ղľáԾ
Novohradský región som plánovala navštíviť už pred rokom vlete, kníhkupectvo Phoenix vLučenci však akosi prestalo existovať. Niežeby to bolo jediné miesto vtomto okrese, kde sa dajú zohnať dobré knihy, len oňom bolo počuť o trochu viac. Okolnosti ma teda zaviedli do lučeneckého kníhkupectva Golem, kde som sa rozprávala sjeho majiteľom Robertom Štullerom (1974), ktorý zhodou náhod kedysi vo Phoenixe pracoval. Pred piatimi rokmi si založil vlastné aodvtedy ho riadi úplne sám. Predáva, čitateľom odporúča dobré tituly, naskladňuje, stará sa oFacebook aje-shop, občas knihy zbalí avycestuje ich predávať na festival Ruiny či na Medzihmlu.
Je sám sebe pánom. Všetko stíha, prácu má skvelo rozdelenú. Sknihami trávi deväťdesiat percent svojho času. Azda preto sa mi zdal introvertnejšie založený, než by som od kníhkupca očakávala. Vskutočnosti však stačilo ťuknúť na tú správnu strunu, a tou je história regiónu, kde vyrastal, žije apracovne pôsobí. Napokon, každé menšie kníhkupectvo, ktoré som navštívila, sa snaží ísť podobnou cestou. Zhromaždiť tituly olokálnych dejinách, ktoré vydáva dané mesto, okolité obce či občianske združenia, no zväčša sa nedostanú do distribúcie azostanú tak nepovšimnuté.
„Doteraz tu bola len taká čierna diera, lebo skoro nič nebolo vydané ohistórii regiónu. Najznámejšia kniha oLučenci bola vydaná ešte vroku 1931 aodvtedy toho pribudlo len málinko,“ rozrozprával sa kníhkupec. Teraz ju znovu vydali adoplnili. Zaujímavý je tiež titul, ktorý vydalo mesto omiestnej synagóge, nedávno ju zrekonštruovali azískala aj architektonickú cenu, je to jedna znajväčších synagóg vEurópe. Ďalej je to publikácia oUtekáči, zvykne sa nazývať aj hladovou dolinou, inak to bolo kedysi slávne sklárske mesto. Čoskoro oňom vyjde až päť zväzkov amajiteľ kníhkupectva neskrýva úžas nad touto obcou aďalšími titulmi: „Mali vlastnú menu, zákony, diali sa tam fascinujúce veci. Neďaleko, vjednom starom dome, našli ľudia pôvodné denníkové zápisky vojaka bojujúceho v prvej svetovej vojne. Teraz vyšli sdoslovným prepisom, len smalými úpravami. Publikácia oMálinci, írečitej dedine, jej zvykoch, nárečí ahistórii. Alebo literatúra onovohradských vrchoch adolinách, ktorú vydala Matica slovenská. Tieto knihy tu neboli roky.“ Omnohé znich sa postaral Michal Šesták, ktorý ich vpriebehu roka vydá aj tri či štyri.
Ukladanie bez systému, besné nájmy
Na Robertovi Štullerovi vidno, že zháňanie „vypredaných“ kníh pre zákazníkov považuje za svoju povinnosť aj posolstvo, nenechá sa len tak odbiť. Nespolieha sa iba na sklady, ktoré praskajú vo švíkoch pod náporom bestsellerov. Sleduje, čo kto vydal, čo akde je vypredané, telefonuje apátra po celom Slovensku aj vČesku. Bežne spolupracuje smiestnymi aj okolitými knižnicami, Novohradským múzeom, nedávno vybavil knihu rozhovorov sVáclavom Havlom priamo vKnihovně Václava Havla vPrahe. „Chodia ku mne aj ľudia, čo už obehli všetky kníhkupectvá, no prišli do Golema, lebo ich sem poslali, že im to zoženiem. Iní kníhkupci ich odbijú stým, že titul na sklade nie je, atým pádom je to pre nich vypredané. Ja sa viem pozrieť aj na iné sklady.“
Momentálne sa snaží nájsť si rovnováhu medzi obchodovaním sknihami a zároveň sa nespreneveriť vlastnému hodnotovému nastaveniu. Aké to je, prezrádzajú samotné knihy, ktoré číta aopakovane sa knim vracia. Nechýba medzi nimi Boris Vian, Charmsove poviedky, veľmi rád do rúk berie Hlavu XXII Josepha Hellera. Momentálne číta Magora ajeho dobu od Mareka Švehlu, životopis českého básnika Martinovi Ivanovi Jirousovi, významnej osobnosti undergroundovej kultúry, člena kapely The Plastic People of the Universe ainiciátora Charty 77. Je to teda prevažne faktografia, ale určite siahne aj po slovenskej próze nevynímajúc Ballu, Balka, Kompaníkovú...
Kníhkupectvo je tak trochu zašité anevýrazné. Ahoci jeho majiteľ stavia na kvalitnom poradenstve pri výbere vhodnej literatúry, privítal by viac zákazníkov. Odliv pocítil najmä po tom, ako pred tromi rokmi prišiel do Lučenca Martinus. „Premiestnil sa tam celý obchodný život. Mladí tam chodia na všetko, tam trávia voľný čas. Ako ich prilákať späť?“ zamýšľa sa kníhkupec. Jeho výhodou je však to, že tu vyrastal. Po škole, keď vystriedal niekoľko zamestnaní, sa mu najviac pozdávalo brigádovať vjednom zmiestnych kníhkupectiev, ktoré vznikli ešte v90. rokoch, no dnes už neexistujú. Postupne sa zapracoval do väčšieho kolektívu akeď zostali už len dvaja, prestávalo mu to dávať zmysel, takže si založil vlastné.
