ղľáԾ
Texty Simone Weilovej sú čisté ajednoduché ako vnútorná skúsenosť, oktorej hovoria.
Keď vroku 1941 dostal katolícky orientovaný spisovateľ afilozof Gustave Thibon list od priateľa dominikána, jeho reakcia bola skôr negatívna. Otec Perrine mu písal snaliehavou prosbou, aby prijal pod ochranné krídla istú mladú izraelitku – aktivistku a ľavičiarku, ktorá túži pracovať na vidieku ako poľnohospodárska pracovníčka. Thibon nakoniec žiadosť neodmietol, ato najmä zo súcitu smladou dušou iprenasledovanými Židmi.
Atak sa jedného dňa stretáva Simone Weilová – mystička afilozofka, ktorej dielo sa považuje za vrchol duchovne orientovanej filozofie 20. storočia, aGustave Thibon, ktorý Weilovej zápisky amyšlienky neskôr ochránil pred vojnami anástrahami búrlivých čias aktorý ich nielen prečítal, ale z nich aj povyberal tie, ktoré sa stali súčasťou knihy Tiaž amilosť.
„Texty Simone Weilovej patria ktomu druhu veľkých diel, ktoré môže komentár iba oslabiť azdeformovať... Tieto texty sú čisté ajednoduché ako vnútorná skúsenosť, oktorej hovoria,“ píše omyšlienkach autorky zostavovateľ knihy.
Medzi životom aslovom
Pod súhrnným názvom Tiaž amilosť, ktorý naznačuje jeden zo základných kontrastov vponímaní reformátorky avýznamnej mystičky, nachádzame desiatky textov vyjadrujúcich auchopujúcich podstatu bytia, žitia, vnútorných ciest azápasov.
Ťažko možno hodnotiť Weilovej štýl, pretože väčšmi pripomína prúd voľného vedomia, čosi ako rieku plnú duchovnej energie, ktorú však nevieme pochopiť iba pozorovaním zbrehu. Je potrebné do nej skočiť, nechať sa unášať, dovoliť jej vstúpiť dovnútra. Apreto to nemusí vyjsť na prvýkrát amožno ani na druhý – stíšenie sa aviera vautentickosť sú však pomyselným člnom, ktorý čitateľa na tejto rieke povedie.
Weilová sa vknihe dotýka rôznorodých oblastí. Prázdno, milosť, zlo, čas, krása, láska ainé. Každá minikapitola ponúka niekoľko myšlienok kdanej téme. Weilovej písanie je oslobodené od akéhokoľvek emocionálneho náboja, nie je vňom prítomná žiadna slovná kvetnatosť, rozvinutie, vysvetlenie – slovami Thibona, „medzi životom aslovom nie je nijaká vata“. Tak to autorka cítila apodľa toho aj žila.
„Prijať svoju podriadenosť voči nevyhnutnosti akonať iba prostredníctvom nej,“ vysvetľuje autorka.
Dôvera vo vyššie ideály
„U nijakej ľudskej bytosti som sa nikdy nestretol stakým dôverným vzťahom knáboženským tajomstvám aslovo nadprirodzený sa mi nikdy nejavilo väčšmi naplnené skutočnosťou ako vstyku sňou,“ píše Thibon osvojich prvých dojmoch zo Simone Weilovej. Napriek povahovým anázorových rozdielom sa zo Simone Wielovej aGustava Thibona stávajú dôverníci apriatelia aThibon je čoraz väčšmi očarený autorkinou vnútornou čistotou, autentickosťou, ušľachtilosťou, súcitom, štedrosťou avšetkými ďalšími darmi či vlastnosťami, ktoré krásne vyznievajú vknihách apríbehoch, no vskutočnom živote ich len málokedy vieme priradiť vcelku kjednej osobe.
Weilová po krátkom čase dobrovoľne odchádza od Thibona, ktorého usadlosť sa jej zdá príliš luxusná, asťahuje sa do napoly zrúcaného hospodárstva na brehu Rhôny, aby odtiaľ každý deň chodila ťažko manuálne pracovať.
Sceloživotným podlomeným zdravím to vyžaduje zjej strany najmä obrovské odhodlanie aabsolútnu dôveru vo vyššie ideály aetické princípy.
Zem obrába shorlivou pracovitosťou, polovicu potravinových lístkov pravidelne posiela politickým väzňom ajej jedinou potravou sú často iba černice nazbierané zokolitých kríkov.
To, čo je priamočiare
Simone Weilovú – nesmierne vzdelanú, citlivú asúcitiacu bytosť, ovplyvnilo evanjelium, no úctu arešpekt prechovávala tak khinduistickým, ako aj taoistickým textom, kPlatónovi, ku gréckym tragédiám či kShakespearovi. Uznávala to, čo je čisté, priamočiare, čo nechce zapôsobiť, byť obdivované auznávané.
SThibonom sa naposledy stretli vroku 1942, keď srodičmi plánovala (aj keď neochotne) odchod do Spojených štátov amerických. Na stanicu priniesla starému priateľovi aktovku plnú textov sprosbou oich ochranu. Rozlúčila sa sním slovami, že vtomto svete sa už nestretnú.
Simone Weilová sa narodila vroku 1909 vParíži, vyučovala filozofiu na viacerých školách aveľmi skoro sa angažovala vpolitike. Nikdy však nevstúpila do žiadnej politickej strany.
Obhajovala myšlienky krajnej ľavice atakmer všetku svoju životnú energiu smerovala kobhajobe vydedencov spoločnosti, ľudí slabých achorých, medzi ktorými sa cítila najlepšie.
Jej slová ačiny ťažko prijať bez toho, aby čitateľ uveril vcelú jej osobnosť amožno zašiel ešte okúsok ďalej – rešpektoval ju ako akési médium pravdy.
Diana Mašlejová (1987)
Spisovateľka pre deti, literárna publicistka a organizátorka vzdelávacích projektov pre rozvoj detskej čitateľskej gramotnosti. Napísala dve zbierky poviedok pre dospelých, sedem kníh pre deti a dve audioknihy. Žije a tvorí v Bratislave.
Simone Weilová: Tiaž amilosť
Preklad: Andrej Záthurecký
Bratislava: Európa, 2021
Foto: Simone Weilová (3.2.1909 – 24.8.1943)
Zdroj: wikimedia.org
