��������

Významným motívom rozprávok, ktorý je v súčasnej literatúre pre deti výrazne prítomný, je vzájomná pomoc ľudí ����prírody. Základné žánrové formy sa transformujú, ale odkazy na morálne hodnoty, túžbu po láske v rodine, po medziľudskom porozumení, harmónii a priateľstve ostávajú. Rozprávky a literatúra pre deti naďalej podporujú detskú imagináciu a zároveň trénujú empatiu a túžbu po inklúzii. Dobre vystavaná, psychologicky motivovaná literatúra vedie čitateľa k súcitu s postavami či už sú ľudské, zvieracie alebo aj nadprirodzené.��V minuloročnej�� literatúre pre deti sú zdôraznené úzko prepojené etické a ekologické témy.��

Tradičné rozprávky a povesti: nádej a láska

�����ܲ��ٰ�á�ٴǰ� Vladimír Král dal novému prerozprávaniu ��dz����á���ǰ� Pavla Dobšinského (Ikar) čarokrásnu a tajomnú atmosféru. Každá generácia slovenských detí si zaslúži svoje dedičstvo Dobšinského a tento výber Eleny Slobodovej sa môže stať rodinným pokladom. V rozprávkach sa všetko na dobré obráti, statoční šuhaji premôžu strigy, dobré a skromné dievčatá sú odmenené pokladom a zlé krutým trestom. Čarovné prútiky, zakliate krajiny, verné koníky aj mocní draci sú v rozprávkovom priestore, ktorý skrýva túžbu po lepšom, spravodlivejšom a krajšom svete. Unikátne ilustrácie dávajú priestor detskej fantázii a slovníček Eleny Slobodovej ponúka vysvetlenia archaizmov a dialektizmov.

Od ľudových rozprávok sa prenesieme ku klasickým autorským rozprávkam. Ľudovít Petraško, germanista, spisovateľ a prekladateľ z nemeckých rozprávok vybral nádherné rozprávky nemeckého romantizmu a preromantizmu do zbierky Dievča z myrty (Stonožka). Okrem známejších Grimmovcov a E.T.A. Hoffmanna ponúka príbehy Clemensa Brentana, Novalisa, Ludwiga Tiecka, Wilhelma Hauffa a iných. Autorské rozprávky majú s ľudovými spoločné posolstvo �� dobre a nádeji. Tajomné bytosti, detskí hrdinovia a zvláštne krajiny, napríklad porcelánová, ožívajú v snových ilustráciách Kataríny Smetanovej.

������dz����á����� pre deti (Signis) autora Dávida Hamrana sú písané rozprávkovým štýlom. Jano Teleg sa postaví zlým silám a vydáva sa na dobrodružstvo. Krčmár sa stáva dobrým človekom. Hrdinovia bojujú každý svoj boj, ktorý je spoločným príbehom o láske, dobre a odvahe. ������dz����á����� sú rozprávkovo nadčasové a zároveň aktuálne. Majú potenciál zaujať nielen čitateľov od 9 rokov, ale aj starších: „Poľovník sa napokon stal ochrancom vtákov a všetkých zvierat v háji, aby tak splnil, čo farebnému bažantovi sľúbil.” (s. 73) Rozprávkový štýl s archaizmami aj tradičnými formuláciami sa mieša so súčasným jazykom, čo dáva príbehom humorné ladenie: „Nevynášali sa smeti ani nepolievali kvety. Špenát ani brokolicou vás jesť nenútili… ba ani zmrzlinu.” (s. 107) �ʰ�í����� dopĺňajú neatraktívne ilustrácie Ivany Vargončíkovej.

Na pomedzí rozprávok a povestí sa pohybujú rozprávky zo Zamaguria Pastierik na zlatom voze (Goralinga) Viktora Majerika a Mariána Servátku. Legendárny ilustrátor Martin Kellenberger dotvára magickú atmosféru dvadsiatich zamagurských rozprávok, ktoré boli zozbierané z oboch strán��Zamaguria. Viktor Majerik sa venoval ich zbieraniu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a Marián Servátka koncom sedemdesiatych rokov. O boginkách, figliarovi, ale aj divých ženách z Oblazovej skaly a �� zvedavej mlynárke si budú rady čítať deti už od 9 rokov.

V povestiach z Turca sa morálne posolstvá odovzdávajú prostredníctvom postáv turčianskych zemanov, šafraníkov, olejkárov, ale aj nadprirodzených bytostí z tajomného turčianskeho regiónu, ktorý je pestrý a špecifický. Jozef Tatár ho opisuje v zbierke povestí Najkrajšie turčianske povesti.��Matica slovenská vydáva tradičné povesti z Turca spolu s odkazmi na pramene, slovníkom a informatívnymi poznámkami k histórii a geografii danej oblasti. Povesti Jozefa Tatára sú čitateľsky atraktívne a spolu s nádhernými ilustráciami Petra Uchnára nadväzujú na tradičnú kultúru regiónu. Povesti sa budú páčiť čitateľom od 10 rokov.

Skúsená autorka legiend a povestí Zuzana Kuglerová sa tentoraz zamerala na Staroslovanské mýty a legendy (Daxe). Za každou kapitolou nasleduje malý slovníček pojmov, v ktorých sa naczhádzajú vysvetlenia o mýtických postavách, termínoch, ale aj historických súvislostiach. Legendy sú písané vhodným archaizovaným štýlom a doplnené modernými ilustráciami Martina Kellenbergera, ktoré pripomínajú umelecký komiks. Veď mnohé z mýtických a rozprávkových postáv sú vlastne superhrdinovia. Pretavenie mýtov do dialogickej a príbehovej formy sprístupňuje mytológiu aj súčasným mladým čitateľom od 10 rokov.

Zvieracie rozprávky: ochrana a pomoc

Krásnu zimnú atmosféru knihy Raz mi zima rozprávala Kristíny Pulišovej (Signis) spoluvytvárajú jemné ilustrácie Radoslavy Mončekovej Hrabovskej. Knižka obsahuje päť zimných rozprávok �� lesných zvieratkách a je plná porozumenia a láskavosti, ktoré nie sú aktuálne iba na Vianoce, ale potrebujeme ich stále.

