ղľáԾ
Výber z poézieJanka Kráľaako pocta jeho dvojstoročnici je ďalší záslužný čin prekladateľaJohna Minahanavo vzťahu kpoznaniu slovenskej literatúry vzahraničí.
Vbezmála dvestoročných dejinách knižných prekladov slovenskej poézie do angličtiny naša romantická poézia nikdy nepredstavovala hlavný prúd záujmu prekladateľov apočet preložených textov je pomerne skromný – obmedzuje sa na antológie ajednu samostatnú publikáciu, Bottovu Smrť Jánošíkovu vneúplnom preklade Ivana Kramorisa –, pričom doposiaľ najnovšie preklady úryvkov z poézie Sládkoviča aChalupku pochádzajú zCincurovej antológie An Anthology of Literature zr. 1976.
Dobrou príležitosťou na samostatné vydania bývajú zvyčajne významné výročia ainak to nebolo ani pri dvoch publikáciách prinášajúcich anglické preklady Janka Kráľa. Tou prvou bol útly výber zjeho tvorby obsahujúci básne Jarná pieseň, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko a ܱDZý vpreklade Jaroslava Vajdu, ktorý spredslovom Milana Rúfusa vyšiel vr. 1972 vo vydavateľstve Tatran pri príležitosti 150. výročia básnikovho narodenia. Ako poctu ku Kráľovejdvojstoročnici možno vnímať vlaňajšie vydanie výberu zjeho tvorby vLiterárnom informačnom centre samostatne vslovenčine aj vangličtine. Pod oboma titulmi je podpísaný nedávny nositeľ Ceny P. O. Hviezdoslava adlhoročný prekladateľ slovenskej poézie do angličtiny John Minahane.
Vrozhodnutí vydavateľstva nevydať jednu knihu dvojjazyčne, ako to bolo napríklad pri Hviedoslavových Krvavých sonetoch, takisto vpreklade Johna Minahana, ale ako dve samostatné publikácie, možno badať pragmatický zámer vyplývajúci zrozdielnych cieľových skupín čitateľov. Kým slovenský výber poslúži aj výlučne domácim príjemcom, od jeho anglickej verzie by sa právom dala očakávať ambícia presadiť sa vzahraničí, toto je však už úloha príslušných inštitúcií aich možnosti dostať knihu do distribučných sietí.
Reprezentatívny výber
Že je očo stáť, naznačuje už úvodná Minahanova zasvätená štúdia, vktorej sa venuje Kráľovmu životu sjeho peripetiami i jeho tvorbe, ato tak jej originálnym čítaním (za všetky spomeňme jeho pôsobivú interpretáciu básne Janko), ako aj zasadením do širšieho európskeho kontextu (tu sú zasa zaujímavé najmä byronovské paralely) či polemikou srecepciou Kráľovej poézie vnašom literárnom priestore. Hoci výber sám osebe nie je rozsiahly, môžeme ho pokojne nazvať reprezentatívnym jednak vzmysle pokrytia jednotlivých fáz básnikovej tvorby, jednak jej podôb. Zostavovateľ preň zvolil výstižný názov, akcentujúci tak vnútorný stav básnikovej duše, ako aj ladenie jeho poézie. Dominuje, prirodzene, Kráľova baladická poloha, výber však neobchádza ani menej známe básne so sociálnym akcentom, ako napríklad í. Otvára ho jedna zKráľových prvých uverejnených básní ܱDZý a uzatvára úryvok zposlednej významnejšej básne Š. Vhodným a žiadaným doplnkom je kalendárium Kráľovho života adiela.
