ղľáԾ
Panuje názor, že dejiny ľudstva utvárali predovšetkým vojnové konflikty a vznik či zánik veľkých spoločenských územných celkov, štátov či ríš. To, že dejiny sú aj o vírusoch či baktériách, ktoré dokázali veľmi efektívne zmeniť chod historických udalostí či vyhladiť celé národy, je už menej známe.Kniha Epidémie v dejinách je vynikajúcim slovenským príspevkom k tejto tématike s ambíciou zaujať aj širokú verejnosť.
ʳܲá Epidémie vdejinách: Ľudstvo vboji sneviditeľnými nepriateľmi je pokračovaním spolupráce medzi vydavateľstvom Premedia ainternetovým portálom HistoryWeb. Táto kooperácia nedávno priniesla na slovenský knižný trh popularizačnú knihu o dejinách História pre zaneprázdnených atreba povedať, že najnovšia publikácia sa kvalitou svojej predchodkyni minimálne vyrovná, ak ju priamo aj neprekonáva, ato vo viacerých aspektoch.
Jedným z dôvodov je aj aktuálnosť témy publikácie. Vkontexte celosvetovej pandémie zapríčinenejvírusom Covid 19 preto nie je prekvapením, že publikácia čitateľa vkníhkupectve zaujme. Najmä, keď je zaujímavá téma spracovaná vedcami a vedkyňami zrôznych vedných odborov. Práve to ponúka dielo Epidémie vdejinách, vktorom nájdeme nielen texty od historikov, ale aj archeológov či religionistov. Interdisciplinarita autorov apoužitie zrozumiteľného, no stále odborného jazyka sú pre čitateľa veľkým prínosom. Nejde totiž len opopis udalostí, ale vtextoch nájdeme aj zamyslenia sa nad vplyvom ochorení na tzv. veľké dejiny.
ʳܲá tohto rozsahu nemohla pokryť každý jeden zaspektov epidémií vdejinách anedávala si to ani za cieľ. Predstavuje však istý prierez dejinami, čomu pomáha aj rozdelenie publikácie na štyri základné časti: Najstaršie epidémie, Čierna smrť, Skrytý nepriateľ vnovoveku, Dvadsiate storočie – ľudstvo sa nepoučilo.
Od antiky k súčasnosti
Napriek chronologickému rozdeleniu je zaujímavým zistením, že epidémie mali na správanie ľudí veľmi podobný vplyv bez ohľadu na to, kedy sa odohrali. Napríklad, mnohí znáboženských predstaviteľov vantike sa napriek tomu, čo deklarovali, chorôb zľakli apomoci svojim spoluveriacim sa štítili. Epidémie popri tom, ako decimovali obyvateľstvo, dokázali odkryť len deklaratívny charakter viery časti vysoko postavených náboženských predstaviteľov, no aj poukázať na členov spoločnosti, ktorí, nehľadiac na osobné ohrozenie, pomáhali trpiacim. Je zaujímavé sledovať, ako sa tieto udalosti zvykli opakovať bez ohľadu na to, či išlo oantické obdobie charakteristické vierou vpohanských bohov alebo ostredovek vEurópe, keď bolo pri moci kresťanstvo. Na tieto okolnosti upozorňuje vo svojich textoch religionista Andrej Zeman.
Vypuknutie epidémie menilo plány aj vojvodcom či panovníkom. Čitateľ sa vďaka textom dozvie, ako mor ovplyvnil politiku cisára Justiniána I., ale aj prečo Napoleona neporazila vRusku výlučne zima aakú úlohu zohral „maršal“ týfus vdecimovaní francúzskej Grande Armée.
Mýty a epidémie
Autori vo svojich textoch poukazujú aj na mnohé mýty spojené so šírením epidémií. Pozitívom je, že poukazujú nielen na mylné domnienky lekárov a vedcov vminulosti, ale zároveň zrozumiteľne vysvetľujú, ako sa tieto zakorenené predstavy ošírení chorôb podarilo zmeniť vedeckým výskumom, ktorý vminulosti často ohrozoval aj samotných vedcov. Vtexte Olivera Zajaca John Snow zachraňuje svet: cholera vo viktoriánskom Londýne je evidentné, aké opatrenia museli byť prijaté na to, aby sa uznali nové vedecké zistenia aaby sme sa vboji sepidémiami ako ľudstvo posunuli ďalej. Čitateľ sa vtexte nedozvie len omylných predstavách minulosti, ale aj omnohých našich súčasných nepresných domnienkach. Evina Steinová vo svojom texte Prečo nosili moroví doktori masku so zobákom? popisuje, do akej miery mohli byť spomínané masky úspešné, aké boli ich výhody a ako vminulosti vyzerali. Treba dodať, že jej text fanúšikov súčasnej steampunkovej módy nepoteší, no historického nadšenca so záujmom orealitu morom zasiahnutej Európy určite áno.
Predsudky kontra rozum
Jednou znaozaj malého počtu vecí, ktoré publikácii možno vytknúť, je to, že sa autori na niektorých miestach opakujú, resp. poskytujú informácie, ktoré sa už kčitateľovi dostali vpredchádzajúcom texte od iného autora. Tento „nedostatok“ je pochopiteľný, pretože publikácia je dielom viacerých autorov aeditori by tak pri redakčných úpravách museli zásadne zasahovať do textu.Vkonečnom efekte by to bolo pravdepodobne ešte rušivejšie ako občasné pripomenutie si už uvedeného faktu, napr. toho, akú úlohu pri morových ochoreniach zohrala baktéria Yersinia pestis.
Ztextov, ktoré sa vdiele nachádzajú, vychádza jedno trpké zistenie, že vpriebehu ľudských dejín sa na mnohé vynálezy amedicínsky pokrok pozeralo snedôverou aobavami. Hlas rozumu často prekrývali predsudky a,podobne ako dnes, časť obyvateľstva verila rôznym falošným tvrdeniam, ako napr. počas cholery vUhorsku, keď obyvateľstvo verilo, že štátni úradníci sa ich snažia otráviť proticholerovými opatreniami. Zostáva len veriť, že sme sa (napriek názvu poslednej časti publikácie) ako ľudstvo poučili abudeme sa aj vbudúcnosti vprípade epidémií riadiť odporúčaniami vedcov a vedkýň anie našimi emóciami. Kniha Epidémie vdejinách predstavuje dobrý stavebný kameň pre diskusiu ominulosti anajmenších nepriateľoch ľudstva aj medzi laickou verejnosťou.
Mgr. Martin Posch, PhD.
Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe a na Kingston University v Londýne. Pracuje v Historickom ústave SAV.
Branislav Kovár, Oliver Zajac, Lucia Benediková (eds.): Epidémie vdejinách
Bratislava: Premedia, 2020
