ղľáԾ
Nová knižná edícia svetové čítanie zdielne vydavateľstva Slovart sa čitateľom prihovára mottom „čítanie jesvetové“. Prostredníctvom nej stvorcovia snažia priblížiť kmysleniu dospievajúcej mládeže nenútene jutak presvedčiť, že aj čítanie môže byť „cool“.
Vedícii zatiaľ vyšli štyri knižné tituly svetovej literárnej klasiky – Rozum cit, Pýcha predsudok (J. Austenová), Dracula (.ٴǰ), Oliver Twist (Ch. Dickens) tri zo série Biblické príbehy – Mária zGaliley, Judáš Iškariotský Ježiš Nazaretský. Prerozprávali ich G. Tavner, Ch. Brenchley, A.Moore, ilustrovali V. Lubach, A. Kronheimer, K. Donnelly všetkyprekladala Dáša Zvončeková. Cieľovou skupinou bymali byť čitatelia od 9 – 12rokov. Osobne si však myslím, že edícia jevhodnou doplnkovou pomôckou prematurantov, ktorí sinechávajú čítanie povinnej literatúry nposlednú chvíľu jednoducho nestíhajú. Ačím ich môže zaujať? Obsahom igrafickým spracovaním jeprispôsobená požiadavkám dnešných mladých ľudí – moderný dizajn, živé ilustrácie, pútavo prerozprávaný jednoduchý dej, krátky text – prečítanie jednej knižky zaberie približne hodinu. Vtexte sú nenápadne zakomponované prvky, ktoré motivujú premýšľať nadtextom vlastným zážitkom. Originálny literárny štýl je, žiaľ, potlačený, zachovali sa zneho lennepatrné nuansy. Našťastie, jazyk nie je úplne „vyžmýkaný“ odobrazných pomenovaní. Občas text príjemne osvieži aj nečakaná metafora.
Na začiatku publikácií sú charakterizované hlavné postavy, zväčša formou otázok, ktoré naznačujú dejovú líniu, vzťahy medzi postavami zápletky. Opytovacie vety sa často vyskytujú aj vtexte – anticipujú, čo sbude diať, reflektujú vnútorný stav postáv, efektívne vťahujú čitateľa dodiania. Spôsob úpravy možno preto charakterizovať skôr ako prerozprávanie než skracovanie. Práve prirozprávaní príbehu jekladenie otázok typické, ich úlohou jeudržať poslucháča vpozornosti, vtiahnuť ho do príbehu. Nkonci knižiek napokon čitateľ nájde ito, akým spôsobom sa pôvodné diela upravovali. Vynechávali svedľajšie zápletky podrobnosti, občas sskombinovali dveudalosti dojednej alebo spostave vložili do úst slová inej postavy. Ďalej tam nájde spoločenský historický kontext doby, odkazy nwebové stránky, bibliografiu autora, názvy filmových adaptácií.
Beáta Belancová
Popularizácia vedy je vsúčasnosti neprehliadnuteľným fenoménom. Vďaka publikáciám ztejto oblasti dokážeme pochopiť fyzikálne zákony, chemické procesy, slávne filozofické teórie…
Slová, pojmy, myšlienky sú často natoľko životaschopné, že dokážu prechádzať do rôznych sfér nadobúdať ďalšie významy. Vedeli ste, že výraz „bod zlomu“ má svoj vlastný význam aj voblasti podnikania? Znamená dôraz nsprávny moment vsprávnom prostredí prinášajúci sosebou istý obrat. Javspracoval M. Gladwell, aby ním vyjadril, že i„malé veci môžu spôsobiť veľkú zmenu“. Edward Russell-Walling, autor knihy Manažment – 50myšlienok, ktoré byste mali poznať (Vydavateľstvo Slovart 2012, preklad S. Valigurská), prináša príbeh otom, akosilu „bodu zlomu“ šikovne využila istá zdravotná sestra priosvete orakovine prsníka. Tému preniesla zozdravotníckych zariadení do živého diskusného fóra vnovom prostredí – vyškolila siskupinu kaderníčok spravila znich rozprávačky. Návštevnosť preventívnych prehliadok potom narástla. Autor približuje iďalšie pojmy, myšlienky či módne heslá, kuktorým sa bežne človek nedostane, pretože zväčša stoja nokraji jeho záujmu.
Vedícii „50myšlienok“ vychádza aj Psychológia – 50myšlienok, ktoré byste mali poznať (Vydavateľstvo Slovart 2012, preklad A. Pončáková) od A. Furnhama. Autor sa vnej venuje rozdielom medzi zdravou chorobnou mysľou, realitou ilúziou, sleduje špecifiká ľudského mozgu. Cieľom edície jedozvedieť snajzákladnejšie informácie zoblastí, ktorým snevenujeme, no môžu nám pomôcť prispoločenskej konverzácii, abysme neprichádzali dorozpakov.
Vydavateľstvo Slovart nezaháľa – vedícii „50myšlienok“ pripravuje ďalšie dvezaujímavé knižky. Digitálny vek (T. Chatfield) vyjde 20.mája Fyzika (Joanne Baker) omesiac neskôr.
Stephen H. Jenkins srozhodol zhrnúť niektoré závery vlastného výskumu, ale aj výskumov iných bádateľov doknihy skúmajúcej mechanizmy, akými sutvárajú overujú vedecké poznatky. Vknihe Ako funguje veda (PRO 2012, preklad R. Mezencev) nastoľuje konkrétne vedecké problémy, respektíve históriu ichriešenia vdaných vedeckých disciplínach. Jenkinsovým cieľom jepoukázať na spôsoby, akými masmédiá informujú ovýsledkoch vedeckého skúmania, kakým negatívnym dôsledkom vedú ichneadekvátne spôsoby prezentácie toho, čo veda vlastne robí, akofunguje,ako sdajú využiť jejpoznatky. Autor chce poskytnúť laickému čitateľovi presnejší komplexnejší obraz vedy vedcov, než ako hoprezentujú médiá.
Vjednotlivých kapitolách sJenkins zameriava nhodnotenie vedeckých metód použitých nriešenie konkrétnych problémov (príčiny vzniku zhubných nádorov, starnutia pod.). Štýl výkladu charakterizujezrozumiteľnosť prístupnosť, čitateľovu pozornosť majú vzbudzovať mnohé príklady zkaždodenného života. Vzáverečnej kapitole zovšeobecňuje skúsenosti so získavaním overovaním nových poznatkov odpovedá na kľúčovú otázku – akofunguje veda aká jejej úloha vspoločnosti? Poukazuje na spätosť medzi získanými výsledkami použitými metódami, na závislosť interpretácie výsledkov od týchto metód, čím naznačuje nebezpečenstvo rýchlych jednostranných záverov odosiahnutom poznaní. Sústreďuje snajmä nvyhodnocovanie dôkazov vbiológii medicíne.
Veronika Rácová, Etela Farkašová
