ղľáԾ
Peterburgje výnimočnýspleťou intertextuálnych literárnych odkazov. V súvislosti s ním sa hovorí otzv. peterburských textoch.
dzá ruského symbolistu Andreja Belého vychádza vpreklade Evy Maliti Fraňovej už vtreťom upravenom vydaní. Napriek tomu, že jeho prvé ruské vydanie (1912/1913) rezonovalo vRusku aj Európe, prvého slovenského prekladu sa dočkal až začiatkom tretieho milénia. Sčasti možno aj preto, že rozvoj slovenskej prekladovej tvorby vdruhej polovici 20. storočia značne ovplyvnila politická situácia, ktorá podmieňovala aj výber textov na preklad (no a averzia marxistických kritikov voči ruskému symbolizmu je všeobecne známa).
Peterburgu sa často dočítame, že je to kultový symbolický román aže jeho autor je „ruský Joyce“. Kodpovedi na otázku, prečo sa toto dielo zapísalo do kánonu svetovej literatúry, sa však v bežne dostupných zdrojoch tak ľahko nedopátrame. Dôvodom istej interpretačnej skepsy nad týmto románom je jeho mnohovrstevnatosť akomplikovaná história pozmenených vydaní, pre ktoré je text ťažko uchopiteľný.
dzá Peterburg je kronikou dobových filozofických aestetických smerov,myšlienok a názorov, ktoré rezonovali medzi prelomom 19. a 20. storočia aprvou svetovou vojnou. Badať vňom vplyvy vtedy populárneho mysticizmu (teozofie či antropozofie), ale napríklad aj protižidovské konšpirácie. Do románu prenikli myšlienky Nietzscheho, Freuda, Wagnera asynkreticky doň autor zakomponoval aj nové trendy zvýtvarného umenia ahudby. Kľúčom k pochopeniu románu je aj nevydarená revolúcia v roku 1905, počas ktorej sa odvíja dej. Inými slovami, kniha je náročná aj pre náročného čitateľa a vyžaduje si nielen znalosť historického kontextu, ale aj podstatný prehľad v dejinách filozofie.
Ďalším znakom, ktorý robí Peterburg výnimočným, je spleť intertextuálnych literárnych odkazov. Vruskej literatúre sa aj v súvislosti s týmto románom hovorí otzv. peterburských textoch. Ide o diela ruskej literatúry, ktoré rozpracúvajú motív peterburského mýtu, mesta sprotirečivou podstatou. Na jednej strane stojí Peterburg ako honosný symbol imperiálnej moci, ktorý láka prísľubom slávy a bohatstva. Neoblomná vôľa Petra I., ktorá zrodila toto mesto aneprestala inšpirovať ľudí, aby si vňom splnili svoje sny, však zrodila aj pochmúrnu tvár peterburského mýtu. Hovorí sa, že Benátky severu stoja na kostiach svojich staviteľov, pretože pyšné mesto si vyžiadalo nespočetné ľudské obete. Miesto, ktoré sa malo stať oknom do Európy, sa zároveň spája snásilným potlačením ruských tradícií počas petrovských reforiem. Vtomto duchu sa Peterburg zobrazoval ako pochmúrne mesto, ktoré svojich obyvateľov mení na bledé ľudské schránky alebo ich dokonca privádza do šialenstva. Belyj vo svojom románe priamo nadväzuje na tradíciu „peterburských textov“, posúvajúc mýtus do novej roviny cez modernistické apokalyptické videnie sveta. Opisuje ponuré mesto zahalené hmlou, ktorého obyvatelia sa menia na prízraky. Žltá farba vládnych a administratívnych budov symbolizuje chorobu, ktorá sa objavuje aj na tvárach Peterburčanov.
Ďalším dôvodom, prečo sa Peterburg bráni hladkej, priamočiarej interpretácii, je, že vpodstate nemá originál. dzá vyšiel vo viacerých vydaniach, najskôr ako príbeh na pokračovanie v literárnom almanachu, neskôr ako celistvé dielo voviacerých pozmenených vydaniach. Na každom vydaní sa pritom podpísala vydavateľská politika, dobová cenzúra či nové myšlienkové smery, ku ktorým Belyj včase upravovania svojho diela inklinoval. Pohnuté textologické dejiny románu písali aj preklady. Vzhľadom na komplexnosť diela – jeho dejinných, myšlienkových aestetických východísk – vychádzajú preklady Peterburgu často s poznámkovými aparátmi ainými paratextami, ktoré predstavujú akési barličky na pochopenie románu azároveň upriamujú pozornosť čitateľa na vybrané roviny textu. Možno teda povedať, že preklady originál do istej miery (aj keď funkčne) splošťujú a vnucujú svojim čitateľom interpretáciu prekladateľa.
Napríklad, prvé preklady tohto románu do anglického jazyka výrazne zanedbali rytmicko-eufonickú zložku textu, ktorá je preň charakteristická (ide opomerne inventívnu rytmizovanú prózu), a miesto toho sa zamerali skôr na obsahové špecifiká a snažili sa čitateľom priblížiť ich kultúre vzdialené ruské reálie. Naopak, zrejme pre to, že slovenskému čitateľovi je ruská kultúra bližšia, rozhodla sa prekladateľka Eva Maliti Fraňová v poznámkach objasňovať len menej známe reálie. Okrem nich dopĺňa tretie vydanie aj kalendárium života atvorby spisovateľa adoslov prekladateľky.
Anglofónni prekladatelia často pochybujú, či román vôbec je preložiteľný. Jeho nové preklady vznikajú z nadšenia prekonávať nedostatky starších pokusov, no na konci práce zostávajú takmer všetci prekladatelia skeptickí. V tomto zmysle treba Evu Maliti Fraňovú pochváliť, že sa na túto prácu podujala. dzá je pre našu dobu významný v tom, že predstavuje dialóg nielen slovenskej a ruskej kultúry, ale aj dialóg Ruska a Európy. Aj keď Belyj dokázateľne vnímal Európu kriticky a neraz rozporuplne, jeho Peterburg (aj v slovenskom preklade) ukazuje, že Rusko aEurópa ksebe neodmysliteľne patria.
Foto: wikipedia
