ղľáԾ
Ako fungovali súdy v18.storočí? HistorikMiroslav Nemecpriniesol titul s novými poznatkami o kriminalite z čas Jánošíka.
Miroslav Nemec: Odzločnu ktrestu. Vývoj stoličného súdnictva naLiptove v18.storočí
Ružomberok: Society for Human Studies, 2019
Kriminalita sa dlho vyhýbala hľadáčku historikov. Odvzniku vedeckej historiografie v19.storočí dominovali výskumu politické dejiny avraždy. Krádeže aznásilnenia boli zaujímavé, len ak sa dotýkali panovníkov č vojvodcov. Obrat kradikálnejšiemu antropologickému výskumu nastal až vpriebehu minulého storoča. Zaslúžili sa oto najmä francúzski historici – známa je tzv. Škola Annales. Vedecký prístup kanalýze fenoménu kriminality adisciplinizácie obyvateľstva však zrejme najväčšmi ovplyvnili práce iného francúzskeho autora, Michela Foucaulta (napr. Dozerať atrestať).
Historici naSlovensku
Obrat vslovenskom prostredí však prinieslo až minulé desaťroče. Prispela ktomu aj znovunadobudnutá možnosť našich historikov zapojiť sa doceloeurópskej č celosvetovej akademickej spolupráce, ktorej inšpiratívny potenciál radikálne prekračuje možnosti ideologicky zafarbenej uzavretej spoločnosti. Čitateľ tak dnes môže siahnuť hneď poviacerých tituloch odTünde Lengyelovej, Diany Duchoňovej, Michala Duchoňa, Blanky Szeghyovej anajnovšie aj odRicharda Papáča č Miroslava Nemca. Relevantný je aj predpoklad, že historických prác spodobným tematickým zameraním bude naslovenskom knižnom trhu pribúdať, keďže otázkam dejín súdnej praxe atrestných čnov sa venuje dokonca niekoľko mladých slovenských historikov.
Jánošíkova éra
Kniha Odzločnu ktrestu vychádza zautorovej dizertačnej práce avenuje pozornosť obom zvyššie uvedených fenoménov. Zatiaľ čo vprvej časti čtateľ prechádza dejinami stoličného súdnictva sprihliadnutím napomery vLiptovskej stolici, druhá časť sa špecifickejšie venuje kriminalite, deleniu trestných čnov, spôsobu ich dokazovania č formám trestu. Výskumný rámec je ohraničený geograficky – Liptovská stolica aj chronologicky – 18.storoče. Práve vtomto období pobehoval polesoch alúkach Liptovskej stolice aj najslávnejší slovenský zbojník Juraj Jánošík. Nemec, pochopiteľne, tento mýtizovaný fakt nemohol vosvojom texte obísť, pristupuje však knemu rigorózne vedecky ana základe poctivého archívneho výskumu. Dokazuje, že Jánošíkova družina sa vskutočnosti vničom neodlišovala odmnohých iných, ktoré vrovnakom čase brázdili stoličné územie. Krátky, ale oto interesantnejší príbeh mala napríklad aj družina Michala Mlynarčíka, prezývaného Vlk, ktorá lúpila aj vsusednom Poľsku, kde okradla istého gazdu Folfasa. Lup si však zbojníci dlho neužili: „Čoskoro bol zatknutý aj samotný Mlynarčík. Odsúdili ho natrest smrti lámaním nakolese.“ (s.119) Zaujímavou charakteristikou daného regiónu (aj keď vseverouhorských stoliciach išlo opomerne bežnú prax) bolo používanie kultúrnej slovenčny, ktorá sa prepostavenie jazyka jednoduchého ľudu dostala aj dosúdnych zápisov aprotokolov zvýsluchov jednotlivých svedkov. Nemec mnoho znich cituje adáva tak čtateľovi nahliadnuť dovariabilnej podoby lokálneho jazyka.
