ղľáԾ
Slávnostné vyhlásenie výsledkov siedmeho ročníka Eseje Jána Johanidesa sa konalo 26. apríla vŠali – súťaž si buduje johanidesovskú tradíciu. Hlavnú cenu získala Gabriela Lenická zGymnázia Golianova vNitre, odruhé atretie miesto sa podelili minuloročný víťaz Jonáš Sudakov zGymnázia Janka Kráľa vZlatých Moravciach aNatália Winterová zo Strednej odbornej školy vŠali.
Udelené boli aj štyri prémie (Bohuš Kašpárek, Monika Kubričanová, Kristína Kulacsová aMiriam Sádovská) aštyri čestné uznania (Diana Filová, Miroslav Holý, Timea Kolárovská aHana Pastoreková). Ziniciatívy mesta Šaľa, Literárneho informačného centra (LIC) aHonorárneho konzulátu SR vHessensku vznikla roku 2010 aj Cena Jána Johanidesa, ako výraz úcty ktomuto spisovateľovi, ktorý prežil vŠali značnú časť života atam aj zomrel. Cena sa udeľuje raz za dva roky adáva sa za významné prozaické dielo aza debut.
Čo je Esej Jána Johanidesa?
Vypisovateľmi súťaže Esej Jána Johanidesa sú Literárne informačné centrum vBratislave, Mesto Šaľa a Mestská knižnica Jána Johanidesa v Šali. Spoluvypisovateľmi sú Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, Úrad Trnavského samosprávneho kraja, Záhorská knižnica v Senici, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a Malokarpatská knižnica vPezinku. Súťaže sa môže zúčastniť každý stredoškolák, ktorý zašle na adresu LIC esej na jednu ztroch myšlienok, vybratých z diela Jána Johanidesa. Myšlienky slúžia ako mottá na slobodné premýšľanie. Súťaž má prispieť klepšiemu poznaniu Johanidesovho diela apriblížiť študentom krásnu literatúru ispôsoby jej interpretácie.
Prečo Johanides?
Okrem iného aj preto, že to bol spisovateľ, pokúšajúci sa ocelostnú koncepciu človeka, oprepájanie vonkajšieho sveta svnútorným. Apredovšetkým to bol človek, pre ktorého bol každý duchovný podnet, myšlienka či slovo niečím veľmi vzácnym, čo sa nesmie premárniť, stratiť; čo treba vložiť do „bubna“ srdca amysle. Precúdiť to premýšľaním, použiť to ako duchovné kamene pre vnútorný život. Johanides bol duchovným architektom nového písania, novej literatúry. Vjednom rozhovore povedal: „Naivnosť, túžba tvoriť, zdobiť, je tým najrýdzejším anajúprimnejším záujmom oživot apomáha vytvárať rovnováhu uprostred domínia počítačov.“ Tieto atribúty patria aj kmladosti aposkytujú priestor pre multilóg sautorom.
Aký bol tento ročník?
Vsiedmom ročníku Eseje J. Johanidesa figurovali myšlienky:
1. Každý je aspoň raz vinníkom.
2. Vtom sa ukazovákom, nevedomky, zľahka dotkol akéhosi polozmrazeného kúska mäsa na mäsiarskom pulte, a zároveň znovu videl, ako vykladal tých mŕtvych z vagónov. Pocítil Mauthausen cez brušká prstov.
3. Zaujímajú ma príčiny, ktoré spôsobujú premenu citov na pocity.
Po prvý raz sme vybrali aj myšlienku stémou holokaustu, ktorá sa vyskytuje vrôznych podobách vcelej Johanidesovej tvorbe, nielen vSlonoch z Mauthausenu. Napríklad vHmle na našej trpezlivosti je pozoruhodná myšlienka: „Človek je spojený sdruhým človekom iba ostnatým drôtom.“ Anie je to len drôt selektrickým prúdom, ale aj „drôt“ z tŕňovej koruny.
Eseje, ktoré do súťaže prišli, boli napísané svysokou mierou empatie aobrazotvornosti. Diktátorovi odňali meno, katanov nazvali „ľudskými zvermi so zbraňami“. Dotkli sa aj takzvaného „koncentráčnického syndrómu“ preživších: Prečo práve ja žijem? Spoločným menovateľom všetkých esejí bola podivuhodná zhoda vpostojoch: byť na strane ponížených, na strane tých, ktorým bolo ublížené, alebo ktorým je ubližované ďalej. Byť na strane svedomia. To je multilóg, ktorý vytvára tajomný súzvuk medzi mysleným apísaným, medzi skrytým a zjavným.
Dana Podracká
