napr. vkapitolách Prečo si taký, Mário? č Paťo aTreska vymysleli nezmysel). Sú teda na tom podobne ako deti bez nejakej poruchy.
Lola má šťastie, že nachádza pochopenie a psychickú podporu vo svojej rodine, i keď žiadne vzťahy tu nie sú vykreslené ako ideálne (napr. v kapitole Nemám rada, keď ma poučujú). Menšie konflikty, hlavne s otcom, nastávajú a vo svojich názoroch sa niekedy nezhodnú ani rodiča. Mama pracuje vo veterinárnej ambulancii a okrem iného jej vštepuje aj pozitívny vzťah kzvieratám. Dôležitou postavou je i Lolin dedko „Bulgár“, ktorý zdôrazňuje význam „školy života“.
V knihe sú farbisto vykreslené mnohé postavy i postavičky, najmä v susedstve rodiny Holých, a starostiam a trápeniam sa nevyhnú ani dospelí (napr. kuchár Dušan Dubík je diskriminovaný na základe veku, pani profesorka Hilda Suchanská si nesie traumu ešte z obdobia vojny).
Autorka sa môže pochváliť bohatou slovnou zásobou,znalosťou detského sveta aschopnosťou vtiahnuť (nielen detských) čtateľov do deja príbehov. Kniha obsahuje mnoho podnetov na rozhovory detí srodičmi. Je tu zdôraznený význam súdržnej, podporujúcej amilujúcej rodiny apevného priateľstva. Posolstvom je aj myšlienka, že nemáme odsudzovať rôzne odlišnosti, že každý má právo na úspech amôže obohatiť tento svet. Príbeh má otvorený koniec, čím dáva veľký priestor pre fantáziu.
Kniha Kde pršia dáždniky dokáže (nielen) detských čtateľov osloviť. Jej názov, inšpirovaný monológom mentálne postihnutého chlapca Ivora, možno chápať aj prenesene. Dáždnik je úkryt, obrana, ochrana pred dažďom. Každý znás sa potrebuje chrániť pred vplyvmi nepriaznivých javov. Život nám môže strpčovať šikana, ohováranie, vlastná nesmelosť, choroba, porucha, postihnutie apod. Každý znás potrebuje svoj dáždnik. A najlepšie je, ak sme dáždnikmi jeden druhému.
Ružena Šípková (1977)
Poetka, autorka básnických zbierok ʴDZDZš첹 (2007), Nemám nič proti realite (2009), V pôvodnom znení s pilulkami (2012),Periem sa na tridsiatke (2016) a Mám doma všetkých okrem seba (2018).
Hana Košková:Kde pršia dáždniky
Ilustrácie: Miroslav Regitko
Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2021