Odsúdenie len sdôkazmi
Súčasná spoločnosť zvykne navyšetrovacie techniky asúdnu prax minulosti nazerať sistým generalizujúcim dešpektom. Istotne, nasadenie španielskej čžmy vsnahe získať priznanie alebo trest smrti vykonaný lámaním nakole by vhumanistických podmienkach 21.storoča skutočne neobstál. Nemec však tento obraz mierne napráva: „Už odstredoveku sa zaužívalo, že obvinený mohol byť odsúdený len nazáklade priamych dôkazov.“ (s.80)
Mučenie sa síce považovalo zalegitímny spôsob získania priznania, sudcov však ani zďaleka nemožno vnímať ako tých, ktorí bezmihnutia oka posielali ľudí našibenicu. Ako uvádza Nemec, dokonca aj vprípade odsúdenia často opomínali literu zákona avzáujme páchateľa nariaďovali inú formu trestu: „sudcovia sa privynášaní rozsudkov ich presného znenia [zákonov] pridržiavali len málokedy. Ak by tak totiž robili, vstolici by sa vykonalo omnoho viac popráv.“ (s.62) Liptovskí kati, ktorých si stolica zvykla väčšinu storoča vypožičavať, resp. ktorí zvykli slúžiť naviacerých miestach, sa nanedostatok práce sťažovať nemohli; väčšmi sa však venovali mučeniu č opatere uväznených, než samotným popravám.
Ak už naozaj došlo navykonanie rozsudku smrti, Liptovská stolica si vničom nezadala sdnešnými umeleckými stvárneniami, plnými násilia ahrôzy. Napríklad Pavel Vrtich, obvinený zopakovaného pohlavného styku sniekoľkými kobylami, unikol vjúni 1760upáleniu nahranici len úplným priznaním. Vďaka tomu bol najprv sťatý aaž následne bolo jeho mŕtve telo spoločne spobitými inkriminovanými kobylami spálené. Upálenie sa totiž vtedy vnímalo ako „očsťujúci trest, keď sa spoločnosť snaží očstiť odosoby previnilca aaj jeho skutku tým, že ho úplne vymaže zpovrchu zemského.“ (s.103)
Metodologická výzva dobudúcna
Vyššie uvedené citáty pravdivo odhaľujú charakter knihy, ktorá stimuluje fascináciu zločnom. Možno je naškodu veci, že Nemec neprekročl tieň archívnych dokumentov (pochvalne treba uznať, že ich spracoval enormné množstvo) avyššie spomínané kultúrno-antropologické prístupy khistorickému výskumu nevyužil naplno.
Len jediný raz je vknihe citovaný Foucault, rovnako marginálne sú reflektované aj práce českej historičky Daniely Tinkovej, ktorá je včesko-slovenskom jazykovom priestore zrejme najfundovanejšou odborníčkou nasociálno-antropologické bádanie fenoménu kriminality vranom novoveku. Texty iných historikov ahistoriček, ktoré mohli byť inšpiráciou preinovatívny pohľad zaprameň (slovami Marca Blocha nazerajúce nato, čo historický prameň pôvodne nechcel povedať), zostali rovnako nevyužité. Téma disciplinizácie obyvateľstva pritom ponúka celý diapazón rôznych atribútov, ktoré by mohli byť predmetom komplexnejšieho exkurzu.
Potenciál autora
Na druhej strane, autor si sám zvolil cieľ spracovať dejiny stoličného súdnictva akriminality ad fontes anaplnil ho naúrovni, ktorej výsledkom je historický titul, prekypujúci novými poznatkami. Už to samo osebe je úctyhodný výkon. Ako svedča aj komentáre odrecenzentov práce, kniha Miroslava Nemca je veľkým prínosom avypĺňa doterajšie biele miesta regionálnych dejín. Pouskutočnení takéhoto dôkladného apoctivého základného výskumu sa možno autor vbudúcnosti zameria aj nauvedené sociálne č antropologické kvality danej témy. Potenciál iznalosti nato určte má ana čtateľa by tak čakala hádam ešte interesantnejšia nadstavba kukvalitne položeným základom. Práve zatie totiž možno monografiu Odzločnu ktrestu bezpochyby označť.
Mgr. Miroslav Nemec, PhD. (1988)
Historik apublicista. Výskumu kriminality v18.storočí sa venuje už viac ako desaťroče. Má zasebou viacero vedeckých štúdií akonferenčných výstupov doma aj vzahraničí. Je zostavovateľom zborníka vedeckých príspevkov Zbojníctvo naSlovensku.
Oliver Zajac
Historik apublicista, pracuje vHistorickom ústave SAV vBratislave.
