ղľáԾ
Prečítajte si text znašej pravidelnej rubriky Zelené švitorenie, vktorej sa venujeme ekológii aprírode. Zaujímavé príbehy ho sveta prírody píše spisovateľka Andrea Gregušová. Rubrika vychádza v spolupráci s a projektom Príroda pre všetkých, ktorý je spolufinancovaný EÚ cez program LIFE a zo štátneho rozpočtu SR. K marcovému vydaniu nám ilustrácie pripravila Lenka Šturmankinová.
Prajeme vám príjemné čítanie!
Najmladšia sestra uhlia
Vedeli ste, že uhlie bolo kedysi dávno rašelinou? Príbeh dnešných rašelinísk začal pradávno, prapradávno, pred viac ako 10 000 rokmi. Keď sa skončila posledná doba ľadová, Zem sa vyzliekla z mrazivého kabáta. V otepľujúcej sa krajine začal vznikať poklad medzi biotopmi – rašeliniská. Odvtedy sa tento zázrak deje všade tam, kde je mokré prostredie bez prístupu vzduchu a kde sa pomaly usádzajú odumreté časti rašelinníka, rastlín a drobných živočíchov. Z nich vzniká rašelina, najmladšia sestrička uhlia. Po celé tisícročia, milimeter po milimetri...
Machoví machri
K rodine rašelinníkov sa hlási až 350 druhov machov, každý nevídanej krásy. Drobné machové hviezdičky sa k sebe skromne túlia a spoločne
vytvárajú hebké zelené koberce. Nedajme sa však pomýliť ich skromnosťou. Každá krehká pabyľka, teda nepravá byľka machu, v sebe
skrýva zázračné superschopnosti.
Sú úžasne silné
Kto by povedal, že tieto drobné rastlinky unesú viac vody, ako samé vážia? Vzácnu vodu držia v špeciálnych bunkách a medzi palístkami,
ktoré pripomínajú drobné krčiažky.
Sú vytrvalé
Vedia prežiť vo všetkých nadmorských výškach. Vrchoviská, prechodné rašeliniská islatiny sa neúnavne starajú o to, aby naša Zem nevysmädla. Rašelinníky pritom neustále rastú. Na vrcholkoch sa rozvíjajú nové výhonky, súčasne pri korienkoch odumierajú tie staré. A rašeliny pribúda.
Sú skutočne odvážne
Rašelinník sa rozmnožuje i výtrusmi. Budúce rastlinky sú skutoční pretekári, lietajú svetrom opreteky. Keď tobolka dozrie, rastlinka vymrští
výtrusy do okolia rýchlosťou až 110 kilometrov za hodinu. Hurá do sveta!
Mokrá kronika Zeme
Vrstvy rašeliny v sebe uchovávajú spomienky z pradávnych čias. Po stáročia sa v nej usádzajú peľové zrnká. Tie zostávajú v mokrej pôde
bez prístupu kyslíka neporušené a vďaka tomu z nich vedci vedia „prečítať“ mnoho informácií o živote rastlín v dávnych dobách. Rašeliniská sú tak skvelým domovom fascinujúcich rastlín a živočíchov, skvelými úložiskami uhlíka aobrovskými špongiami, ktoré pre nás uchovávajú vodu. Preto ich treba chrániť zo všetkých síl.
ʰíԲ
Zelené hviezdičky krútia sa v rose,
máčajú sukienky aj nôžky bosé.
Ohybné baletky držia sa v páse
vzpriamené na špičkách v zelenej kráse.
Skromné sú, plaché a hanblivé trocha,
hoci sa celá Zem ich tancom kochá.
Zem s nimi točí sa – baletná diva.
Kým spolu tancujú, zostane živá.
TIP OD OCHRANÁROV Z DAPHNE
Dostať sa na rašelinisko, to nie je len tak. Sú také vzácne, že tam v záujme ich ochrany často nevedie turistický chodník. Ak by ste tam aj vkročili, bez gumákov by ste si zaručene zmočili nohy. Máme však pre vás tipy, kde na Slovensku sa dajú rašeliniská obdivovať s nohami v suchu. Cez rašelinisko Peciská na Orave vedie drevená lávka aj s rozhľadňou. Niečo podobné nájdete aj vPramenisku pri Tatranskej Lomnici. Na Mešterovu lúku na Záhorí dovidíte zo sedla – vedie popri nej
cyklocesta. Zdatní turisti sa môžu vydať na náučný chodník k rašelinisku Tŕstie na Muránskej planine. A po výlete do Dobšinskej ľadovej
jaskyne odporúčame odskočiť si na náučný chodník Mokrade Hnilca, ktorý je hneď oproti. Uvidíte z neho aj takzvané slatinné rašelinisko. Už len presvedčiť rodičov a hor sa na výlet!
PS1: Rašeliniská sú najkrajšie v máji, keď zakvitnú.
PS2: Rastú na nich aj mäsožravé rastliny!
Rašeliniská – prírodné poklady z čias doby ľadovej, sú súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000.
Časopis Slniečko kúpite v každom dobrom stánku, vybraných kníhkupectvách alebo si ho predplaťte počas celého školského roka .