Rozprávkový príbeh Jeseň v lese (Artforum) skúseného spisovateľa Lukáša Cabalu zaujme pekným príbehom, environmentálnym posolstvom, útulnou atmosférou aj metaforickým jazykom. �ʰ�í����� �� nežnom priateľstve povzbudí malých čitateľov, aby chránili krehkú prírodu a ohrozené zvieratá. Dievčatko aj ľadový medveď si jeden druhého vysnívali. Dievčatko Meluzína, ktoré žije v chate uprostred lesa, sa skamaráti s veľkým ľadovým medveďom. Spolu pijú šípkový čaj, spolu sekajú drevo a chytajú ryby. Potom, ako ju medveď zachráni z rieky, stanú sa naozajstnými priateľmi. Mimoriadne poetická atmosféra Cabalovej knižky inšpiruje malých aj veľkých čitateľov poprechádzať sa po šuchotajúcom lese a zasnívať sa pri praskajúcom ohni. Prvé snehové vločky odvedú medveďa do polárnej krajiny, ale chuť teplého kakaa a vrelého objatia ostane s detskými čitateľmi dlhšie: „Z neba sa na nich pomaly znášali veľké snehové vločky. Obaja sa išli pominúť od radosti. ‚Vieš, ako musí teraz snežiť u vás?‘ veselo sa ho spýtala. No hneď si uvedomila, čo to znamená.“ (s. 41) Medveď sa vyberie za snehom a šťastne sa vráti domov, k svojim, ktorým porozpráva svoje osamelé dobrodružstvo. Krátke kapitoly a veľkosť písma uľahčujú čítanie aj menej skúseným čitateľom. Krehké ilustrácie Csilly Dózsa umocňujú intenzívny zážitok z čítania.

Rodina Bubákovcov aj s mačkou Cicou z knižky Strašidielka a Cica (Stonožka) zvyčajne trávia prázdniny na Strašihrade, kde bývajú strašidielka s netopierom Chiropterom. A hoci majú všetci pobalené „životne dôležité veci ako mobil, baterku a žuvačky“, (s. 1) dokonca aj babka nájde svoje umelé zuby medzi nakladanou cviklou a uhorkami, „Tu šte moje žubaté žubiská“ (s. 3), nemôžu nájsť mačku Cicu. Strašidielka, ktoré sa tešia, že si na Cicinom chrbte zajazdia, sa rozhodnú mačku nájsť. Cica medzitým zažíva svoje dobrodružstvá s divým kocúrom. Aj v centre príbehu Halky Marčekovej je potreba porozumenia a komunikácie medzi zvieratami a ľuďmi, ale aj v rámci rodiny. Knižka je veľmi vtipná, dialogická a dynamická, príbeh sa rýchlo odvíja. Text je písaný viacerými fontmi, nie všetky sú však pre začínajúcich čitateľov ľahko čitateľné, ale pomáhajú text štruktúrovať.��Postavičky strašidielok, zvierat aj ľudí sa dopĺňajú a vytvárajú komplexný, napínavý aj zábavný celok. Obrázky Jakuba Cenkla nielen ilustrujú, ale malým deťom dokážu sprostredkovať celý príbeh samostatne.

�ʰ�í����� Dávida Králika Tukan, ktorý túŽIL LETieť (Perfekt) je pre deti, ale aj dospelých. Vynikajúce ilustrácie Barbory Repkovej pomôžu rodičom a deťom ísť vo svojich rozhovoroch do hĺbky nielen vďaka rannému a večernému menu – návodu, ktorý v knižke nájdu. Kniha umožní aj dospelému zistiť �� sebe viac, byť úprimnejší sám k sebe, prijať sám seba.��Knižka je plná slovných hračiek, ktoré nesú hlbší význam, vtipných dialógov a prirodzeného jazyka: „Krpeeeeeec, zmizni odtiaľ, máš za chrbtom jaguáraaaaaaaaaaa.“ (s. 34) Odlíšené fonty pomôžu čitateľom sústrediť sa na dôležité posolstvá, ale príliš malé písmo môže byť pre mladších čitateľov náročné na čítanie.��

K výmyslom húsenice Hermíny patrí nápad predávať kapustovú, kalerábovú a uhorkovú zmrzlinu, ale aj zábavný cirkus alebo výlet. Hoci má kniha Výmysly húsenice Hermíny��(Stonožka) autorky Kataríny Gillerovej tvorivý aj humorný potenciál, príbehy pôsobia trochu rozvláčne, poučujúco a predvídateľne. Knižku bohato ilustrovala Alžbeta Kováčová a povzbudzuje deti k rozvíjaniu svojej fantázie: „Takisto my, keď snívame, môžeme poletovať vo svojej fantázii aj bez krídiel doďaleka, do neznámych svetov.“ (s. 10)

���ٰ��dz���áč�� Romana Brata (Stonožka) sú zvierací obyvatelia jedného stromu, ktorí sa spojili proti „pajkom“, ľuďom, ktorí rúbu a ničia les. Zvieratá sa spoja a navzájom si rozprávajú príbehy ako v Boccacciovom Dekamerone, lebo obyvatelia vnímajú skazu lesa podobne ako mor.�� Kniha má etický a ekologický rozmer, je výborne napísaná súčasným jazykom, zábavná, ale aj napínavá. Kvalitné ilustrácie Juraja Martišku sú vynikajúcim osviežením textu, ktorý je vhodný skôr pre skúsenejších čitateľov od 9 rokov.

Zábavná knižka Veľká chutná dážďovka (Albatros) je milým príbehom �� kamarátstve kuriatok, ale aj �� vytrvalosti, objavovaní a spolupráci, hoci sa z chutnej dážďovky vykľuje nejedlá topánka. Vynaliezaví kamaráti z topánky postupne vybudujú zábavný park pre všetkých. Jednoduchý zábavný príbeh pre malé deti je doplnkom obrazového príbehu Kataríny Macurovej.

