ղľáԾ
Odovzdávam mobil, policajti ma čekujú, akoby somletel zHolandska do Štátov. Tristo brán, nekončiace štrngotanie kľúčov, zvedavé kamery, nehostinné nádvoria, obrovský vysoký múr podopretý železnými podperami. Asi keď zafúka, aby sasemeno neresti nerozfúkalo dosveta. Milú, štebotajúcu výchovnú pedagogičku poprosím: „Spravte nejaké fotky, chcú ichodo mňa doKnižnej revue.“ Tonie jeproblém, len na zábere nesmú byť tváre odsúdených. „Tu nejde otváre, tuide oduše,“ odpovedám dokrokov.
Sedia tam. Tridsiati, ktorí sadobrovoľne prišli pozrieť na bláznovu one manshow. Ospravedlňujem sa, že somich nechal čakať. Mlčia. Ťažké baganče amodré mundúry mievokujú záhradkárske práce na základnej škole. Prebodávajú manesmierne zvedavé oči. Nie, necítim znich žiadnu zlobu, agresivitu, alenapodiv pokoj.
Neotvoril somani jednu svoju knihu, román či cestopis, neprečítal somani jednu vetu. Načo… Veľakrát stačia ibaslová, tak sarozprávame. Oživote, oceste každého znás, oodpustení, prečo sme tu, onizrazu „tu“, jazrazu pred nimi, že neexistujú náhody, že všetko sadeje podľa krásneho božieho zámeru, takže sastalo, čo samalo stať. Kladú mi otázky, smejeme sa, rozoberáme, analyzujeme. Vdievčenskej polepšovni priZlatých Moravciach videli baby vkaždej mojej prečítanej básni stoporený penis. Asipred nimi stál krásny muž, ale skôr totipujem na prírodu :-). Romány, ktoré somtam grátis zanechal, sa k nimnikdy nedostali. Taktiež rozumiem. Baričák je v niektorých slovenských knižniciach zakázaný, takznova neprešiel jedným sitom. Snáď budúce tisícročie… V sučianskej base akoby mladiství občas nevedeli, kamsvojimi myšlienkami cielim. Mali na to právo, veď mnohí znich ešte nemali anidvadsať. Ale vŠaci je toskvelé! Zblúdilé duše už majú čo-to odžite. Sú múdre, vnímavé, krehké, zranené, veď sú naše zrkadlo. Čo saich zastávam? Že mi určite ešte nevykradli byt, či neznásilnili ženu… ináč bysom písal!? Vraždili, kradli, znásilňovali, lebo aj my vnašich hlavách vraždíme, kradneme aznásilňujeme, stali salen dlaňami našich myšlienok. Premenili sa na učiteľov iných, múdri nakonci celého procesu pochopia.
Po vyše hodine sinavzájom ďakujeme. Cítim úžasnú energiu. Ešte miukazujú knižnicu. Staré romány, gramec, ktorý vraj stále dostáva zabrať. Vážia siich. Nopred hodinou som odpani riaditeľky košickej knižnice počúval opak, vraj hudobné oddelenie už niknenavštevuje. Kto by aj, však stačí kliknúť naweb avšetko máme… Konzum prináša pohodlnosť atá zabíja hĺbku vecí, taksme sarozhodli. Väzeň zodpovedný zaknižnicu mivraví, že od štátu nedostávajú nanové knihy anigroš. Kiežby sanabudúce kúpili namiesto štátnych béemvéčok obyčajné Octavie. Naplnili by sa všetky slovenské knižnice, ľudia by zmúdreli, spoločenské vedomie by saposunulo vyššie, ušetrili bysme apolitici by sipotom pokojne mohli kúpiť ajVolvá. Nechávam tamteda všetky knihy, ktoré somvybral zauta.
Ak sa vám budú doma povaľovať staré knihy či LP-čky, zabaľte apošlite. Bratia budú potešení a možno svojou troškou pohnete niťou ichzajtrajška. Tiechladné múry tonespravia, chce to ľudské srdce…
ÚVTOS Košice-Šaca, Budovateľská 1, priečinok 28, 04015 Košice-Šaca, 055/6842482
Buďte šťastní! Hirax
Celý text nájdete na
