ղľáԾ
Zaujímavá kniha Mýty aslovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť) profesora slovenskej literatúry Reného Bílika sa zaoberá dlho obchádzaným problémom vytvárania ideologických mýtov vslovenskej literatúre.
René Bílik sa na základe svojich dlhoročných vedeckých bádaní, ale aj pedagogických skúseností pozrel na dominantné problémy mýtizácie. Dotýka sa vytvárania mýtov od klasicizmu, najmä od Hollého, Kollára aKuzmányho, až po súčasnosť.
Vpodstate sa pri interpretovaní využitia mýtov nič nezmenilo. Národné mýty sa zväčša zneužívali srozličnými zámermi na presadzovanie ideologickej tendencie vládnucej vtom-ktorom období. Aj keď je určite rozdiel medzi využitím mýtu uHollého (do popredia sa dostávala národnoobranná funkcia) avsocialistickom realizme (mýtus bol podriadený komunistickej ideolológii).
Výčitka učiteľom
Bílik podnetne uvažuje ozneužívaní mýtizácie vpedagogickom procese. Dnes to už nie je žiadny vedecký objav, ale predsa, vpedagogickom procese neustále zotrvávajú určité klišéovité prístupy kinterpretácii mýtov dotýkajúcich sa národnej minulosti.
Bílik vyčíta učiteľom, že zväčša interpretovali texty svyužitím realistického kódu, interpretácie pod vplyvom požiadaviek metodických ideológov teda strácali diskurzivitu. Učitelia následne „rezignovali na jednu zkľúčových funkcií školy – na formovanie kritického poznávania sveta.“ (s. 19)
Východisko ztejto situácie našiel až vnajsúčasnejšej literatúre, ktorú však pedagógovia neraz nechápu aneakceptujú. Práve táto literatúra však kvážne chápaným mýtom používa ironický prístup .
Svojráz konštruktov
Bílik konštatuje, že ho zajíma „mýtus ako súčasť kultúrnej pamäti“ (s. 26). Ako naznačujú ďalšie Bílikove uvažovania, tento problém ďalej veľmi zručne rozvádza.
Tých svojráznych mýtizácií, zväčša konštruovaných sdobrým úmyslom, bolo veľa, takže spomeniem azda len tie najdôležitejšie. Jeden zmýtov, ktoré do určitej miery žijú aj dnes, vytvoril Ľudovít Štúr. „Je to Štúrov konštrukt uhorskej krajiny (pozn.: myslím si, že mal na mysli Slovensko) aspoň vgeografickom chápaní ako križovatky národov.“ (s. 29) Tento Štúrov „priestorový konštrukt má celkom zreteľnú mýtickú štruktúru“. (s. 33)
Nechcem zachádzať do detailov, ale tento konštrukt mal pokračovanie aj v ďalších Štúrových názoroch, ktoré mali podporovať budúcnosť Slovákov (napr. estetizácia jeho politického postoja vzmysle – slovenská poézia je vrcholom svetovej poézie... Neskôr tento názor zjemnil, ale predsa len zotrvával vnázore, že najkvalitnejšou súčasťou umenia je folklór, najmä slovenský, vktorom mala byť zakliata duša národa a je už hotovým umením.). Preceňovanie hodnoty folklóru pretrváva aj vsúčasnej pedagogickej praxi arovnako pretrváva aj mýtus okompaktnosti celej družiny zoskupenej okolo Ľ. Štúra.
Zaujímavé úvahy
Vďalšej časti sa René Bílik zaoberá charakterizovaním mýtizácie vliteratúre naturizmu, ktorá je už komplikovanejšia, ale aj vtakmer súčasnej literatúre, napr. u Pišťanka, ktorá neraz využíva princíp ironického prístupu ktéme. Sú to veľmi zaujímavé úvahy autora knižky, ale ťažko o nich hovoriť vpriestore krátkej informačnej noticky recenzného charakteru.
Opäť musím všeličo preskočiť, ale ešte naznačím aj Bílikove uvažovanie omýtizácii vsocialistickom realizme. Dominantou socialistického realizmu bola idealizácia svýraznou prítomnosťou ideologizácie. „Historicko-materialistická idea ozákonitom smerovaní dejín ku komunizmu je kolektivisticky založeným konštruktom dejín ako dejín spásy. Práve od neho je odvodený sujet opremene spočiatku neuvedomelého či váhajúceho hrdinu na uvedomelého.“ (s. 85)
Vo vzťahu kspomínanej mýtizácii sa neraz spomína aj princíp idealizácie, či už vo vzťahu k„riešeniu“ sociálnych problémov – Ondrejovova Zbojnícka mladosť, či ako spôsob vytvárania alebo dotvárania národného mýtu – Jarošova Tisícročná včela.
Originálne postrehy
Text Reného Bílika oproblémoch mýtizácie anajmä jej zneužívania, ale aj estetického, prípadne filozofického nepochopenia vpedagogickom procese je veľmi čítavý aplný originálnych postrehov. Text však poskytuje aj veľa podnetov kjeho diskurzívnemu vnímaniu.
Verím, že ho budú čítať čitatelia rozličnej estetickej ifilozofickej orientácie adokonca iučitelia slovenskej literatúry na rozličných stupňoch slovenského školstva.
Ladislav Čúzy(1950)
Literárny vedec. Na Katedre slovenskej literatúry aliterárnej vedy FiF UK vBratislave viedol semináre zamerané na naturizmus alyrizovanú prózu, katolícku modernu adejiny slovenskej literatúry 20. storočia. Venuje sa aj problematike dejín slovenskej literatúry 19. storočia.
René Bílik: Mýty aslovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť)
Bratislava: LIC, 2021
Na fotografii René Bílik. Zdroj: Trnavská univerzita