�� k�Ծ�ž��� Viery Dobiášovej Neuveriteľné príbehy dina Alina (Matys) sa Dino Alino vyliahne z podvrhnutého vajca sliepke Pipe: „Hm, divné!“ krútil hlavou potkan: „ani ryba, ani rak. Ani háďa, ani vták.“ (s. 13) Hoci je dino iný a sliepka Pipa je z neho chvíľu nervózna, keď všetci pochopia, že je to dinosaurus, dostane meno Alino a postupne ho na gazdovskom dvore prijmú: „... si milý člen našej obrovskej rodiny na dvore, kdák!“(s. 63) dodala Pipa, ktorá sa už naozaj úprimne tešila zo svojho-nesvojho exotického mláďatka. Knižka je síce určená začínajúcim čitateľom, ale ani písmo, ani štylistika a lexika nie sú prispôsobené veku detí. Jednoduchý príbeh dopĺňajú schematické ilustrácie Ivety Malej.

Maličká knižka Elišky Tamaškovičovej Kocúr nie je sliepka (Enigma) je o tom, že nie sme všetci rovnakí. Knižka je pre deti, ktoré sa môžu cítiť osamelé a nepochopené, lebo sú iné… Podobne ako kocúr v knižke nerobia vždy veci rovnako ako ostatní či ako sliepky v��kurníku: „Občas sa škrabal, občas sa oblizoval, niekedy si na bidielku zdriemol.” (s. 15) Autorka deťom ponúka aj interaktívne otázky, ktoré povzbudzujú dieťa odpovedať celou vetou. Aj ilustrácie Zuzany Kosecovej presviedčajú (krásnymi mačacími očkami) o potrebe priateľstva, tolerancie a inklúzie.

Jednoduchý príbeh Jazero života Adama Illésa (Albatros) je �� zvieratách v Afrike a ich spoločnom putovaní za vysnívaným jazerom, ktoré nikdy nevysychá. Postupne sa k sloníkovi a papagájovi pridáva zebra, žirafa, krokodíl, had aj lev. A hoci už od únavy a smädu strácali nádej, navzájom si pomáhali. Dialogicky postavená knižka je vhodná pre malé deti, ktoré príbeh pochopia aj z veľkých ilustrácií Adriána Macha.

Detská literatúra: súcit������rodina

Metaforický príbeh O tme a veľkom človeku Michala Hlatkého (Brak) si užijú nielen deti, ktoré ho budú brať ako modernú rozprávku so šťastným koncom, ale aj dospelí, ktorí rozumejú historickým a literárnym alúziám na grécku mytológiu a dejiny byzantskej a rímskej ríše. �ʰ�í����� je plný slovných hračiek a vypointovaných skratiek. Tvorivé ilustrácie komentujú aj predchádzajú dej knihy. Ivana Mičuchová v Knižnej revue 2023/10 �� Hochholczerovej ilustráciách píše: „Jej výtvory v knihe O tme a veľkom človeku sú hravé, dokonca aj farebne ladené, čo je pri diele zameranom na čierno-čiernu tmu prekvapivé a nečakané. Jednotlivé kapitoly majú svoje vlastné predilustrácie, ktoré sú nápadité, preto rozhodne stojí za to venovať im čas a preskúmať ich vlastný obrázkový svet, ktorý nie je ani tmavý, ani obyčajný.“ (s. 32)

Tvrdohlavá Agátka s ryšavými vláskami a vyhrnutým noštekom je hlavnou postavou knižky Dany Hlavatej. Agátka je neposlušná, odvráva starým rodičom, u ktorých trávi Vianoce. Za trest ju hviezdy odnesú preč: „Agátka, kam letíš? Dievčatko moje, vráť sa! Čo poviem rodičom, že si odletela len tak, bez dovolenia?“ bedákala starká a mávala rukami mastnými od cesta.“ (s. 13) Agátkine dobrodružstvá so šikanujúcou Agátou, ale aj pozornou kamarátkou Gitkou a chorou Viktorkou a jej láskavou mamou ju učia empatii a pokore. Predvianočnú knižku vydavateľstva Fortuna libri ilustrujú obrázky Zuzany Dreadky Krutej. Je vhodná pre malé deti, ale aj začínajúcich čitateľov.

Moderne ilustrovaná, graficky a dizajnovo moderná a premyslená knižka OFFroad (Brak) Zuzany Líškovej �� i���ܲ��ٰ�á�ٴǰ��� Viliama Slaminku zaujme mladých čitateľov už na prvý pohľad. Dobrodružstvá v divokom prírodnom parku, ktoré by sa ťažko zvládali bez terénnych áut, umožnia prežiť si adrenalínové zážitky aj z čitateľského kresla. Obrázky Viliama Slaminku nielen dokresľujú dej, mohli by byť aj samonosným komiksom. Sú dynamické, veľmi súčasné a vtipne vťahujú čitateľa do deja. Autorka načrtáva príbeh marginalizovaných postáv: automechaničky Rómky, samoživiteľky bez domova Kristíny a strážcov parku. Dej je však mechanický, akoby sa rovnakým spôsobom skladalo staré auto aj nová rodina. Stačí vymeniť súčiastky. Kniha nedáva ani možnosť empatizovať s postavami, ktoré sú neustále zaujaté činnosťou a akciou, nie je priestor na reflexiu ani na rozvíjanie emócií. Staré zhrdzavené auto sa opraví, stane sa novučkým domovom a z troch ľudí je rodina. Našťastie, na ilustráciách Viliama Slaminku sa mihnú rôzne citové pohnutia – šibalský úsmev, radosť malého chlapca aj obavy Matildy. Kniha zaujme deti už od piatich-šiestich rokov, ale hustý text je vhodný na samostatné čítanie až pre skúsenejších čitateľov.

�ʲ��⳦��DZ��Dz���č�첹 Petra Arslan Šinková ponúka v knihe Mami, oci, každý je výnimočný (Fortuna libri) príbehy o deťoch, ktoré sú v niečom iné – vnímajú svet inak, ich mozog funguje iným spôsobom, majú iné potreby, ale aj o deťoch, ktoré pochádzajú z iných krajín, kultúr a náboženstiev. Kniha nabáda čitateľa, aby napriek rozdielom hľadal výnimočnosť v každom z nás, aby sme boli prijímajúci a tolerantní. Na konci každého príbehu nájdete opäť rady, tipy a návody na rozhovory s deťmi. �ʰ�í�����y dopĺňajú ilustrácie a je didakticky dobre spracovaná.

