ղľáԾ
Pri príležitosti piateho ročníka frankofónneho festivalu CAPALEST, ktorý sa konal od 15. do 19. augusta 2007 vBanskej Štiavnici pod názvom Dajme dušu Európe, vydalo tri mini knižné publikácie v edícii Viachlasne. Básne vslovenčine afrancúzštine vyšli trom tohtoročným účastníčkam festivalu: talianskej, lotyšskej aslovenskej poetke.
 Tiziana Colusso |
 Dagnija Dreika |
 Dana Podracká |
 |
Talianska poetka Tiziana Colusso je spisovateľkou, prekladateľkou aesejistkou. Zastupuje Taliansko vEurópskom kongrese spisovateľov vBruseli. Publikácia vyšla pod názvom Sanskrit tela.
Na prekladoch sa autorsky podieľali Laurent Béghin a Miroslava Vallová.
 |
Lotyšská poetka Dagnija Dreika je spisovateľkou aprekladateľkou. Je autorkou desiatich básnických zbierok. Prekladá zangličtiny, francúzštiny, ruštiny apoľštiny. Publikácia vyšla pod názvom Vbiblickej záhrade.
Na prekladoch sa autorsky podieľali Alexander Halvoník, Aksinia Mihailova, Rose-Marie Francois, Ruth Speirs, Laura A. Wideburg, Rudiger Fischer, Milan Nikolič, Fadil Djevenica aMiroslava Vallová.
 |
Slovenská poetka Dana Podracká je spisovateľkou aesejistkou. Vydala desať básnických zbierok. Publikácia vyšla pod názvom Kam si líha strom.
Na prekladoch sa autorsky podieľali Jana Boxberger, Marie-Christine Huber, Jeanine Baude, Viera aJames Sutherland-Smith, Magdalena Sadlon, Miroslava Vallová aStanislav Vallo.
Ako sa píše vúvodnej stati kspomínaným publikáciám: „CAPALEST chce byť svedectvom životodarného prekvapenia, ktoré dozaista zažíva básnické slovo pri stretnutí snapohľad nepreniknuteľnou paradigmou iného jazyka. Chce byť na výsosť kultúrnym pochopením nevyhnutnosti rôznosti ako prazákladu každého ľudského porozumenia“.
Tri ukážky vslovenčine:
|
Tiziana Colusso Sanskrit telaI Tma, bubny, zvuk bleskovo sa šíri prívalom – tunel, ventily, vkaždom ohybe spomalenie apotom znovu ozlomkrk, vzdialený mrmlot, potom záblesky zhora, vertikálny prenos, dvere otvorené, dvere zavreté, špľachot, morzeovka DNA II vjej tele viacej miest ako je tiel vmestách ahorúčkovité činnosti vtme zákutí adutín ktoré riadia to, čo žije, pokiaľ to žije aešte aj potom, na chvíľu, snechtami húževnato rastúcimi na rukách, čo už nie sú schopné škriabať asvlasmi súcitne splývajúcimi pozdĺž studeného krku III to bytie-tu podchvíľou stŕpajúce, prívaly energií neviditeľných ešte aj vmikroskope pretože sú časťou potenciálnej hmoty nerozmernej ԳٳܾíԱ prúd pre-filozofického myslenia bunky odovzdávajúce ezoterické všeživotné impulzy ešte prv, než ich big-bang rozprášil na individuálne obaly vybavené ramenami alebo paprčami alebo konármi bytosti vypudené prapôvodnou hmotou do slepej diaspóry – aešte potrvá nesmierna hmota aj keď posledný žijúci stvarom amenom bude vyblednutou spomienkou, omrvinkami ničoty. Dagnija Dreika Pri mesačnom sviteVšetko som zazrela vsvojej sklenej guli pri mesačnom svite: ťahy tvojej tváre, zrelosť našu, zákruty pamäte. Svoj portrét striebristý...studený ajasný akoby štetec nabral farbu zbielej inovate. Všetko som videla za mesačnej noci: odblesky vo vode, vzdialené zvony. Že sa zas škaredíš, že ti jazyk tŕpne, aj ti inovatie. Každý hrá svoju hru, viem to svätosväte. Pravidlá ovládam, no aj tak stále hrám. Hrám ďalej...hru osvojom skoroživote. Za mesačných nocí hľadím do zrkadla-zrkadielka, polnoc sa prehupla, sama tu hliviem vpolosvite. Mesiačik mi šepce, že dnes by bolo lepšie zatvoriť okienko. Snímanie sochy diktátoraIskry vybuchovali ako kokardy, keď ho pílili na tri časti, spútali do popruhov analožili na vlečné člny najprv hlavu, potom korpus, nohy bez kolien vypla som televízor anapustila vaňu, ale rieka vo mne splavovala ďalej; hľadala som vsebe smetisko akoby sa slepý démon dotkol trigónu ananovo sa stvoril zkriku robotníkov sa dalo vyrozumieť, že pohol prstom; báli sa, že sa nevrátia domov; niekedy sa dozvedáme otom, kto sme, cez zločiny niekoho iného spoznala by som ho, keby nanovo vstúpil? povedala by som nie?; naozaj je iba láska skrúteným hadom dozvedania sa kadiaľ vedie cesta? rieka zabudnutia, vlievajúca sa do pamäti; dôkazom očisťovania môže byť len špina, ktorú treba očistiť, kým sa krajina zmení na nepoznanie. |
(dp)
Bližšie informácie: Dana Podracká
