ղľáԾ
Druhé vydanie knihySvet pre dvoch(prvý raz vyšla vroku 2004) má venovanie „Skvelej partii, sktorou som prežil jeden znajkrajších rokov života“, autorský úvod, vzávere je krátka biografia abibliografia K. Földváriho avtexteNamiesto doslovusa oautorovi vyjadrujú Pavel Vilikovský, Milan Lasica aJúlius Satinský. Obsahuje reflexie, memoáre, literárne kritiky, recenzie predstavení ainé žánre, ktoré K. Földvári publikoval od 60. rokov 20. storočia až po prvú dekádu 21. storočia včasopisoch, bulletinoch, novinách či ako doslovy, prípadne ide otexty zpozostalosti. šٰ majú svoj bibliografický údaj aich redakciu urobila Naďa Földváriová.
Kvalitná tvrdá väzba farby dreva (obálka Martin Šútovec), vnútro obalu aokraje strán zelenej farby (layout Palo Bálik) ana zadnej strane informácia, čo ztvorby Földváriho vydavateľ Koloman Kertész Bagala vedícii kníh Kornela Földváriho nachystal.
Kniha by sa dala označiť za históriu Divadla na korze, vktorom bol Földvári vrokoch 1969 – 1970 riaditeľom azktorého musel odísť spolu sLasicom aSatinským, aby sa po roku 1989 do svojho milovaného divadla (už Štúdio L+S) vrátil abol jeho dramaturgom od roku 1992 až do dôchodku. „Večer čo večer komik, podobný novodobému Sizyfovi, valí pred sebou balvan humoru na strmý vrchol, aby mu vokamihu triumfu srachotom zmizol vúdolí.“
Smiech skulisou sĺz
Názov knihy by sa pokojne mohol zmeniť na Svet pre troch, lebo K. Földvári bol nielen obdivovateľom dvojice humoristov, nielen ohumore písal, ale ho aj tvoril aním iláskavosťou bol celý prežiarený aj vtedy, keď mu bolo vživote ťažko. Vosvojej publicistickej, prozaickej, literárnokritickej iteoretickej tvorbe sa dva póly vnímania astvárňovania skutočnosti evidentne prejavujú. Platí to ioknihe Svet pre dvoch. Dalo by sa to nazvať – shumorom ovážnych iveľmi dôležitých témach. Nezľahčoval, len odľahčoval, vosobnom živote sa nesťažoval, nekritizoval, ale vjeho prehovoroch boli prítomné tie dva póly – smiech skulisou sĺz. Acez metonymie, symboly ametafory sa predierala odvaha (ak bol taký čas) alebo kritika (ak bol čas už vhodný). Takýto spôsob videnia azobrazovania skutočnosti sa nesmierne hodí kobrazu Sveta pre dvoch – „(...) komik (...) zdanlivo zničoho, zhŕstky slov asituácií zhmotňuje večer čo večer pravdu, prekvapivým uhlom pohľadu obnažuje jej ozajstnú podobu.“
Vroku 1966 napísal Földvári vKultúrnom živote, „že sa nám vLasicovi aSatinskom definitívne sformovala slovenská rarita – dvojica inteligentných komikov“. Odborne hodnotí princípy ich humoru, hovorí omodernom umení, ohľadaní komiky vľudskom myslení avlastnostiach človeka, ohravom žonglovaní so slovami, ale aj ovysokej civilnosti popri ich samopašnosti. „Hrajú samých seba – tým viac, že sú nielen hercami, ale iautormi všetkých scénok adialógov.“ Ich spôsoby sleduje na improvizovaných javiskách divadielok, vdivadlách ivrozhlase, východiskom sú mu jednotlivé vystúpenia dvojice, keď popri ich umeleckom výkone hodnotí itexty (pôvodné iiných autorov) anajmä témy, ktoré neobchádzajú aktuálne spoločenské pomery. „Bez zábran sa vysmievajú zo všetkého, čo sa im zdá smiešne.“ Földvári je vhodnotení precízny, „bojuje“ sčasto neodbornými názormi na humor tých, ktorí fanúšikujú tzv. úžitkovému umeniu vtipmi pri pive a„bľabotaním“ ľudových rozprávačov. Lasica aSatinský sú pre neho dokonale civilní, ich humor je vzťah kživotu, základný postoj, často smutný úsmev (odkaz na Chaplina), schopnosť improvizácie (dedičstvo Voskovca aWericha). „To, čo Lasica aSatinský stakou ľahkou samozrejmosťou robia, je ozajstná estetická revolúcia; (...) bez teoretických proklamácií aprogramov obohatili humor onové dimenzie, vyrovnali krok smoderným umením.“ Porovnáva výstupy tvorby obidvoch vo forme na čítanie avinterpretácii na javisku najmä vo vzťahu kpercipientovi. Nezabudol ani na ich tvorivý tím – hercov, textárov, hudobníkov, spevákov.