Detská literatúra: humor

Skúsená autorka kníh pre deti Toňa Revajová píše z pohľadu tretiaka Danka, ktorého mama je v nemocnici pre operáciu ruky. Z chlapca – športovca sa stane tanečník uprostred dievčenskej skupiny. Vtipný, miestami až komický dej knihy O druhej v malej telocvični (Trio Publishing) pridáva hodnotu príbehu, ktorý pôsobí trochu nesúčasne. Ako píše Ivana Mičuchová v Knižnej revue 2024/01, „Kniha pripomína školské časy konca minulého tisícročia. Hlavní hrdinovia a hrdinky sú deti, ktoré žijú aktívne, nesedia pri televízore alebo počítači.“ (s. 32) Autorkina empatia s detským hrdinom, nemoralizovanie, humor, tvorivý a prirodzený jazyk sú obrovským pozitívom textu. Ilustrácie Daniely Krajčovej ozvláštňujú text svojím typickým rukopisom.

Útla knižka Juraja Raýmana Prázdniny s Pipom (Slovart) je vtipným príbehom chlapca z rodiny, kde „nenormálnosť sa u nás dedí z generácie na generáciu a jediným možným vysvetlením, že sa u mňa reťaz pretrhla, je, že ma kdesi našli alebo z roztržitosti vymenili a moja skutočná rodina ma jedného dňa nájde a vyslobodí.“ (s. 5) Chlapec z rodiny vedcov, ktorému prázdniny nepokazí ani „úraz, zemetrasenie, výbuch sopky, povodeň či iná katastrofa,“ ale vlastní rodičia, pretože svojho syna poslali k „nenormálnej“ babke docentke a tá ho pošle k dedkovi do Riťkaloviec. Dedko zdedil chalupu na dedine, a keď sa �� ňu začal starať, zapáčilo sa mu tam. A „keď mu napísal samotný riaditeľ Akadémie vied, kedy sa mieni vrátiť nazad do kancelárie, poslal mu dedko stručnú odpoveď, že ‚Nikdy’ a požiadal �� odchod do dôchodku.“ (s. 19) Dedko ostal na chalupe a vrátil sa k svojmu milovanému maľovaniu: „popri rannej káve nakreslil priamo na dosku stola [brhlíka] a zacítil, ako sa jeho ruky potešili.“ (s. 26) Dedko pomaľoval stôl, steny, verandu aj strop vtáčikmi, až celá chalupa pripomínala ilustrovanú encyklopédiu. A tak sa chlapec postupne zmieril nielen s neuskutočnenou Tanzániou, ale aj s chalupou, dedkom, zoznámil sa s vtákmi, hubami, pani Vilmou a jej sliepkami: „Nízlové sa naťahovali �� akéhosi červíka, Smatanová s Knechtovou sa popolili v prachu pri múriku a po trávniku si pyšne vykračovala Rolincová a spod brucha jej pipotali malilinké zobáčiky.“ (s. 31) Všetko zmenilo kuriatko, ktoré pomohli zachrániť, a dostalo meno Pipo. Pipo nielen odstraší potenciálneho kupca od kúpy chalupy, ale sa aj naučí kikiríkať, a tým nielen zachráni dedkovi život, ale presvedčí aj babku Helenku, aby neprepásla „ďalšie kohútie dni, �� ktorých jej rozprával dedko, kým bdela pri jeho nemocničnom lôžku.“ (s. 66) Skvelé ilustrácie Mareka Cinu dotvárajú krásnu, až nostalgickú atmosféru pravých prázdnin na dedine. Vďaka detailným obrázkom vtákov sa deti môžu naučiť mená najznámejších vtákov aj ich latinské názvy. Vtipný a láskavý príbeh sa bude páčiť deťom od 9 rokov.

Dokonalé dieťa Evy Borušovičovej (Slovart) je jednoznačne najlepšie napísanou knihou z tohto výberu: vtipná, láskavá, trochu sci-fi, trochu psychologická, ale hlavne skvele napísaná súčasným a veľmi prirodzeným jazykom. �ʰ�í����� neposlušného a neposedného Filipa, ktorého Krištofov vynález premení na dokonalé dieťa, trefne dopĺňajú ilustrácie Ivany Šátekovej aj zvýraznenie častí textu krikľavo oranžovou farbou. Knihu autorka napísala z pohľadu sestry, ktorej brat Filip zrazu upratuje a robí zdravé rodinné raňajky. Zdá sa, že z Filipa je naozaj dokonalé dieťa, ktoré: „Presne �� ôsmej večer ľahne do postele a zaspí. Ani sa nepohne.“ (s. 035) A aj stojí ďaleko od ostatných detí a opakuje si učivo. Knižka sa sústreďuje aj na iné postavy z domu, pani Nancy Šťastnú a pána Nešťastného, na sympatického Krištofa, ale aj pani tajomníčku, ktorá „skrýva za chrbtom cigaretový ohorok a usilovne cmúľa mentolový cukrík.“ (s. 082)��Text knihy je poprepletaný úryvkami z príručky prežitia, ale aj z rôznych psychologických a pedagogických návodov. Rodina vyskúša všeličo, aby bol Filip znovu ich synom, dokonca aj rady experta na „geopatogénne zóny, elektrosmog, feng šuej, negatívne vibrácie, mystické prepojenia a spiritualitu“ (s. 087), ale pomôcť môže iba Krištof. Knižka sa končí nielen návratom strateného nepodareného Filipa, ale aj začiatkom nových vzťahov. Knižka je vhodná pre všetkých čitateľov bez vekového obmedzenia.��

Detská literatúra: fantázia a realita

Druháčka Zozo zbadá v záhrade skutočnú Tarzanku – mystickú dievčinku s mačacími ušami a mačacím chvostom. Začne s ňou komunikovať a snaží sa rozlúštiť, čo jej drobná lúčna dievčinka hovorí. Zozo spolu s bratom, piatakom Fifom, prežijú s Tarzankami, škriatkami a jednorožcami dobrodružstvo počas pandémie, online vyučovania a času, v ktorom celá rodina musí byť stále spolu. Milý príbeh Zuzany Štelbaskej Neverím vlastným očiam: tarzanky, škriatkovia a jednorožce (Albatros) vynikajúco dopĺňajú hravé a nežné ilustrácie Jána Kurinca, ktoré realistickému rámcu dodávajú poetický nádych. Kniha je určená starším deťom, ktoré zaujíma príroda, ale aj všetko čarovné.

