ղľáԾ
Pri listovaní vmonografii stakmer stovkou prác Silvie Krivošíkovej spristihnete pri tom, že výtvarníčkine diela vyvolávajú dvojpólovosť emócií – raz sa musíte usmiať či zasmiať, inokedy zvážnieť zasmútiť.
Prvá monografia oSilvii Krivošíkovej sa kširšiemu okruhu záujemcov dostala včasoch protipandemických opatrení, hoci texty do nej boli vytvorené už skôr jej základ – výtvarné diela – vznikali niekoľko rokov.
Editorka Ivana Moncoľová, autor štúdie Petr Vaňous, grafický dizajnér Jakub Hauskrecht, autori fotografií Luděk Jedlička, Tomáš Rasl Jakub Hauskrecht ieditorka českého textu Jana Sobotková prekladateľ do angličtiny Skyland Vaclav Kobylak vytvorili rámcové textové časti aj sbiografiou Krivošíkovej prehľadom príslušnej literatúry, tak vzniklo viacjazyčné dielo, ktorého podstatu však tvoria príťažlivé zaujímavé obrazy Silvie Krivošíkovej. Uviesť treba aj odborných recenzentov, ktorými sú Ľudovít Hološka Miroslav Haľák. Kniha však nie je najmä na čítanie. Už jej obálka pôsobí príjemne, príťažlivo dáva tušiť charakter autorkiných výtvarných diel.
Synkretizmus žánrov
Silvia Krivošíková (1976) pochádza zo Zvolena, vBratislave absolvovala Vysokú školu výtvarných umení, ztoho rok bola na štúdiách vPortugalsku, kde potom žila vrokoch 2002 – 2011 vroku 2010 sa podieľala na založení Kubikgallery vPorte. Vsúčasnosti (od roku 2012) žije pracuje vo Viedni. Doteraz mala deväť samostatných výstav (pre zaujímavosť, všetky vzahraničí), svojou tvorbou sa zúčastnila na vyše desiatke kolektívnych výstav vzahraničí ina Slovensku jej výtvarné diela možno nájsť vsúkromných zbierkach na Slovensku, vRakúsku, v Českej republike a vPortugalsku. Prvú samostatnú výstavu na Slovensku (v Bratislave) mala vjúli auguste 2021 pod názvom Človeče, nehnevaj sa!
Predmetná monografia predstavuje ukážky zrôznorodej tvorby autorky, obsahuje maľby, koláže, kresby, asambláže inštalácie. Rôznosť výtvarných žánrov má však svoj princíp, tým je „dialogický vztah mezi plochou prostorem“. (P. Vaňous, s. 16) Okrem toho je pre S. Krivošíkovú typické, že jej obrazy nemožno označiť len za figurálne alebo len za abstraktné, ale za istý synkretizmus žánrov a „nový způsob personalizace forem“ (s.16) ajistý automatizmus modifikovanie vopakovaní motívov či situačných foriem. Príjemca má dojem, že proces vytvárania motívov, situácií modifikácií neustále pokračuje. „Vzniká napětí, které kpřirozenému pohybu myšlení tvorby patří.“ (P. Vaňous, s. 18)
Tak nejako môžeme vnímať obrazy Silvie Krivošíkovej, keď sa na ne pozeráme vtejto knihe, ba môžeme si všimnúť, že „maliarka paradoxne shravosťou podáva nostalgické, trpké aj úzkostné témy“ (kurátorka Ivana Moncoľová). Návštevníci výstavy však mali možnosť vidieť aj viac zároveň sa dozvedieť, že farba na obrazoch Silvie Krivošíkovej dokresľuje autorkinu emocionalitu že jej záleží aj na vlastnostiach materiálov, sktorými pracuje. Vknihe nemáme možnosť vizuálne či hmatom zistiť, na aký podklad nanáša výtvarníčka farby. Ztextov vknihe sa dozvieme, že okrem klasického plátna sú to rôzne druhy kartónov, lepeniek, papierov pod. „Vizuálna zložka diela Silvie Krivošíkovej je silne postavená na farebnej grácii dôležitosti farby ako základného maliarskeho média.“ (Ivana Moncoľová)
Prirodzene, reálny dotyk sobrazom, jeho priblíženie kurátorom či samotnou autorkou je na výstavách bohaté najčastejšie jednoznačné, ale percipient tejto monografie môže jej tvorbu vnímať aj zo svojho čisto osobného hľadiska na základe vynikajúcich farebných fotoreprodukcií. Avšimne si aj prácu editorky pri kompozičnom zoradení obrazov vtejto knihe. Silvia Krivošíková totiž témy fragmenty sériovo opakuje, priam využíva princíp filmu, ako uvádza I. Moncoľová. Okrem toho využíva aj prvky humoru najmä prostredníctvom hyperbolizácie.
Tvorba archetypálna, terapeutická
Príjemca si listuje vknihe stakmer stovkou Krivošíkovej výtvorov pristihuje sa pri tom, že vnímanie prezeraného vňom vyvoláva dvojpólovosť emócií – raz sa musí usmiať či zasmiať, inokedy zvážnieť zasmútiť. [...] „tvorba Silvie Krivošíkové je vzákladu archetypální terapeutická. Vyrovnává situace, které se zdají vpraktickém životě obtížně zvladatelné, nebo zpochybňuje přílišné jistoty zabydlenost okamžiků.“ (P. Vaňous, s. 20) Možno tu nájsť značné paralely medzi Krivošíkovej životným pohybom jeho odrazom vtvorbe. „Napriek tomu, že autorka vychádza zvlastnej skúsenosti, výsledok je fikcia,“ vyjadrila sa vydavateľka knihy Ivana Moncoľová.
Artefakty reprodukované vtejto monografii percipienta priťahujú farebnosťou, formou, kompozíciou, motívmi, ktoré na seba nadväzujú, a prirodzene, najmä hĺbkou stvárnenia sveta, prostredia postavenia človeka vňom. To posledné spomenuté nájdeme iba po dôkladnom viacnásobnom vnímaní Krivošíkovej výtvorov. Abudú pre nás príťažlivé ešte väčšmi.
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje vprintových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií ospisovateľoch ich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textovZ literárnych reflexií(F.R. & G, 2015),Fiktívne rozhovory(LIC, 2018),Medzi realitou jej znakom / interpretačné úvahy okniháchMedzi autorom čitateľom(Modrý Peter, 2018 2021).
Ivana Moncoľová (ed.): Silvia Krivošíková
Bratislava: Moncolova editions, 2020
