ղľáԾ
Vydavateľstvo FACE – Fórum alternatívnej kultúry vzdelávania – vydalo vroku 2022 dve výborné knihy poézie, ktoré výrazným spôsobom obohacujú slovenskú poéziu pre deti. Konečne do slovenskej detskej poézie pribudli nové mená, ktoré priniesli niečo iné.
Vydavateľstvo FACE rozšírilo svoju edíciu Ծčvo určenú detskému publiku oďalších kvalitných autorov, to Lenku Šafranovú Silviu Kaščákovú. Pre slovenskú detskú literatúru sú prínosné tak jeho preklady zo svetovej literatúry pre deti a mládež (Čarovný oblek Maxa Nixa (2016) Sylvie Plathovej, Plnou parou vpred, Timmy! (2018) a Kráska zviera (2020) Teda Hughesa, Tajomstvo tety Ringloty (2019) onórskej autorky Gro Dahle), ako aj pôvodná nemainstreamová detská literatúra (Zazračni dzvonček – Zázračný zvonček, 2018, ktorú zozbieral Jozef Kolarčík-Fintický, či Jeleňatý Kravatý, 2019 Evy Urbanovej, ktorá získala Cenu čitateľov v kategórii Debut roka, organizovanú Literárnym informačným centrom). Najnovšia zbierka básní Čo by bolo keby Lenky Šafranovej vyniká originálnosťou kniha Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky Silvie Kaščákovej je zaujímavá žánrovo, to poéziou faktu.
Čo by bolo, keby deti čítali takéto básne
Lenka Šafranová, literárna vedkyňa vysokoškolská pedagogička, debutovala v roku 2018 zbierkou básní post partum (FACE), adresovaných dospelému recipientovi. Vroku 2022 opäť debutovala, tentoraz vliteratúre pre detského čitateľa, to básnickou zbierkou Čo by bolo keby. Slovo „keby“ sa väčšine dospelých spája najmä snegatívnou podmieňujúcou minulou skúsenosťou (keby som ráno skôr vstal, prišiel by som načas do práce), ale deťom sa to vzťahuje predovšetkým nprianie, snívanie fantáziu (čo by bolo, keby som bol tieňom, drakom, stenou, čo má uši). Takéto sú názvy prvých troch básní takto autorka pokračuje vcelej zbierke, ktorú tvorí dvadsaťsedem textov, čím je kniha kompaktná.
Vuvedenej želacej kompozícii textov sa prejavuje Šafranovej nápaditosť a vynaliezavosť. Spodmieňovaním pracuje vširokej palete: abstraktnej (dierou v plote) – konkrétnej (stenou, čo má uši); ľudskej (kozmonautom) – prírodnej (morským vánkom) – animálnej (blchou v kožuchu) – predmetnej (šnúrkou na topánke). Tieto originálne perspektívy umožňujú dieťaťu pozrieť sa na svet ziného uhla (dvadsiatich siedmich uhlov) pohľadu to je najväčším prínosom tejto knihy. Vďaka tomu sa detský recipient môže vžiť do kože iného, čo môže pozitívne formovať jeho empatiu usmerňovať jeho prirodzený egocentrizmus.
Viaceré texty majú silné pointy, napríklad báseň Keby som bol padajúcou hviezdou sa začína vymenúvaním toho, aké priania by detský lyrický subjekt splnil kamarátom, premyslene sa končí rečníckou otázkou: „kto by plnil moje želania?“ (s. 11) Len ojedinele sa žiada výraznejšia pointa (Keby som bol cirkusantom). Básne pôsobia jednotne, lebo sú prepracované aj zhľadiska motívov; napríklad vtexte Keby som bol ohňom sa podnetne nahromadili slovesá súvisiace sohňom: blčať, horieť, žiariť, páliť, jasať, prášiť dymiť. Poetka vcelej zbierke funkčne využíva frazémy, ktoré vdanom kontexte nadobúdajú ďalší význam, názornou ukážkou môže byť báseň Keby som bol kaprom: byť sám sebou, nekráčať sdavom, plávať proti prúdu, držať sa nad vodou, preplávať životom, neležať hore bruchom.
Básne sú rytmicky rýmovo výborne zvládnuté. Ich ďalšou silnou stránkou je nenásilný humor, napríklad drak odmieta jesť majetné princezné: „Tým majetným dievkam / vravel by som dovi.“ (s. 8), lebo: „Žalúdok mám slabý / na tak ťažké kovy!“ (s. 8) Autorka latentne tematizuje aj problémy detí, týkajúce sa sociálnych vzťahov vrodine, škole, medzi kamarátmi, ale aj detskej nezbednosti či smútku znešťastnej lásky (Keby som bol liekom). Túto miernu problémovosť vyvažuje napríklad textami z prírody, zktorých vyžaruje pokoj (Keby som bol morským vánkom). Veľkým plusom knihy je jej atmosféra, lebo základom básní je dobro ako také (Keby som bol stromom).
Kniha môže mať výborné didaktické využitie vpredškolskom školskom vzdelávaní, lebo básne môžu stimulovať tvorivosť žiakov. Nabáda najmä použiť tvorivé písanie pred čítaním aj po čítaní textu. Ambivalentne sa môže hodnotiť vekovosť titulu, lebo zbierku tvoria básne určené rôznym vekovým kategóriám od predškolského (Keby som bol stonožkou) cez mladší (Keby som bol chybou v zošite) až po starší školský vek (Keby som bol smutnou vŕbou).