Eva Bombarová ����Peter Bombara napísali jednoduchým, ale presvedčivým jazykom pútavý príbeh �� Čarovnom kresle (Trisig). Fantazijná kniha má aj vzdelávací a ekologický charakter a deti určite zaujmú aj bohaté a farebné ilustrácie. Tajomstvo, typické bytovkové postavy (František Haraburda, babka Bonzáčka) a nadprirodzené postavy zaujmú čitateľov od 9 rokov. Týmto čitateľom je prispôsobené aj písmo a riadkovanie. �ʰ�í����� by mohol byť vhodný aj pre dramatické krúžky ako podklad pre adaptáciu.

Krásne ilustrovaná kniha Michala Hatalu Zamka, Zbojko a Teri: veselé výpravy tatranských škriatkov (Michal Hatala) nadšene rozpráva �� horách, láske k prírode ����o jej ochrane. Je vhodná pre deti (mestské aj horské) od 9 rokov. Traja škriatkovia Zamka, Zbojko a Teri žijú v Malej a Veľkej studenej doline vo Vysokých Tatrách a vtipne rozprávajú �� dôležitosti poznania prírody, o��tom, aké nebezpečné sú búrky, prečo vznikajú lavíny, ako chrániť tatranské zvieratá a prečo sa nemá kúpať v plesách: „Zbojko so Zamkou, teraz už schovaní za skalou, sa išli popučiť od smiechu. Príhoda o oblude, či dokonca lochnesskej príšere, ktorá zavítala na tatranské plesá, sa medzi turistami rozšírila veľmi rýchlo. A časy kúpajúcich sa otužilcov sa na Teriho potešenie i radosť samotnej prírody veľmi rýchlo skončili.” (s. 47) Kniha obsahuje mapu chát a ľudských chodníčkov vo Vysokých Tatrách, ale aj dvojstranu na zaznamenanie vlastných výstupov čitateľa.

Ekologicky ladený príbeh Škriatkovia a malinová zmrzlina��Danuše Dragulovej-Faktorovej (Daxe) opisuje krajinu Envilániu, neviditeľnú a nedotknuteľnú pre ľudí, ktorí ničia prírodu na planéte Zem. Didakticky ladené príbehy sú zamerané na environmentálne témy: odpad, znečistenie vôd, exhaláty. V kontraste s čistou a idylickou Envilániou je ľudská ríša toxická: „V ľudskej ríši sa do rieky dostali silné jedy, hynú tam ryby a tá rieka má koryto pri hranici s Envilániou. Otrava sa môže dostať aj k nám.“ (s. 11) Ekologický odkaz posilňuje aj záverečná pieseň s notami: „Elektrinou neplytváme, / veď dôvody sú nám známe.“ (s. 58) Jazykom, ilustráciami Jitky Součkovej aj povrchnou didaktickosťou pôsobí kniha veľmi nesúčasne.

Pokračovanie dobrodružstiev �� Glórii Glória na prázdninách (Slovart) autorky Martiny Juhászovej má päť rôznych príbehov. Glória sa ocitne v rôznych situáciách, v ktorých sa niečo naučí: na kúpalisku, na pošte, u lekára, na prázdninách a v divadle. Bežné miesta a situácie môžu byť pre malé deti bludiskom, v ktorom sa nevyznajú a nevedia sa v��ňom vhodne správať. A tak sa Glória učí, čo má urobiť, keď sa stratí, ako poslať list príbuzným, za ktorými jej je smutno, ale aj ako spolupracovať s lekárom. Pekné ilustrácie Kataríny Ilkovičovej text ozvláštňujú a poskytujú deťom pridanú zábavu pri hľadaní motýľov.

Čarovne ilustrovaná knižka Valentínka a splnený sen je milým a interaktívnym príbehom �� cestovaní po Slovensku, postaveným na ilustráciách Evy Chupíkovej. Valentínka sa dostane do Trenčína, Vysokých Tatier, Banskej Štiavnice aj do Bratislavy. Spolu s Valentínou – cestovateľkou sa malí čitatelia učia pravidlá cestnej premávky, triediť odpad, ale aj ako pomôcť starším či nevidiacim. Autorka Patrícia Tallová dáva za každým príbehom otázky, ktoré podporujú čítanie s porozumením a na konci knihy je zoznam hier pri cestovaní.

Po vlčici Lune, rysovi Leovi a medveďovi Mišovi sa Záchranná stanica venuje zachránenej vydre Aničke. �ʰ�í�����y podľa skutočných udalostí vedú deti k ochrane zvierat a prírody, k súcitu so živými bytosťami: „Vybrali sa hore kopcom k výbehom. Lula opatrne otvárala drevené dvierka a ukazovala im pacientov. Kane, ktoré pre náraz do elektrického vedenia už nikdy nebudú��lietať. Ježkov, ktorí prišli neskoro na svet, takže prezimujú na stanici. Nádherné orly, ktoré sa pre ťažké zranenia nemôžu vrátiť do divočiny, no pomáhajú s výchovou mláďat. Na stanici sa starali aj �� laň, líšku, plcha, veveričky, srnčeka...“ (s. 111) Knižka Zuzany Štelbaskej okrem jemných ilustrácií Lucie Zednikovičovej obsahuje aj niekoľko čiernobielych fotografií a fakty �� vydrách.