Tupá moc neobľubuje humor
Nech siahneme po ktoromkoľvek Földváriho texte vtejto knihe, vždy nájdeme jeho obdivný postoj kumeniu L + S, ktorý je nielen konštatujúci, ale idokazujúci, hľadajúci analógie, no zdôrazňujúci originalitu, spôsob, akým vpodtónoch svojich scénok, dialógov avystúpení hovoria osúčasnom človeku, „o priepasti vzájomnej izolácie, totálnej neschopnosti dorozumieť sa“ (a to píše vr. 1969!). Čím viac Földváriho textov čítame, tým väčšmi sa utvrdzujeme, že bol aj vynikajúcim esejistom aprozaikom. Ako výborný odborný kritik analyzoval aj hry, ktoré Lasica aSatinský vytvorili avo svojom divadle uviedli (Ǿé bola prvou, 17. 2. 1968), vedel mať aj výhrady kpublikovaným či na javisku interpretovaným textom apre čitateľa je rozhodne zaujímavý obraz zákulisia, keď sa do umenia vmiešavali menej nadaní (no o to arogantnejší) politici aneodborníci (cenzori). „Tupá moc nikdy neobľubovala humor.“ Spomína napr. prichystanú premiéru zroku 1980 (Náš priateľ René), ktorá sa mohla realizovať až vroku 1991, aleboknihu Terno zo začiatku 70. rokov, keď jej „podoba sa zachovala vjedinom exemplári ako ožltnutý rukopis pripravený do tlače“. Földvári píše opredstavení Náš priateľ René ako onajzrelšom, „v ktorom naplno rozvinuli svoje komediálne majstrovstvo ineopakovateľnú schopnosť akoby mimochodom azľahka vyslovovať štipľavé prognózy onás iosvete.“
Földvári ako znalec divadla (L + S) môže naplno odtiahnuť oponu aodkryť zákulisie až vtextoch po roku 1989 a budeme ohúrení – či sme onormalizačných spôsoboch vo vzťahu ktomuto divadlu vedeli, len tušili alebo vôbec nevedeli. Földvári vie, spomína, podrobne, smenami pozitívnych inegatívnych „postáv“. Aj jeho – Földváriho – vypočúvali na polícii. „Vždy sodstupom času sme sa stretli akým sme sa dohodli na slovníku, kým som začal hovoriť tak, že mi začali rozumieť, chytalo sa ma zúfalstvo.“
Vpríspevkoch z80. anajmä 90. rokov hodnotí oboch protagonistov (L + S) včase zákazu vystupovať ivčase postupného aúplného návratu na scény. Zaoberá sa najmä predstavením Deň radosti aseriálom Ktosi je za dverami / Nikto nie je za dverami. Nezabúda na Jaroslava Filipa, ktorý „je rovnocenným spoluhráčom Lasicu aSatinského nielen ako skladateľ ahudobník, ale iako ďalší (a jedine únosný) živel na scéne“.
Ako odsúdiť zlo
Či ide uFöldváriho opríspevok do novín, či časopisu, či ide oodbornú kritiku, doslov alebo text na prebale CD – vždy je to on, jeho nezameniteľný rukopis. Do jeho textov sa vojde hodnotenie humoru (i vystúpenia) Lasicu aSatinského, široká charakteristika či kritika doby, spoločnosti ijeho, Kornelov humor, ktorým dokáže odsúdiť i zlo. Aj otom by bolo možné povedať to, čo vyslovil opredstavení Čakanie na Reného. „Tam, kde sú najhlbší, hovoria kveci vždy len akoby mimochodom, vdruhom pláne, náznakom, ktorý uvoľňuje netušené asociácie, zámlkou.“ Hodno sa zmieniť opredstaveniach na základe diel Čechova, Gogoľa aOstrovského po roku 1968, čo mnohí V. Strniskovi, M. Pietrovi iLasicovi vyčítali, že to spravili „v čase bojkotu ruských asovietskych hier“. Ruská klasika „okrem tvrdošijného humanizmu“, ako píše Földvári, „prináša príležitosť vnoriť sa do ubolenej ľudskej duše, hľadať vnej príslovečný smiech cez slzy“. Apritom títo velikáni umenia nemohli tušiť, čo sa vhistórii sveta odohrá. Földvári aj na margo tohto „nedorozumenia“ napísal, že „Lasica aSatinský nepestujú anikdy nepestovali politickú satiru.“ Za možno jedinú výnimku pokladá Radostnú správu zroku 1969, ktorú si „vyžiadala mimoriadna doba“ po 21. auguste 1968.
