ղľáԾ
 Viliam Marčok, autor Dejín slovenskej literatúry III. pred študentami Filozofickej fakulty Konštantína Filozofa v Nitre. |
 Pracovníčky LIC Anna Sigmundová a Anna Blahová - Šikulová v kruhu záujemcov o publikáciu Dejiny slovenskej literatúry. |
 Autor tretieho zväzku Dejín slovenskej literatúry Viliam Marčok podpisuje knihu. |
 Anton Baláž, zodpovedný redaktor publikácie, osvetľuje študentom niektoré peripetie vydania knihy. Na snímke ďalej zľava: Anna Blahová - Šikulová - jazyková redaktorka publikácie,Jana Nemcová - vedúca Katedry slovenskej literatúry, Viliam Marčok - autor publikácie, Alexander Halvoník - riaditeľ LIC, Anton Baláž, Ľubica Suballyová - hovorca LIC. |
Na Filozofickej fakulte medzi študentmi a pedagógmi odboru slovenská literatúra Univerzity Konštatína Filozofa vNitre sme 15. marca prezentovali Dejiny slovenskej literatúry III. Študentom sa prihovoril hlavný autor publikácie Viliam Marčok, za Literárne informačné centrum Alexander Halvoník, Anton Baláž a Anna Blahová-Šikulová.
Riaditeľ LIC Alexander Halvoník v krátkosti oboznámil študentov sposlaním Literárneho informačného centra, upozornil na internetové výstupy našich aktivít na azvlášť na edičnú činnosť.
Literárny vedec Viliam Marčok svoj autorský prístup vpracovaní najnovších dejín literatúry charakterizoval ako reštitučno-rekonštrukčný, vrátil teda do dejín to, čo ideologicky písaná historiografia vytesnila, azáverom vniesol aspekt „búrania mýtov“. Takto písané dejiny sú „dobrodružstvom ducha“, pretože literárny vývin treba vidieť vpohybe, vprocese, veď literatúra riešila rôznorodé vzťahy azáujmy, ahoci ich marxizmus zakazoval, literatúra sa napriek obmedzeniam „rozrastala“. Riešila izávažné vnútorné skúsenosti človeka anachádzala si témy, ktoré boli oficiálne „zablombované“ – takou témou bola napríklad existenciálna úzkosť. Za najväčší objav takéhoto hľadania považuje V. Marčok zistenie, že niektorí autori pochopili, že nemá zmysel bojovať spolitickou mocou („to nie je miesto vlastné človeku“), ale treba si uchovať si „vnútornú integritu“... Atak apolitická literatúra objavila odvahu kdeviácii, vsnahe nepodobať sa, byť iný – napokon tak, ako to svojimi dielami prezentovali D. Mitana, D. Dušek (obrat na intímny svet človeka si privlastnili disidenti, no oni ho „nevynašli“).
Prezentácia bola aj apelom pedagóga kštudentom, predovšetkým na kontextuálne čítanie: „Vytvárajte si vlastný názor, konfrontujte sa stým, čo napísali iné generácie. Hľadajte vnútorný pátos literatúry a neverte na dobovo angažované diela.“
Na margo metodológie, odlišnej od ŠٱáDZý Dejín slovenskej literatúry IaII, V. Marčok povedal: „Píšem metódou literatúry faktu – objavujem nové fakty, atie idú sliterárnou skúsenosťou, ďalej sa konfrontujú a tak, ako sa fakty v spoločnosti hýbali, menili, tak sa rôzne generácie inak snimi vyrovnávajú. Nič nie je definitívne platné – inak by sme už nemuseli písať literatúru...“ Takúto metódu označil za „dynamizmus faktotvorby“.
Dodajme ešte, že ďalší spoluautori publikácie – Michal Babiak, Ondrej Herec, Jozef Hvičš, Zuzana Stanislavová aJaroslav Šrank prijali metodologickú koncepciu Viliama Marčoka, atak sa verejnosti dostáva publikácia kompletná vo všetkých horizontálnych avertikálnych vrstvách spracovanej látky, ale aj recepčne kompaktná.
Prezentáciu na FF UKF vNitre viedol nitriansky učiteľ PhDr. Igor Hochel, prítomní boli študenti, doktorandi apedagógovia Katedry slovenskej literatúry – jej vedúca doc. PhDr. Jana Nemcová, CSc., prof. PhDr. Viliam Obert, DrSc., prof. PhDr. František Koli, CSc.
Ľubica Suballyová
Foto: Mária Striešková
