Eva Sussová & Anna Höglundová: Všetci - sa - pýtajú č
Preklad: Katarína Motyková
Uloža: Knižná dielňa, 2020
Prečo má ten chlapec včervenej teplákovej súprave natvári zádumčivý výraz dospelého skeptika? Je balvan, oktorý sa chlapec opiera, náhrobkom? Kto ho vztýčil na štrkovej pláži? Kde sa tu, medzi sivými kamienkami pláže, nabral Sokrates? Prečo má vznešený antický filozof krabie telo?
Keby som knihu stakýmto záhadným obrázkom na obale uzrel v kníhkupectve, vyloženú medzi desiatkami iných kníh, premohla by ma zvedavosť – istotne by som juotvoril. Knihu však otváram ďaleko od najbližšieho mesta, na lavičke vedľa drevenice na Uloži. Do rúk mi ju vložil obyvateľ drevenice, vydavateľ Erik Groch.
Na kameni, oktorý sa chlapec včervenom úbore opiera, je zlatý nápis: Všetci – sa – pýtajú č. Nuž otváram apýtam sa: Prečo sa japonský chlapec vparku uprostred veľkomesta stretá sprepelicou, ktorá má namiesto vtáčej hlavy tvár Kierkegaarda? Je ten potkan pod lampou naozaj Heidegger? Prečo múdra sova Hannah Arendtová oprobléme zla premýšľa na halúzke vyschnutého stromu? Keby sa Martin Buber prevtelil, bol by naozaj psom? Prečo chce kapor Sartre vyliezť zo zamrznutého rybníka? Viem vcelku pochopiť, že Simone Weilová sa šplhá na borovicu nad akýmsi severským jazerom. Prečo sa však premenila na veveričku? Samozrejme, nepopieram, že Simonine oči za silnými dioptriami pôsobia tak trochu ako vypúlené očká veveričky.
Autorkou obrazov je Eva Sussová, autorkou textu Anna Höglundová. Text pozostáva zcitátov filozofiek afilozofov ajednoduchých komentárov autorky. Vyše desať filozofických osobností nám v dielku kladie desať základných ľudských otázok: Smrť, vedomie, zlo, láska, bezútešnosť, Boh, bytie, utrpenie, slobodná vôľa, rovnosť ľudí. Výber zodpovedá téme. Sú tu zastúpení zväčša existencialistickí filozofi.
Obrazy, citáty iautorský komentár vedú rozhovor. Kladú otázky, no nedávajú odpovede. Ponúknu iba náznak stopy, poodhalia začiatok cestičky, po ktorej sa budeme musieť vybrať sami. Určité otázky vyvolá ivýber použitých výrokov či priradenie jednotlivých filozofov ktéme. Prečo autorky kotázke Boha priradili práve antickú filozofku Hypatiu? Vzávere kjej menu pripísali komentár: „Hypatia neverila vBoha ani v nijakú inú vyššiu moc, verila vede.“ Skutočnosť, že Hypatia bola poprednou filozofkou neoplatonizmu, je predsa všeobecne známa. Nasledovala učenie Plotina. Plotinos všetky formy bytia odvodzoval z jednotného božského základu. Prečo radšej túto úlohu nezverili Camusovi či Sartrovi? Tí existenciu Boha naozaj popierali? Kierkegaard, Weilová či Buber by, naopak, mohli predstavovať opačný postoj. Itieto, azda nechcene vyvolané, otázky sú však plodné. Kniha je totiž iba vstupnou bránou, malou ochutnávkou myslenia tých, ktorí si základné ľudské otázky kládli dávno pred nami. Je na nás, aby sme podanú ruku prijali azoznámili sa s bohatstvom tých myšlienok vsamotnom ich zdroji.
Skôr než začneme čítať, už samotný názov knihy v nás provokuje otázku: „Naozaj sa všetci pýtajú č?“ Nevypudili sme, pre pokoj duše, znašich myslí práve túto otázku? Je úplne nepraktická. Nikto na ňu nikdy nenájde uspokojivú odpoveď. Načo sa zaoberať úvahami, ktoré nevedú kvýsledku použiteľnému pre všetkých? Dnes sa nepýtame č. Pýtame sa ako. Zhromažďujeme dáta. Pomáhajú nám produkovať konkrétne, užitočné veci, ženú vpred náš vedecko-technický pokrok.
á č sme vyzliekli spolu sdetskými šatami ako nepoužiteľný odev naivity. Azda preto je kniha primárne určená deťom. Nie je však určená iba im, je určená všetkým tým, ktorí tušia, že práve otázku č potrebujeme vsebe chrániť. Inak by sme zradili človeka azačali by sme sa hrozivo podobať biologickým počítačom. Veď človek nemôže zostať otvorený nekonečnému tajomstvu bytia inak, iba votvorených otázkach. Autorky nám knihou ponúkajú jedinečný podklad pre hlboký ľudský rozhovor. Rozhovor rodičov adetí, dospelých, ktorí vsebe nezradili tú prvotnú detskú otázku, adetí, ktoré si ju kladú s celou závažnosťou dospelých.
Daniel Pastirčák (1959)
Teológ, básnik, spisovateľ, esejista, knižný ilustrátor, autor celého radu kníh. Je kazateľom Cirkvi bratskej vBratislave. Zborník jeho esejí Vtieni mŕtveho Boha vyšiel v LIC vroku2016.