ղľáԾ
Josef Kroutvor:Pomalu na cestě kBetlému aneb Malá vánoční četba
Zlín (CZ): Archa, 2020
Na sklonku roka 2020 vyšli krátko po sebe dve knižky vynikajúceho českého esejistu, básnika akunsthistorika Josefa Kroutvora. Vprvej nás pozýva na adventnú cestu ktichému Betlehemu, vdruhej na potulky po Novohradských horách.
Na Vianoce sme si naplieskali toľko krikľavých oranžových, zelených ažltých samolepiek, že sme už hádam aj zabudli, čo je pod nimi. Podobajú sa donekonečna preliepanej plagátovej ploche, tomu palimpsestu reklám, pozvánok, výziev a zase reklám, kde je všetko, apreto vlastne nič. Zo všetkých prívlastkov Vianoc – pokojných, Vianoc radostných, Vianoc tichých – zostali len floskule. Škoda. Už ani ten tanier navyše na štedrovečernom stole nemyslíme celkom vážne apred pocestným sa radšej zamkneme.
Akýmsi pokusom opreladenie vianočných nálad a myšlienok je kniha Pomalu na cestě kBetlému aneb Malá vánoční četba českého esejistu, básnika akunsthistorika Josefa Kroutvora, ktorú po desiatich rokoch prináša vdruhom vydaní zlínske vydavateľstvo Archa.
Adventné čítanie
Napriek všetkým tým nánosom a deformáciám sa nás však vpredvianočnom období aj tak zakaždým zmocní akési nepomenovateľné chvenie. Očakávanie spojené so štyrmi adventnými nedeľami máme zapísané vkultúrnom kóde. Od detstva? Alebo ešte dlhšie? „Nejkrásnější Vánoce jsou ty, které jsou spojeny sdětstvím, prostou dětskou radostí, Ježíškem adárky pod stromečkem,“ píše vúvode svojej knižky Pomalu na cestě kBetlému aneb Malá vánoční četba Josef Kroutvor. A je to jedna zdobrých možností – Vianoce ako príležitosť oživiť to driemajúce malé dieťa v nás.
Určite poznáte Vianočné mystérium nórskeho spisovateľa Josteina Gaardera – je to knižka, ktorá by nám mala robiť spoločnosť každý jeden adventný večer. Čo príbeh, to jeden krok na ceste kVianociam, teda akýsi knižný adventný kalendár.
Josef Kroutvor sa spolu sčitateľmi vydáva na podobnú cestu – vo svojich kratučkých esejach, zamysleniach či črtách nás sprevádza predvianočným obdobím idávno zabudnutými tradíciami. Sú to tematicky rôznorodé texty, no celkom zreteľne ich spája leitmotív kométy acesty za jej žeravým chvostom – od svätého Mikuláša až po Troch kráľov.
Veľké vianočné tajomstvá tu stoja bok po boku s autorovými osobnými vianočnými zážitkami – útek Márie aJozefa smalým Ježiškom vedľa prechádzky po viedenských vianočných trhoch, putovanie Troch kráľov zďalekých krajín pri komornej oslave Vianoc vzrúcanine starého kostolíka vPohoří.
Z Kroutvorovho písania priam srší pocit, že je to jeho vnútorná potreba. Nie je to písanie efektné. Ani vypočítavé. Je to skôr čosi ako dýchanie, niečo paralelné azároveň neoddeliteľné od ostatného života. Toto písanie predstavuje múdry proces, pri ktorom autor neustále skúma nielen okolie, ale aj seba samého, každý svoj krok – azda preto je nám taký blízky.
Svetielko na cestu
Texty Josefa Kroutvora akoby prichádzali ziného sveta. Zo sveta, ktorý sme opustili, zhltlo ho to bláznenie, ktoré naťahuje Vianoce cez polovicu roka. A zhltla ho aj neláska, ba až nenávisť, agresivita, sktorou sa stretávame denne na cestách, na chodníkoch, vmedziľudskej komunikácii naprieč všetkými vrstvami. Josef Kroutvor nám však bliká na cestu svetielkom aukazuje, že svet skutočných hodnôt ešte stále žije. A aj skutočné Vianoce kdesi pod vrstvou plagátov ačervených kamiónov.
Aká naliehavá ľudskosť aúprimnosť acitlivosť je vjeho písaní! Ataké sú aj jeho Vianoce – vpúšťa nás totiž do tých najintímnejších priestorov svojich vlastných rodinných Vianoc, ktoré sú presiaknuté chvením, nedočkavosťou, no tiež akousi bázňou pred vianočným zázrakom: „Jen ten, kdo si uchoval ivpozdějších letech pastýřský údiv, může stále vnímat narození Páně jako jedinečnou událost. Vúdivu se skrývá pochopení pro zázrak, který je ale spojený spokorou aprostotou,“ píše. Jeho rozprávanie oVianociach je ako lyžička medu. Atento pokoj otvára priestor pre naše vlastné znepokojenie.