Zaujal ma nevšedný prístup, ktorý Robert Štuller zvolil pri ukladaní kníh. Je to najmenšie kníhkupectvo, aké som kedy videla, mnohí kníhkupci zápasia spriestorom. Aj on sa snaží tento skromný obchodík čo najlepšie využiť. Stále som nevedela prísť na to, aký systém si zvolil pri ukladaní kníh. Niekedy je však lepšie nehľadať logiku tam, kde nie je anechať sa len tak unášať. Rozhodne som sa bavila na nevšedných kombináciách, ktoré mi moje oko ponúklo. Pri Krištúfkovi som spozorovala Draculu, pohľad mi skĺzol cez glóbus až kRhonde Byrneovej, úhľadne uloženým ememkám zo Slovartu, psychologickej literatúre zPortálu... Je to tu fajn, také uvoľnené aslobodné, úplne uletené: „Viac sa orientujem na svetovú apeknú literatúru, sladké romány nemusím.“
Rád by šiel do niečoho väčšieho, ale podľa jeho slov sú nájmy v meste doslova „besné“. „Nechápem politiku vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je schopný držať cenu anemať vpodnájme nikoho aj dva roky. Napriek tomu zceny nespustí.“ Ukazuje mi, že hneď oproti pýtali nájom otrikrát viac ako má vsúčasnosti, teraz tam sídli poisťovňa, malý obchodník by si to nemohol dovoliť. „Sú tu nájmy ako vBratislave,“ vraví. Rozprával mi o frekventovanej Hlavnej ulici ako olučeneckom špecifiku. Anaozaj som tam našla niekoľko second handov ačínskych obchodov, podľa Štullerových slov tam všetky malé prevádzky skončili.
Chodia sem ľudia, ktorí sa zaujímajú ovážnejšiu alebo krajšiu literatúru, odbornejšie veci, napríklad aj zo psychológie. Vmeste je to tak podelené, že súkromné kníhkupectvo na Hlavnej ulici predáva sezónne hitovky, preferuje komerčnú beletriu. „Ja som zase na menšinový žáner,“ analyzuje situáciu majiteľ kníhkupectva apokračuje: „Vyplýva to aj z prístupu ku zákazníkovi, ktorému viem poradiť. Myslím si, že ľudia si na tento prístup celkom zvykli arovno sa ma opýtajú, či neprišlo niečo zaujímavé.“
Snaha ozaloženie kultúrneho centra
„Vmeste fungujú šikovní mladí ľudia, ktorí rozmýšľajú ozriadení kultúrneho centra, kde by bol v prevádzke aj filmový klub, robili by sa výstavy arátame aj s tým, že do konceptu začleníme literatúru. Nielen predaj kníh, ale aj organizovanie rôznych podujatí, autogramiády, besedy,“ hovorí osvojej predstave Štuller. Zatiaľ sa nenašiel vhodný priestor na jeho založenie. Jeden aj vyhliadnutý mali, no ako to už býva, došlo ku zmene vlastníka celej budovy azrazu sa dramaticky zdvihol nájom.
Aoakú komunitu vlastne ide? Poďme si týchto ľudí trochu predstaviť. Jedným znich je David Petráš, spoluorganizátor festivalu Ruiny. Ide oprojekt prebiehajúci na netradičných miestach, vútrobách starých budov či zrúcanín. Každý rok sa presúva inam. Na miesto nesúce vsebe nejaký príbeh – historický alebo architektonický. Tento rok sa konal vSečovciach, maličkej dedinke za Rimavskou Sobotou, vkaštieli, zktorého zostali už len steny. Hostia prišli až zFrancúzska či Japonska. VLučenci tiež funguje filmový klub pod hlavičkou Priestor, platforma súčasného umenia. Konajú sa zhruba dve predstavenia mesačne, striedavo vtančiarni avpivovare, kde robí David Petráš umeleckého vedúceho.
Ďalší človek aktívny voblasti kultúry, sktorým Robert Štuller spolupracuje, je Radovan Vojenčák. Organizuje projekt Filmové dvory – premieta filmové projekcie na ošumelých miestach. Komunitu dopĺňa spisovateľ Peter Balko – čoskoro mu vyjde jeho druhá kniha – agrafický dizajnér Dávid Koronczi. Keď vyjde niečo zaujímavé, ako napríklad zborník príhovorov z demonštrácií snázvom My sme tí, na ktorých sme čakali, neváha, ak ho niekto osloví na spoluprácu. Takto knemu prišiel Krasimir Damjanov, jeden zorganizátorov pochodu Za slušné Slovensko vLučenci. Zborník predstavili vHostinci Učierneho orla – premietali fotky zdemonštrácií, čítali úryvky zknihy.
Vzime chodí Robert Štuller predávať knihy na festival Medzihmla avlete zas na festival Ruiny, kde funguje viac-menej improvizovane, vpripravenom stane. Podľa jeho slov tam chodia zväčša mladí ľudia, umelecky založení, čomu prispôsobuje aj výber knižiek. Na tomto ročníku festivalu uňho dominovali Absyntovky. „Posledné kusy knihy Ku-klux-klan: Tu býva láska som zobral priamo od vydavateľa. Keďže Absynt sa potreboval sústrediť na predstavenie poľskej autorky Katarzyny Surmiak-Domańskej abesedu sňou, ja som sa postaral opredaj jej novinky,“ pochvaľuje si dobrú spoluprácu Robert Štuller sJurajom Koudelom aFilipom Ostrowskim. Medzihmla je prvýkrát dvojdňová aon tam celý ten čas predával knihy. Robert Štuller je správny človek na správnom mieste, neváhajte sa naňho obrátiť s akoukoľvek knižnou požiadavkou. Mimochodom, Knižnú revue už nájdete aj v kníhkupectve Golem.
Beáta Beláková
