ղľáԾ
Vydavateľstvo Literárna bašta prinieslo na trh ďalšiu publikáciu zaoberajúcu sa globálnymi fenoménmi ľudstva v21. storočí. Tentoraz ide opreklad knihy významného nórskeho antropológa Thomasa Hyllanda Eriksena ádz Doba horúca.
Ide o prvý preklad Eriksenovej monografie do slovenského jazyka (vorigináli Overheating: An Anthropology of Accelerated Change), hoci včeštine je kdispozícii viacero jeho ťažiskových prác, ikeď známych skôr odbornej verejnosti.
Prvou asociáciou pri názve Doba horúca je samozrejmeklimatická zmena. Tá je vknihe síce prítomná, jej tematický záber je však omnoho širší. Červenou niťou publikácie sú rôzne podoby súčasných zmien; ich rozmanitosť, rýchlosť aneovládateľnosť. Podoby zmien, ktoré sú od priemyselnej revolúcie také radikálne, že možno hovoriť oantropocéne – geologickej dobe, počas ktorej ľudská činnosť zásadne ovplyvňuje a mení ekosystém celej planéty.
Eriksen sa vjednotlivých kapitolách koncentruje na vybrané tematické okruhy, ktorými sú energia, mobilita, mestá, odpady a výmena informácií. Pri popise jednotlivých javov je pre autora príznačná snaha oobjasnenie lokálnej iglobálnej úrovne: „Na to, aby bol náš pohľad na súčasný svet zrozumiteľný, treba sa dívať nielen zokna helikoptéry, ktorá krúži nad zemou, ale aj cez lupu. Potrebné detaily odhalíme práve vďaka nej. Makro amikro, univerzálne ajednotlivé – oboje musíme vnímať ako dve strany tej istej mince.“ (s. 35)
Deklarovaným cieľom publikácie je prispieť kinterdisciplinárnym dejinám začiatku dvadsiateho prvého storočia so základom vetnografii, ktorý je zasadený doštatistického, historického asociologického kontextu.
Inventár konceptov
Súčasný globalizovaný svet podľa autora charakterizujú prudko prebiehajúce zmeny, zktorých vyplývajú napätia, konflikty, nestabilita či neistota. Dôsledky sa prejavujú rôzne, vzávislosti od konkrétnych komunít, regiónov či sociálnych skupín. Pre lepšie porozumenie súčasnej akcelerovanej a „prehrievajúcej sa“ dobe prichádza Eriksen sanalytickými aopisnými pojmami, ktoré považuje za užitočné aktoré prestupujú celým textom. Patria medzi ne najmä „dvojitá väzba“, „flexibilita“, „neriadené procesy“, „reprodukcia“, „antropocén“, „neoliberalizmus“ či „škálovanie“. Tieto pojmy, ktoré možno považovať za dôležitú súčasť autorského vkladu, sú vysvetlené vsamostatnej kapitole.
Na to, aké sú dôležité, sú však vysvetľované pomerne kostrbato; metaforami, príkladmi, odbočkami kiným autorom, niekedy viac, inokedy menej zrozumiteľne. Uveďme aspoň jeden príklad: „Aby sme tento pojem (flexibilitu, pozn. I. S.) pochopili správne, je potrebné najprv špecifikovať parametre, t. j. horné adolné hraničné hodnoty, ako aj poukázať na význam širšej prepojenosti systému, ktorý túto flexibilitu ovplyvňuje aje ňou ovplyvňovaný.“ (s. 67)
Ako vcennom doslove uvádza prekladateľ Milan Zvada, tieto koncepty predstavovali najväčšie prekladateľské výzvy. Ich používanie a takisto Eriksenov spôsob popisu sociálnych javov sa pokúsime priblížiť na konkrétnom príklade.
Globálny turizmus
Vkapitole, ktorá sa venuje rôznym formám mobility populácie, sa Eriksen podrobnejšie zaoberá turizmom; jeho akceleráciou, dôsledkami, ako aj progresívnym potenciálom. Pripomína, že zatiaľ čo vroku 1960 turisti uskutočnili 25 miliónov ciest, vroku 2012 to už bola jedna miliarda. Turizmus vmnohých oblastiach presiahol bod, po ktorom miestne komunity žijú čoraz väčšmi zo služieb návštevníkom, stráca sa atmosféra, výrazne sa mení charakter lokality.
