ղľáԾ
Lužickosrbskí básnici vBratislave
Literárne informačné centrum, slovenské centrum PEN a Goetheho inštitútu vBratislave pripravili vutorok 5. novembra 2013 dve prezentácie súčasnej lužickosrbskej poézie. Prvé podujatie sa konalo na Súkromnom slovanskom gymnáziu vBratislave adruhé v Goetheho inštitúte vBratislave. Obe poetické stretnutia moderoval Peter Čačko. Posedenie spoéziou uviedol esejou oliteratúre a histórii Lužických Srbov vkontexte slovanských a európskych literatúr. Básnické preklady, ktoré vznikli vjazykovej spolupráci sPetrom Čačkom, uviedli, interpretovali ačítali lučickosrbskí básnici Róža Domašcyna, Benedikt Dyrlich a slovenskí básnici Dana Podracká aJán Zambor.
Róža Domašcyna
Človek menom kladivo
na starom cintoríne
písmo predkov je denunciant
písmo predkov je provokatér
človek si ponorí ruky dochladu
nevraví to kravám
nevraví to vtákom
nevraví to rybám
ide po kladivo
kladivom sa zaženie
meno praskne
konečne sa roztriešti
zrkadlí sa vkaždom čriepku
hieroglyfy
ako ich čítajú prváčikovia
ší
človek číta mená
namiesto Čornak už Zschornack
namiesto had už kobra
namiesto mačka už tiger
ide na úrad
už si dá zapísať nové meno
už si ho strčí do vrecka
už ide domov
už prekročí prah
už ho volajú menom
už ide knim
Benedikt Dyrlich
Nočné volanie
Zanoci blčia zdrapy mračien
splašené krahulce nad mestom
vzlietajú zokrúhlych priezorov veže kam
ešte včera pršalo
CELÚ TÚTO NEŠŤASTNÚ JESEŇ
Vunavených oknách spieval samopašný vietor
až som si zapchával uši aby
nebolo počuť ticho smrti
Mlčal som zúbohej vody
cez niekoľko mostov som prenikal na sever
VON KNEPODMYTÝM BREHOM JAZERA
Na strmom svahu som z plného hrdla kričal
na mladé čajky aby neodleteli
do koridorov bez mena
NEPÝTAŤ SA PREČO
Ale potom som za chrbtom
začul lužické matky oplakávať svojich synov
mŕtvych letcov
Prehovárali zhlboko modrého lístia vŕb
Aj k tebe moja drahá aj k tebe