Kroutvor vyzdvihuje model Betlehema ako symbolu, vktorom má svoje miesto prostý život i zvieratá aústrednú úlohu vňom hrá nevinné dieťa. Môže to byť TO dieťa, Boží syn, ešte taký zraniteľný, ktorého sa hneď po narodení pokúsia zavraždiť. No môže to byť aj iné dieťa, dievča znepokojené tým, že jej vlastné vnúčatá, ale možno už ani jej deti nebudú poznať svet taký, aký poznáme my (a iný Herodes, celý zástup Herodesov sa ju usiluje umlčať). Alebo je to aj dieťa ako symbol čistoty, ktorý sa príliš skoro,príliš rýchlo apríliš bolestne dostáva do pazúrov rôznych nielen internetových predátorov.
Keď už ľudstvo nemá úctu ani kdeťom, nemá ju kničomu.
Kroutvor a krajina
Záver útlej Kroutvorovej knižky Pomalu na cestě kBetlému aneb Malá vánoční četba patrí malej divadelnej groteske vtroch obrazoch. Vystupuje vnej zostarnutý ufrflaný Herodes, no dej je vsadený do okolia mesta Třeboň aNovohradských hôr, čo je areál, vktorom sa Josef Kroutvor ocitá veľmi často.
Je to pochopiteľné – vroku 2001 si našiel svoj druhý domov vdedinke Kramolín na dohľad od siluety Novohradských hôr, ktorá mu pripomína karavánu putujúcu krajinou proti prúdu času. Apráve tomuto pohoriu, tomuto kúsku sveta venoval svoju najnovšiu knižku Bukvova hůl spodtitulom Zápisky apověsti zNovohradských hor. Je to knižka, ktorá je vtomto kraji pevne zakorenená; bola tu napísaná (resp. vychodená), bola tu vydaná (v malom vydavateľstve Stará škola zneďalekého mestečka Borovany) anapokon aj vytlačená vČeských Budějoviciach (ak by sme použili vinohradnícky avinársky termín, mohli by sme pokojne hovoriť oniečom ako terroir).
Už vpredchádzajúcej „lesnej“ knižke Lesní eseje (Archa 2019) sa Kroutvor venuje tomuto kútu českej krajiny. Rozlohou neveľké Novohradské hory mu slúžia ako plátno na skúmanie pamäti miesta, ktorá je uložená vkrajine ivliteratúre.
Bukvova hůl, to sú poznámky apozorovania tuláka, obrazy, ktoré vznikajú pri chôdzi počas pohybu vútrobách lesného organizmu amenia sa na čosi medzi ready-made básňou adenníkovým záznamom.
Krajinu a hory vširšom okolí mestečka Třeboň zásadne ovplyvnil grófsky rod Buquoyovcov. Starali sa ookolité lesy avytvorili aj tunajšiu pralesnú rezerváciu Žofín.
Bukva, ktorého palica dala meno tejto knižke, je akýsi „buquoyovský“ lesný duch, ktorý doposiaľ stráži lesy Novohradských hôr. Apráve cez jeho potulky sa do Kroutvorovej knihy dostáva žáner novodobej povesti; vietor odnáša strechu zbohatlíkovi, ktorý si bez štipky pokory postavil chatu uprostred hôr,ruky výrastkov, ktorí sapokúsia vyvaliť hraničný kameň, sa prilepia kjeho povrchu amusia tu stráviť hrôzostrašnú noc. Starý Bukva to všetko sleduje – amožno vtom má aj prsty, ktovie?
Bukvova hůl Josefa Kroutvora je však najmä osobná knižka oblízkom vzťahu človeka kprírode ako takej, ale aj ku konkrétnemumiestu ajeho pamäti. Poslúžiť však môže aj ako univerzálny bedeker, ktorý si pokojne môžeme vziať na potulky po ľubovoľnom slovenskom pohorí. Nestratíme sa.
Ján Púček (1987)
Spisovateľ apublicista. Autor prozaických kníh Kameň vkameni (2012), Okná do polí (2013), Uchom ihly (2015) aMed pamäti (2018). Textami oknihách afejtónmi prispieva do Denníka N. Pracuje ako redaktor vydavateľstva Absynt, na Filmovej atelevíznej fakulte VŠMU vedie semináre oslovenskej literatúre. Žije pod Malými Karpatmi.
Josef Kroutvor.Foto: czechlit.cz
Josef Kroutvor: úryvok básne Adventus zo zbierky
Pomalu na cestě kBetlému…
...Tato noc noci, tato louka nebeská
Posetá stříbrnými perlami a hvězdami
Vyšitá hvězdičkami jako krajka
Noc plná očekávání
Kdy už se objeví jasné znamení
Ta kometa s ohnivým chvostem
Aby nám ukázala stezku srdce
K betlému...