VDubrovníku „miestni ľudia prirovnávajú svoj život kpocitu neplatených štatistov vskanzene, ktorý sa nikdy nezatvára. Benátky zas dlhodobo bojujú proti znečisťovaniu ahmotným škodám, ktoré spôsobuje moč astopy turistov prichádzajúcich každý deň do mesta.“ (s. 137) Deti vAfrike alebo vKaribiku odpovedia na otázku, čím by chceli byť, keď vyrastú, „Turistom.“
Eriksen po popise vybraných lokálnych dôsledkov zasadzuje fenomén masového turizmu do širších súvislostí: „Mobilita globálnej strednej triedy, ako aj investície nadnárodných spoločností do turistickej infraštruktúry (od hotelov až po dovolenky splnou penziou) sú od 80. rokov na vzostupe. Pribudli lacné letenky, ubudlo byrokratických úkonov, zisky sa mohli hromadiť. Turizmus je hlavným faktorom, ktorý privádza antropocén ksvojmu vrcholu, ato cez všetky siete, spojenia, rozvojovú infraštruktúru či produkciu odpadov vobrovských rozmeroch.“ (s. 140)
Následne vzťah medzi globálnym alokálnym približuje svojimi analytickými pojmami: Masový turizmus, ktorého nárast umožnil dostatok fosílnych palív, je súčasťou dvojitej väzby rastu audržateľnosti, čiže ich protirečivému vzťahu. Reprodukcia, čiže možnosť lokálnej komunity dlhodobo prežívať bez náhlych a výrazných zmien, sa znižuje, keďže miestni obyvatelia sú vdôsledku nárastu poskytovania služieb orientovaní jednostrannejšie; sú menej ڱ澱í.
Zmena na geograficky vyššej úrovni škály, akou môže byť napríklad ekonomická kríza, môže znížiť počet turistov azasiahne tak ekonomické fungovanie konkrétnej lokality, ktorá sa nachádza na nižšej úrovni škály. Kontrast aprotirečivosť mobility 21. storočia Eriksen následne ešte umocňuje reflexiou utečeneckej krízy.
Globálny dialóg
Viaceré problémy súvisiace sživotným prostredím, ekonomikou či identitou, na ktoré Eriksen upozorňuje, boli vposledných rokoch pre ich pálčivosť, ako aj vlnu aktivizmu pomerne intenzívne artikulované vo verejnom priestore adostávajú sa čím ďalej, tým väčšmi do povedomia spoločnosti. Popis však už nepostačuje, sú potrebné riešenia.
Eriksen samozrejme odmieta dominujúcu ideológiu rastu (neoliberalizmus), závislosť od fosílnych palív a etnocentrizmus. Okrem toho sú však jeho odporúčania skôr všeobecné; nabáda na dialóg rešpektujúci globálnu ilokálnu úroveň, ktorý by bol založený na globálne integrovanej ekonomike, spoločných dlhodobých záujmoch vriešení klimatických zmien, sociálnej nespravodlivosti či zbližovaní kultúr.
á
Vydanie publikácie od významného nórskeho vedca, pevne zakotveného vhumanizme auniverzalizme, ktorá sa venuje vybraným aspektom súčasnej „prehrievajúcej sa“ doby, treba jednoznačne privítať. Ak by aj čitateľ celkom neporozumel niektorým konceptom a pojmom, stále by mal k dispozíciikoláž zaujímavých informácií prepojených kľúčovým problémom protirečivého vzťahu ekonomického rastu aekologickej udržateľnosti.
Vďaka dôslednému uvádzaniu zdrojov môže kniha slúžiť ako odrazový mostík kďalšiemu štúdiu odbornej literatúry. Keďže pôvodné vydanie Doby horúcej vyšlo už vroku 2016, súčasná pandemická situácia asňou spojené zmeny vhlavnom texte nie sú zapracované. Oto väčšmi treba oceniť predslov autora kslovenskému vydaniu, vktorom kladie otázku, či vynútené schladenie prehriatej planéty vdôsledku pandémie môže spustiť hlbšiu systémovú zmenu.
Ivan Stodola (1987)
Doktorand na Pedagogickej fakulte UK vBratislave. Zaoberá sa históriou adidaktikou.
Na fotografii záber z protestov proti nekontrolovanému turizmu vBarcelone včase pred pandémiou.
Foto: Twitter