Osemročné dievčatko Katka a jej zvierací priatelia sa pokúšajú nájsť rodinu a šťastie svojmu malému priateľovi. Spolu prežívajú dobrodružné príbehy a stretávajú rôzne bytosti. Schematický príbeh učí empatii a porozumeniu, posilňuje pozitívne rodinné vzťahy a idylicky vykresľuje malé mestečko. Didakticky pôsobí aj popisný jazyk: „Je síce smutný a sklamaný, no zároveň je šťastný, že mohol brata aspoň na chvíľu vidieť.“ (s. 77) Čierno-biele ilustrácie Ivany Vargončíkovej neprispievajú k čitateľskému a estetickému pôžitku z knihy Katkine Dobrodružstvá 2 Martina Búrana (Signis).

Hrdinka z knižky Klárka a Snehuľko Ľubice Bátoryovej (Artis Omnis) je na vozíku. V jej bohatej fantázii ožíva plyšová hračka Snehuľko a spolu prežívajú prázdninové dobrodružstvá, až kým Klárka nemusí nastúpiť do školy. Deti sa potešia niektorým bláznivým príhodám, ktoré autorka napísala živým a súčasným jazykom: „Jedlo z kontajnera priamo do taniera. Ou, mňam, kus pizze, jes. Musieť ho tiež ihneď zjesť.” (s. 69) Moderné ilustrácie Martina Luciaka v netradičnej farebnej palete vhodne dopĺňajú príbehy rámcované rozlúčkou so škôlkou a s plyšáčikom pri nástupe do školy.

Denníková forma: vhľad do detskej duše

Mimoriadne vtipná a osviežujúca knižka Emílie Popálencovej Návod na obsluhu rodičov (Stonožka) má podobu zápisníka desaťročnej Laury. Obsahuje jej rady, ako vychádzať s rodičmi a sestrou. Laura nerada vstáva, rada chodí na nákupy, experimentuje s účesom svojej sestričky Lili, nemá rada brokolicu, ale mrkvu, miluje svoj mobil, sladkosti a kamarátky supersušienky. Laura pozoruje svojich rodičov: „Je to trápne, ale rodičia sú šťastní, preto ich nechám. Nie som síce odborníčka na matiku, ale poznám jednu rovnicu a jej výsledok je jednoznačný. Šťastní rodičia = šťastné deti.“ (s. 45) Okrem toho si vydedukuje, že jej mama je upírka, lebo neznáša cesnak a chodí neskoro spať, ale „tatino je asi len tatino. Odvážny a zároveň ustráchaný.“ (s. 55) Okamihy zo života Laurinej rodiny nám ukážu rodinnú prechádzku, spoločné cvičenie jogy, ale aj krátke hádky rodičov: „Prídem do kuchyne a čo nevidím! Rodičia sa k sebe túlia ako dva tulene. Už sa nehádajú a sú k sebe milí. Mama mala naozaj pravdu. Teší ma to a pripojím sa k ich objatiu. Veľká kopa pýta viac – prirúti sa otravná opica a pritúli sa nám k nohám. Keďže vyššie nedočiahne.“ (s. 87) Jednoduchý humorný text bohato dopĺňajú veľmi súčasné ilustrácie Petry Lukovicsovej. Vhodné pre čitateľov od 7 rokov.

Nech už mám desať! (Albatros) je povzdych postavy z knihy Zuzany Štelbaskej. Tretiačka Kika dostane na svoje deviate narodeniny, ktoré má práve prvého apríla, denník. Kika je obyčajné dievča, bordelárka aj milovníčka zvierat a svojich kamarátok. Kika sa stará �� rodinu počas virózy, četuje s kamarátkami, mávajú videohovory, ale chodí aj plávať, lyžovať, sánkovať a kamaráti sa so psami. Teraz má aj tajomstvo, ktoré si môže zapísať do denníka. Text je písaný veľmi živým hovorovým jazykom, vhodne pracuje so slangom. Okrem bežných detských situácií sa Kika trápi aj pre spolužiačku Sáru, ktorá bola šikanovaná spolužiačkou Emou: „Pozorovala som Emu. Celý deň sa jej nikto neprihovoril. Sedela sama v lavici so sklonenou hlavou. Akože, asi jej dochádza, čo porobila, ale stále mi jej nie je ľúto!!! Mala sedieť a čušať aj predtým, než začala šikanovať Sáru!!!“ (s. 192) ��š��ٰ�� situácie dokresľujú zábavné ilustrácie Tomáša Kopeckého.��

Pavol Rankov prináša vo svojich knihách pre deti dôležité morálne dilemy bez moralizovania a poučovania v knižke Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán (Spolok sv. Vojtecha). Chlapec Peter si píše denník �� tom, ako mu chýba ocko, ktorý šiel kopať studne do Sudánu, ale ho uniesli. Peter je z veriacej rodiny a denník, ktorý píše pre otca, mu pomáha rozmýšľať nad kresťanským posolstvom, dobrými skutkami, nad tým, čo je normálne a nenormálne: „Rozmýšľam, či sa za dobrý skutok dá považovať aj to, že som dievčaťu v hidžábe ponúkol polovicu desiaty, hoci si ju nezobralo, takže sa vlastne nič nestalo.“ (s. 33) Ako napísala Dominika Madro v Knižnej revue 2023/10, „veľmi trefná je Petrova fixácia na opozitá normálne/nenormálne. Hra s ich významovou šírkou autenticky zapadá do jazykového a obsahového sveta desaťročného chlapca, ktorý začína korigovať vlastné myšlienky a hodnotenia. Ich rôzne definície oživujú rozprávanie a skúmajú Petrove hodnoty. (Normálny a nenormálny pobyt otca v Afrike – dobrovoľný a nedobrovoľný; takisto obyčajné vs. výnimočné a pod.).“ (s. 24)��Ilustrácie Petra Ličku dotvárajú detský svet Petra, ktorý čelí nedetským starostiam. Kniha je vhodná pre všetky vekové kategórie vrátane dospelých.