Lasica aSatinský ani Földvári nám už nepovedia, po čom by toto divadlo siahlo dnes, keď sa história opäť neďaleko opakuje. „Ibaže čo už sľuďmi, ktorí chcú naprávať dejiny anie seba?“ Vtýchto intenciách možno pokladať za jednu znajdôležitejších častí tejto knihy text Kto sa bojí L + S? avširších súvislostiach zasa text Skúška humorom. Za vrchol pôvodnej tvorby Lasicu aSatinského pokladá Deň radosti, „korunným klenotom dvojice (i slovenského divadla) však ostáva Cyrano, nepochybne životná úloha Milana Lasicu,“ napísal Földvári vroku 1998. Súčasťou knihy je aj časť Gavalier sružou spodtitulom Za Julom Satinským. Sú to tri spomienkové texty, vktorých nájdeme aj vetu ooboch umelcoch: „Myslím, že ani jeden stranou avládou vyrobený národný umelec sa nemohol pochváliť takou láskou azávideniahodnou znalosťou svojho diela medzi ľuďmi bez ohľadu na vek ipostavenie,“ napísal vroku 2002. Anezabudol na divákov aposlucháčov, „ako dychtivo sledujú každé slovo, každé gesto, vnímajú každý náznak či zámlku, aby sa rozosmiali oslobodzujúcim smiechom. Vtých časoch zadúšajúceho normalizačného temna naň veľa príležitostí nemali“.
Kniha pre ďalšie generácie
Autor nielen hodnotí tvorbu obidvoch ako celku ikaždého jednotlivo, ale spomína aj na chvíle, ktoré strávil vich spoločnosti, osobitne vsúkromí sJ. Satinským pri rodení sa jeho tvorby pre deti ipri inej literárnej apublicistickej tvorbe. Földváriho analýza literárnej tvorby Satinského je dôsledná, dáva ju do širších súvislostí ado komparatívnych vzťahov stvorbou iných autorov. Satinského fejtóny nazýva liečbou šokom asám je nadšený ich originalitou, vyjadrujúc, že Satinský prerástol tento žáner. VLasicovej literárnej tvorbe zasa nachádza „distingvovaný suchý humor na anglický spôsob“.
Vhodnotení tvorby obidvoch umelcov musíme obdivovať Földváriho postrehy, schopnosť detailne vysvetliť princípy ich humoru. Ak pripomína, že Lasica aSatinský sú maturitnou otázkou, tak táto kniha by mala byť učebnicou knej. Celá je akoby biografiou tvorivej činnosti Lasicu aSatinského, zhľadiska žánrového má charakter odbornej kritiky amemoáru avposlednej kapitolke ide oakúsi rekapituláciu, vktorej protagonistom je sám Földvári na „javisku“ doby vzostupu, radostnej činnosti, potom odchodu zo scény. „A to je vlastne všetko – happy end vtom čase už začal vychádzať zmódy. Vpiatok ma minister splatnosťou od pondelka odvolal zmiesta riaditeľa, koncom júna môj staronový nástupca zrušil súbor L + S. Aorok ministerstvo zlikvidovalo celé divadlo. Zákonite sa stalo jednou zprvých obetí normalizácie – ako prekážka ideologického vymývania mozgov verejnosti. Jeho zrušenie bolo popravou na výstrahu ostatným neposlušným.“
Je dobré, že vydavateľ KK Bagala nám postupne vdruhých vydaniach ponúka, čo Kornel Földvári už publikoval ito, čo zostalo vrukopisoch. Je to pre ďalšie generácie záujemcov, lebo to, čo Földvári prežil azažil, čo hľadal anašiel vLasicovi aSatinskom, je aj po rokoch aktuálne. „Lasica so Satinským roky umlčiavania azatajovania prežili nielen so svojím štýlom humoru ascharakteristickým repertoárom, ale aj sneblednúcou hviezdou popularity asnovými generáciami vzácne aktívneho obecenstva.“
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje vprintových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií ospisovateľoch aich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textovZ literárnych reflexií(F.R. & G, 2015),Fiktívne rozhovory(LIC, 2018),Medzi realitou ajej znakom / interpretačné úvahy okniháchaMedzi autorom ačitateľom(Modrý Peter, 2018 a2021).
Kornel Földvári: Svet pre dvoch
Levice: KK Bagala, 2022