Svoju kompetenciu zvládnuť nástrahy prekladu viazaného verša na úrovni Minahane už dokázal nielen vyššie spomínaným pretlmočením Krvavých sonetov, ale aj prekladmi Novomeského, Rúfusa, Heviera či ďalších autorov. Dobre si poradil s nástrahami jazyka zraných čias spisovnej slovenčiny anestalo sa mu napríklad to, čo Vajdovi pri preklade básne ܱDZý, keď si pomýlil husárov spastiermi husí. Menšie posuny vporovnaní soriginálom alebo väčšiu explicitnosť výrazu vniektorých prípadoch možno pripísať na vrub skôr nevyhnutnosti vyrovnať sa stvarovými požiadavkami – rovnoslabičnosťou apotrebou rýmu. Minahane totiž musel prijať také rozhodnutie na úrovni veršového systému, ktoré by dostatočne zachovávalo romantický ráz Kráľovej poézie azároveň nepôsobilo cudzorodo na cieľového čitateľa. Na dominantný Vajdov ponechávajúci princíp, ktorý sa prejavoval, okrem iného, preberaním pôvodných vlastných mien ainých reálií, reaguje Minahane vo svojom preklade aktualizačným princípom, ktorý uplatňuje na všetkých rovinách textu. Kým Vajda pri úsilí zachovať Kráľov dvanásťslabičný verš strochejskou tendenciou naráža na limity angličtiny vnedostatku ženských rýmov, preto ich alternuje smužskými, Minahane si včas uvedomil, že tento postup by bol neproduktívny, preto použil trinásťslabičný verš svoľnejším rytmickým usporiadaním, pohyblivejšou dierézou avýlučne mužským zakončením. Vzhľadom na to, že tradícia sylabického verša vanglickej literatúre sa na rozdiel od slovenskej nedovoláva romantizmu auž vôbec nie folklórnych koreňov, ale je skôr umelým výtvorom modernistických básnikov, možno tento Minahanov postup len privítať. Trinásťslabičný verš pritom poskytuje prekladateľovi komfortný priestor, vktorom síce nemusí zápasiť so sémantickou hustotou, ako to býva pri preklade anglickej poézie do slovenčiny, na druhej strane je tu hrozba tzv. „vypchávok“, ktoré môžu znižovať dynamiku výpovede, zvlášť ak sa vzďaľujú sémantickému poľu originálu. Aj vtomto Minahane pristupuje koriginálu citlivo asmierou.
V súčasnej čítavej angličtine
Podobne ako pri preklade Hviezdoslavových Krvavých sonetov, aj pri Kráľovi Minahane volí súčasnú, čítavú angličtinu zbavenú akýchkoľvek archaizačných tendencií. Zároveň treba uznať, že hľadanie ekvivalentov ktakým špecifickým výrazom či spojeniam ako „vicišpán“, „voliari“ či „sedieť za pecou“ sa celkom bez posunov akonotačných divergencií niekedy nezaobíde. Vzhľadom najazykové zvláštnosti je pochopiteľná aj redukcia častých Kráľových deminutív, keďže pri ich mechanickom prevzatí by asi anglickí čitatelia dvíhali obočie.
Prekladvýberu z poézie Janka Kráľa je ďalší záslužný čin Johna Minahana vo vzťahu kpoznaniu slovenskej literatúry vzahraničí. Súčasne sa žiada spýtať, či možno jeho vyjadrenie zúvodu „[m]usím však zdôrazniť, že súčasný výber je ešte len začiatkom a v žiadnom prípade neobsahuje všetko z básnikovho najlepšieho diela“ čítať aj inak ako prísľub.
Marián Andričík (1964)
Vyštudoval slovenčinu a angličtinu na FiF UK v Bratislave. Je vysokoškolský učiteľ na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Z angličtiny preložil takmer 40 knižných titulov. Výskumne sa venuje najmä teórii umeleckého prekladu a textom piesní.
Janko Kráľ: Narodil som sa pre nepokoj
Vybral, zostavil a úvodnú esej napísal John Minahane
Preklad eseje: Silvia Ruppeldtová
Ilustrácie: Palo Bálik
Bratislava: LIC, 2022
Janko Kráľ: IWas Not Born for Quiet
Vybral, zostavil, preložil a úvodnú esej napísal John Minahane
Ilustrácie: Palo Bálik
Bratislava: LIC, 2022
Mystifikačné ilustrácie vknihách Janka Kráľa Narodil som sa pre nepokoj / Iwas not Born for Quiet vytvoril Palo Bálik.
