ղľáԾ
Jedediah Berry: Príručka pravého detektíva
Preklad: Peter Michalík
Bratislava: Monokel, 2020
Svojrázny oceňovaný debut Jedediaha Berryho s názvom Príručka pravého detektíva vychádza vslovenčine po jedenástich rokoch.
Nie je to detektívka, nie je to ani sci-fi, ani žiadna humorná „oddychovka“. Keď si prečítate recenzie knihy Príručka pre detektívov, môžete mať pocit, že vnej nájdete to svoje. Vskutočnosti vnej nájdete oveľa viac a paradoxne najmä to, čo by ste vjednej drobnej knihe asi nečakali.
Kafkova beznádej aj Andersonova bizarnosť
Vdebutovom diele amerického spisovateľa Jedediaha Berryho sa stretáva viacero výrazne špecifických žánrov aprúdov, až sa neubránite pocitu, že vám novela niečo silno pripomína. BBC Radio tvrdí, že je to stretnutie Franza Kafku aRaymonda Chandlera, v New York Times sa zhodli, že pôsobí, akoby režisér Wes Anderson adaptoval (opäť) Franza Kafku do filmu.
Ak to má niečo sKafkom spoločné, čo zjavne má, je to najmä opis prostredia. Nekonečné poschodia majestátnej Agentúry, dlhé holé chodby aospalé stenografky, to sú kulisy, ktoré pomyselne tvoria bariéru medzi hlavným hrdinom ajeho snom dostať sa rýchlo k cieľu. Vyšetrovanie sprevádza beznádej podobná pocitom zememerača K. Stým rozdielom, že cesta kzámku je vtomto prípade oveľa zábavnejšia anavyše, preložená mŕtvolami. Anie, nie je to jednoduchá paródia na detektívku.
Ak to má niečo spoločné sWesom Andersenom, je to najmä bizarnosť, ktorú má slávny filmár tak rád, absurdné situácie, čudesné charaktery, výrazné odlišnosti, priam úchylky opisovaných hrdinov. Vknihe cítiť aj Andersonovu vizualitu azmysel pre rytmus. Hoci sa nikde nepíše, že by detektívi kráčali po chodbách Agentúry zladení ako akvabely apodpätky stenografiek neklepú po podlahe vúdernej melódii, podvedome to zdiela cítiť.
ARaymond Chandler, ten je jasný. Mŕtvi detektívi, zatuchnuté mesto, sledovanie spoza dierky v novinách. Hlavný hrdina je presný opak Phillipa Marlowa, ale, ako sa píše vpríručke, neexistuje lepší spôsob spoznať sám seba, ako nájsť niekoho, kto robí všetko naopak.
Len pre hlavy otvorené
Surreálny príbeh má navonok jednoznačne detektívnu zápletku. Vdaždivom meste bez mena pracuje Charles Unwin. Je úradníkom v obrovskej detektívnej kancelárii nazývanej Agentúra. Všetko, čo vie o riešení záhad, pochádza z podávania správ pre slávneho vyšetrovateľa Travisa Sivarta. Keď zmizne Sivart a jeho nadriadený je zavraždený, Unwin je náhle povýšený na detektíva.
Unwin je však vskutočnosti skromný muž s jediným zvláštnym zvykom, jazdiť na bicykli sroztvoreným dáždnikom. Jeho cieľom je vrátiť sa späť kúradníckej práci astratiť sa vsivom dave plnom priemernosti. Ako hobit Bilbo, aj on bol životom nútený vydať sa za dobrodružstvom, oktoré nežiadal.
Debut Jedediaha Berryho vyšiel ešte vroku 2009 azískal si relatívne masívny úspech, najmä zo strany kritikov. Knihu ovenčili aj cenou Crawford Fantasy Award a Dashiell Hammett Prize. Poväčšine nadšené sú aj užívateľské recenzie na stránkach knižných fanúšikov.
Pravda je, že kniha nemusí sadnúť každému, najmä nie tomu, kto vďaka názvu siahne po detektívke vklasickom štýle alebo pri čítaní recenzií nebodaj po modernej dystopickej fantasy.
Je to kniha pre čitateľov sotvorenou hlavou, ktorým neprekáža absurdnosť asem-tam nejaký suchý, ale vôbec nie hlúpy, vtip omŕtvole. Je to mix žánrov, ktoré by ste spoločne nečakali, čo pre každého čitateľa nie je výhra. Ako sa píše v16. kapitole príručky: „Beda tomu, kto dá na konci hry súperovi mat apotom zistí, že hrali karty“.
Katarína Holetzová (1988)
Publicistka, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička. Ako novinárka sa zameriava najmä na recenzie a rozhovory z oblasti literatúry a populárnej hudby. Vyšli jej tri beletristické knihy v slovenskom aj českom jazyku.
