ղľáԾ
Bratislava: Veda, 2019
Trianon, to nie je len príbeh veľkej politiky aotázka národného oslobodenia, či naopak, najväčšej národnej krivdy.
Azda ešte väčšmi sú to mikropríbehy tisícov obyvateľov, ktorí sa razom ocitli vnovom štáte na východ či na juh od hranice, ktorú nakreslili diplomatickí predstavitelia.
Jedným znajzaujímavejších prípadov vyrovnávania sa so vzniknutou situáciou je, ako dokazuje najnovšia kniha Ondreja Ficeriho, Potrianonské Košice.
Mesto, ktoré bolo jedným zpilierov maďarského národného naratívu, mesto, vsrdci ktorého je dodnes pochovaný František II. Rákoci, sa na základe Trianonskej zmluvy stalo súčasťou ČSR.
Ako konštatuje Ficeri, slovenské ačeské elity nehľadali vKošiciach mýtický naratív, úplne im postačoval ten pragmatický – mesto bolo strategickým politickým aj hospodárskym centrom.
Maďarská etnicita obyvateľstva bola len mementom krutej predvojnovej maďarizácie.
Ale aký bol skutočný charakter mesta vdanom období?
Amôže vôbec mesto, či lepšie povedané, obyvateľov mesta naozaj spájať kolektívny charakter?
Na tieto, ale imnohé iné, odpovedá titul mladého historika, ktorého poctivý výskum prameňov aaplikácia moderných metodologických východísk umožňuje právom označiť dielo za výbornú historickú knihu.
Mimochodom, všimlo si to aj predstavenstvo Literárneho fondu, ktorý Ficerimu udelil Cenu za vedeckú aodbornú literatúru za rok 2019 vkategórii spoločenské ahumanitné vedy.