Kniha pre deti Rýchle kolesá Júliusa Belana (Mamaš) vtiahne svojho čitateľa do deja už od prvej otázky: „Poznáš ten pocit, keď sa na niečo tešíš? Na prestávku, suplovanú hodinu, dobrý film, čokoládu, darček na narodky...“ (s. 6) V prvej osobe sa nám prihovára pretekár na motokárach Niko Golian. Prirodzeným jazykom, ktorý nenásilne dopĺňa slang („narodky“, „baby,“ „chalani“), rozpráva �� svojej najväčšej záľube, ale aj nehode, ktorá sa skončila otrasom mozgu a dolámanou ľavou nohou. Kniha je určená veľkým fanúšikom formuly a pretekov, ostatných môže nudiť, najmä pasáže detailných popisov jednotlivých kôl pretekov. Ale príbeh nie je len �� formuliach, je najmä �� kamarátstve, citlivosti a snívaní. A pre tých, čo sa chcú �� formuliach dozvedieť viac, je v knihe aj Krátky slovník formulového fanúšika a fanúšičky. Pútavý text dopĺňajú vhodné minimálne ilustrácie Františka ��Hříbala.��

Detektívne príbehy: zlo a dobro

Komisár Mrodge Branislava Jobusa sa vracia. Odhalí Prasa Armanda a jeho Ultra nechutné komando (Slovart) pri ich nekalej činnosti. A hoci sa Prasa Armando chce ukryť v slovenských Smrdákoch, komisár Mrodge ho pošle do väzenia. Vtipný text plný originálnych slovných hračiek, napínavý dej a detektívna zápletka pobavia deti, ale aj ich rodičov, keď sa chce prasa skryť na Slovensku: „Lepšie miesto na zlodejský dôchodok som si ani nemohol priať!“ (s. 88) Zábavný text dopĺňajú tvorivé ilustrácie Igora Derevenca.

Detektív tchor Hektor vyšetruje ďalšie prípady Dany Hlavatej��(Allegro) je štvrtým dielom ��detektívnej série pre deti. Tentoraz sa tchor Hektor dostane až do Austrálie, „na naliehavé pozvanie kengúr, pštrosov emu, koál a celej stovky malých gekónov” (s. 6), kde rieši prípad skántrenej nešťastnice, zahanbeného vinníka, uslintaného zúrivca, ale aj roztraseného ustráchanca či prípad oklamaných obetí. Tchor Hektor má svoje overené vyšetrovacie metódy. Z ilustrácií sa deti dozvedia, ako austrálske zvieratá vyzerajú, a Magdaléna Takáčová im dáva aj emocionálne presvedčivé výrazy. Dana Hlavatá je skúsená autorka detských kníh, používa jednoduchý jazyk a veľa dialógov.��

Literatúra faktu pre deti a mládež

Dávid Soboň ponúka mladým čitateľom encyklopedické spracovanie dejín kakaa a čokolády, jeho ilustrácie pripomínajú kultúru starých Mayov a Aztékov. V ilustrovaných dejinách Č�ǰ�DZ�á��� (Monokel) sa dozvieme, že „kakaové bôby sa používali ako platidlo” (s. 21), prečítame si o kakaových vojnách, o��tom, ako sa kakao dostalo do Európy, ale aj do vesmíru, či kakao porušuje pôst alebo nie a čo má čokoláda spoločné so Švajčiarskom.

Aj ďalšia knižka je o obľúbených potravinách. Kniha Borisa Kováča a Kataríny Furdíkovej Z farmy až na tanier (Media RTVS) deťom objasní, ktoré farmárske produkty sú zdravé, ktoré môžu byť jedovaté a ako sa pestujú, ako sa chovajú zvieratá na mäso, mlieko a vajcia. Farmári vynaložia každý deň množstvo práce, aby sme si mohli spraviť praženicu, palacinky, placky a halušky. Poučná, prehľadná a veselo ilustrovaná kniha má okrem jedenástich kapitol aj jednoduché recepty pre deti, ktoré sprevádzajú obrázky Nikoly Aronovej.

Malým i��väčším športovcom je určená knižka Anity Ráczovej a��Juraja Berzediho Petra Vlhová – Šibalka na lyžiach (Petit Press). Ponúka zábavným spôsobom napísanú biografiu talentovanej slávnej lyžiarky a je inšpiráciou pre mladých čitateľov od 9 rokov. Od malého dievčaťa až po víťazku sa Petra učí nielen tvrdo pracovať, ale aj prehrávať: „Prehry neznáša. Hoci patria k životu. Keď sa naučíte prehrávať, víťazstvá budú chutiť o to sladšie.” (s. 44)���ʰ�í�����, ktorý môže byť inšpiráciou aj pre nešportovcov, dopĺňajú ilustrácie Veroniky Kissovej. V záverečnom slove, písanom z Ja-perspektívy, sa dočítame: „Ak prehrám, nikdy nepátram po tom, kto za to môže. Chyby hľadám v sebe.” (s. 71)��Z��rovnakej dielne Anity Ráczovej ����Juraja Berzediho je aj príbeh futbalistu Marek Hamšík – Čarostrelec s kohútom (Petit Press). Knižka deťom pripomína, že úspech talentovaného športovca je spojený s veľmi tvrdou prácou, ale aj s podporou rodiny. Vtipné ilustrácie Veroniky Kissovej predstavujú deťom slávneho športovca aj prostredníctvom jeho tetovaní.

Do čias minulých zavedie príbeh návštevy rodiny Mozartovcov v Prešporku, dnešnej Bratislave, ktorý spracoval Peter Janoviček podľa skutočných udalostí. Mozart – Vĺčikove Vianoce (Bratislavské rožky) prináša príbeh Wolfganga, ktorému sestra vymyslela prezývku Wolfi, po slovensky Vĺčik. Hudobný génius je v čase predvianočnej návštevy Prešporku ešte malým chlapcom. Knižka zo série Bratislavské rozprávky obsahuje aj slovníček, ktorý mladým čitateľom vysvetlí historické súvislosti, miesta a udalosti. Adventnú atmosféru historickej Bratislavy dopĺňajú Ilustrácie Mateja Ilčíka.