Zbierka vyniká aj po ilustračnej stránke – desať veľkých ilustrácií pripravila Lana Zoldak (Ľudmila Žoldáková), ktorá má svoj vlastný a rozpoznateľný štýl. V ilustráciách využila škandinávsku paletu farieb geometrické tvary. Zaujímavosťou je, že postavám vilustráciách nevidno do tváre. Detský čitateľ tak môže projektovať seba aj do ilustračnej zložky.
Konečne kvalitná poézia faktu
Vostatných bilančných hodnoteniach slovenskej poézie pre deti mládež, uverejňovaných včasopise Bibiana: revue oumení pre deti mládež, možno postrehnúť častejšie objavovanie poézie, vktorej sa autori snažia sprostredkovať detskému recipientovi fakty, ale informatívna funkcia jednoznačne prevažuje nad estetickou. Konečne však vyšla poézia faktu, vktorej dominuje estetická funkcia nad informatívnou. Silvia Kaščáková, vysokoškolská pedagogička, poetka, textárka prekladateľka detskej idospelej poľskej literatúry, vroku 2022 debutovala vliteratúre pre deti knihou Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky. Už názov naznačuje, že ide oliteratúru – poéziu faktu, vktorej autorka predstavuje, ako sa zmalého Paľka Dobšinského stal slávny zberateľ ľudových rozprávok.
Biografiu P. Dobšinského zobrazuje podnetným a kultivovaným spôsobom, pričom pôsobivo využíva prvky ľudovej rozprávky. Originálne je, že Dobšinského život predstavuje cez jeho detstvo. Detský čitateľ sa tak cez zážitok znarácie, rozdelenej do deviatich častí, dozvedá najmä otom, ako sa z Dobšinského stal známy zberateľ, pričom do príbehu sú funkčne zakomponované reálie ako názvy miest, kde žil pracoval, či názvy rozprávok, ktoré zozbieral, prepísal alebo vymyslel: „Ale chodil aj do krajiny, / ktorej na mape nikde niet. / Mal rád kráľovstvo fantázie, / vo svete ďalší krásny svet.“ (s. 38)
Texty sú rytmicky rýmovo veľmi dobre zvládnuté. Intertextuálne sa vnich autorka pohráva snázvami ľudových rozprávok ich bytosťami, ako napríklad Maruška, Černokňažník, Lomidrevo, Popolvár, Janko Hraško či Ďuro-truľo: „Macochy, sestričky, čertiská, / vlky, jelenček, kozliatka, / fantázia sa nezamyká, / čaká vás skvelá prehliadka!“ (s. 40) Tradičnosť vyvažuje termínmi zo súčasného sveta (hlavne technológie): „Bolo to tak, či nebolo? / Odkiaľ mal toľké nápady? / Internet bol za horami, / kam chodil Paľko po rady?“ (s. 12), čo môže detskému čitateľovi pomôcť lepšie porozumieť minulej dobe. Životopis malého Dobšinského Kaščáková pôvabne ozvláštňuje tematizovaním znakov ľudovej rozprávky jej písaním: „Nik, kto si začne srozprávkou, / sa zlých koncov báť nemusí. / Väčšinou to tak dopadne, / že máva až tri pokusy.“ (s. 42)
Titul Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky nie je len oslavou Pavla Dobšinského, ale aj fantázie, ľudovej slovesnosti, spisovateľov, písania, kníh rozprávok. Učitelia primárneho stupňa vzdelávania by mohli túto knihu využiť ako úvod kľudovej slovesnosti, rozprávke P. Dobšinskému. Veršovaný príbeh dotvárajú ilustrácie Zuzany Kucirkovej. Dominuje vnich šrafovanie, hnedá farba jej odtiene, čím nadobúdajú tradičnú, nostalgickú atmosféru, ladiacu stémou knihy. Zaujímavé sú aj kompozične, keďže využíva fragmentarizáciu (ilustrácie detských rúk nôh).
ʴdzá첹: ČáԴǰ je čiastkovým výstupom zriešenia grantového projektu KEGA č. 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti - 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
Dávid Dziak (1992)
Pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity vPrešove. Venuje sa literatúre pre deti mládež, predovšetkým hodnoteniu súčasných kníh pre deti mládež recepcii literárneho textu detským čitateľom. Vroku 2021 mu vspoluautorstve (Z. Stanislavová, M. Klimovič) vyšla monografia (K)rok za (k)rokom vslovenskej literatúre pre deti mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie prózy vrokoch 1990 – 2020). Píše aj básne pre deti, ktoré mu vyšli včasopisoch Ծč (2020 – 2021, roč. 75), á (2021, č. 4) Vertigo (2018, č. 5) zborníkoch Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) áľDZá (Perfekt, 2021). Koncom roka 2021 mu vyšla debutová zbierka interaktívno-inštruktívnych rozprávok Poď do rozprávky (FACE, il. M. Souček).
Lenka Šafranová: Čo by bolo keby
Ilustrácie: Lana Zoldak
Fintice: Face, 2022
Silvia Kaščáková: Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky
Ilustrácie: Zuzana Kucirková
Fintice: Face, 2022