Starším čitateľom je určený komiksový príbeh Sone Balážovej a Dávida Marcina Dozvedela som sa, že žiješ (E.J. Publishing), príbeh, ktorý sa naozaj stal v Košiciach počas druhej svetovej vojny. Z 12 000 deportovaných Židov z košického geta sa do Košíc vrátilo iba pár stoviek. Tieto historické udalosti rámcujú príbeh Tivadara Hernádiho z komiksu. Mladému Košičanovi sa podarí zachrániť pred deportáciou popri ďalších ľuďoch z rodného mesta aj židovské dievča Judit. Vyvezie ju do Budapešti a ukrýva. Judit, na rozdiel od rodičov, besnenie fašistov prežije a po vojne sa za svojho záchrancu vydá. Šťastný koniec vojnovej lásky.��Ale komiksový hrdina má skutočný pôvod. Košický prozaik a básnik Oliver Rácz zachránil košickú rodáčku Katarínu Nyszli. Ivan Marton v Knižnej revue 2023/11 píše: „Text Sone Balážovej je účinný, komiksové kresby Dávida Marcina zasa pôsobivé a výtvarne zaujímavé (je to už tretia publikácia, na ktorej dvojica spolupracovala). Niet pochybností, že dokážu mladého čitateľa zaujať. Útlu knižku dopĺňajú profily hlavných protagonistov, krátke texty s ilustráciami �� situácii košickej židovskej komunity počas vojny a prehľadné mapky vojnovej Slovenskej republiky či košického centra.” (s. 19) V komiksovom príbehu ožívajú strašné udalosti, aby sme si ich pripomínali a aby nikdy neožili naozaj.

Z��obdobia novších dejín je príbeh Adama a Martina, učňov zo socialistického priemyselného mestečka, ktorí sa pustia do zháňania lístkov na koncert kapely Depeche Mode. Dozvedia sa o��ňom z útržku komunistických novín slúžiacich ako „toaleťák alebo hajzlák, či ricipapier“. Vtipný úvod do Adamovho socialistického kontextu približuje, čo to znamená byť depešákom, a napríklad aj veľkú túžbu skladby britskej kapely si preložiť.��Samotné zháňanie lístkov je napínavý príbeh, ktorý by mohol slúžiť ako scenár filmu. Čitatelia budú Adamovi ����Martinovi držať palce a priať im, aby kapelu videli naživo. Martina Sľuková sa v Knižnej revue 2023/06 však zamýšľa aj nad tým, čo na samovydanie Depešákov��Petra Gärtnera „povie dnešná generácia pubertiakov. Či sa dokážu stotožniť s problémami mládeže doby minulej a či sa im vlastne, paradoxne, nebudú zdať banálne.“ (s. 22)

Rozprávky a detské knihy v roku 2023 odkazujú na ľudské hodnoty lásky, súcitu a rodinnej súdržnosti. Texty vyjadrujú silnú potrebu bezpodmienečnej lásky a prijatia. Láska v rodine má rôzne podoby, najčastejšie je to láska k rodičom (Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán) a súrodencom (Dokonalé dieťa, Nech už mám desať!), aj tým nepodareným, a k starým rodičom (Agátka, kam letíš?). S deťmi sa spája aj neláskavá komunikácia medzi rodičmi či starými rodičmi (Prázdniny s Pipom). Zároveň sa viaceré texty týkajú aktuálnych spoločenských problémov, ako je šikanovanie (Návod na obsluhu rodičov, Agátka, kam letíš? Nech už mám desať!), ostrakizovanie a predsudky (Kocúr nie je sliepka) alebo náboženské prenasledovanie (Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán). Dlhodobo sa detská literatúra aj rozprávky zaoberajú ekologickými témami, ochranou prírody a súcitom so zvieratami (Záchranná stanica: Vydra Anička, Prázdniny s Pipom, Jazero života, Zamka, Zbojko a Teri: veselé výpravy tatranských škriatkov). Viaceré texty ponúkajú aj introspekciu a návod, ako pracovať s emóciami (Tukan, ktorý túŽIL LETieť, Mami, oci, každý je výnimočný).

Vynikajúcou žánrovou formou pre sebareflexiu a vhľad do detského hrdinu je denníková (zápisníková) forma, ktorá sa objavila vo viacerých knihách (Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán, Nech už mám desať! Návod na obsluhu rodičov). Detskí protagonisti tak spracúvajú ťažšie životné situácie (únos otca, vojna alebo problém so šikanovaním) a hľadajú v sebe silu, ako si s nimi poradiť. Čitateľ si tak pestuje empatiu s literárnym hrdinom, imagináciu a možno aj predvídavosť a získava nástroje na zvládanie každodenných problémov. Autori presvedčivo vykresľujú rôznorodé postavy detských a tínedžerských hrdinov ����čitatelia sa s nimi radi stotožnia (Dozvedela som sa, že žiješ, Prázdniny s Pipom, Nech už mám desať!, Dokonalé dieťa). Tieto kvalitne napísané texty pre deti ����mládež rozvíjajú ľudskosť aj čitateľské zručnosti, slovnú zásobu a jazykové kompetencie.

Niekoľko kníh sa zaoberá skutočnými udalosťami a pálčivými problémami či z��histórie, alebo súčasnosti, a tak zdôrazňujú urgentnú potrebu neopakovať traumy z minulosti (Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán, Dozvedela som sa, že žiješ). Tieto témy sú relevantné a autori ich citlivo spracúvajú s ohľadom na vek čitateľov. V mnohých z vybraných kníh píšu autori prirodzeným hovorovým jazykom a slangom, vytvárajú humorné slovné hračky aj situačný humor (Ultra nechutné komando, Dokonalé dieťa, Návod na obsluhu rodičov, O druhej v malej telocvični). Pozitívom tohtoročných detských kníh sú krásne klasické ilustrácie renomovaných autorov (Martiška, Kellenberger, Uchnár) aj súčasné, tvorivé a netradičné ilustrácie, ktoré nielen dokresľujú atmosféru, ale sú aj samonosným príbehom (Král, Marcin, Hochholczerová, Slaminka, Lukovicsová). Kvalitné a esteticky príťažlivé obrázky umožňujú deťom lepšie pochopiť príbeh a podporujú ich vizuálnu predstavivosť.

Detská literatúra a rozprávky sú pre čitateľov v každom veku zdrojom nádeje, že dobro, láskavosť a spravodlivosť budú odmenené a odstrčené či podceňované postavy nájdu šťastie. Práve moment inkluzívnosti sa prejavuje vo viacerých knihách a podporuje našu kultúrnu, rodovú a sociálnu citlivosť.

Foto: Richard Kohler