ղľáԾ
Rozmýšľa Nemka v slovenčine.
Rezidencia Trojica Air hostí nemeckú prekladateľku Stefanie Bose, ktorá pracuje na preklade debutovej zbierky poviedok Hotel Balkán od Miroslavy Kuľkovej. Stefanie Bose je prekladateľka a jazyková a kultúrna mediátorka pre slovenčinu a češtinu do nemčiny. Vyštudovala západnú slavistiku a etnológiu na univerzite v Lipsku. Spolupracuje v rôznych kultúrnych projektoch, tlmočí, moderuje a organizuje kultúrne podujatia. Aktuálne pracuje v slobodnom povolaní a najnovšie sa zaoberá aj audiogestkripciou, teda prekladom viditeľného "jazyka" do počuteľného "jazyka".
Vrozhovore sredaktorom Banskoštiavnických novín, Michalom Krížom, sa dozviete viac ojej motiváciách ainšpiráciách pre slovenskú literatúru.
Rozhovor prekladateľky sautorkou si môžete pozrieť a vypočuť na našom .Diskusiu moderuje Dado Nagy.
MK: Ako ste sa dostali k prekladom slovenskej literatúry do nemčiny, a ktoré diela ste doteraz preložili?
S.B.: K prekladaniu som sa dostala akosi náhodou, ale prišlo to aj veľmi prirodzene. Po skončení maturity som si hľadala dobrovoľnícku prácu v zahraničí a náhodou som sa dostala do projektu v Bežovciach, ktoré sú na východe Slovenska, priamo na ukrajinských hraniciach. Potom som chcela študovať západnú slavistiku a skončila som v Lipsku. Okrem slovenčiny som študovala najmä češtinu a poľštinu, ale nie ako prekladateľka, skôr literárnu a kultúrnu vedu. Prekladanie však bolo súčasťou môjho štúdia a vždy ma najviac bavilo. Prekladala som prózu a poéziu, hlavne pre časopisy, napríklad Sašu Salmelu, Soňu Urikovú, Mateja Rumanovského, Barboru Hrínovú, Jakuba Speváka, Dominiku Moravčíkovú, Máriu Ferenčuhovú, Michala Habaja, Filipa Németha a iné. Prekladám aj texty pre deti a pravidelne i žurnalistické a odborné texty z češtiny a slovenčiny.
MK: Akému prekladu sa venujete počas pobytu Trojica Air?
S.B.: V Banskej Štiavnici, ako sa vyššie už spomenulo, pracujem na knihe Hotel Balkán, ktorá vyšla v roku 2023 (KK Bagala) a je debutom mladej autorky Miroslavy Kuľkovej. Kniha sa dostala do finále Ceny Anasoft litera 2024 medzi 10 najlepších kníh Slovenska a získala Cenu čitateľov Anasoft litera 2024. V nemčine má vyjsť začiatkom roka 2026 vo Vydavateľstve danube books, ktoré vydalo tento rok aj knihu Ivany Gibovej Tato izba sa nedá zjesť.
Veľmi sa mi kniha páči. Na jednej strane mám rada poviedky, pretože dobre zapadajú do našej rýchlej doby. Na druhej strane je téma zaujímavá a páči sa mi autorkin stručný a výstižný štýl bez zbytočných slov, ktorý je občas skoro poetický. Veľa je aj medzi riadkami. V knihe je osem príbehov z ôsmich balkánskych krajín. Spája ich hlavná hrdinka, ktorá cestuje z jednej krajiny do druhej a pýta sa politikov na vzťahy medzi balkánskymi krajinami (historické aj aktuálne). O otázky tam však nejde, ale o zážitky, ktoré má, o ľudí, ktorých tam stretáva s ich príbehmi, a o objavovanie paralel s vlastnými skúsenosťami. Kniha ma naozaj dostala, čiastočne aj preto, že ako prekladateľka sa musím pozerať veľmi pozorne na detaily a slová a veľa rešeršovať. Preklad Hotel Balkán je pre mňa osobným objavovaním krajín a ľudí, ktorí čelili ťažkým historickým skúškam. Je to ako taká malá exkurzia do nich a vďaka internetu dokonca aj s obrázkami spomínaných miest.
MK: Na prekladateľskej rezidencii v Banskej Štiavnici ste po prvýkrát? Ako na Vás pôsobí mesto, čo všetko ste stihli objaviť a aké sú podmienky na prácu?
S.B.: V Banskej Štiavnici som prvýkrát, ale zároveň som prvýkrát na pracovnom pobyte. Ako slobodná mama som ešte nikdy nemala možnosť byť tak dlho mimo domova. Teraz je moja dcéra už staršia, má čiastočne aj prázdniny a väčšinu času môže tráviť so starými rodičmi. Pre mňa je to úžasná príležitosť intenzívne pracovať, pretože každodenný život ma tu nerozptyľuje. Môžem oveľa rýchlejšie napredovať a sústrediť sa. Byt je praktický a má dobrú polohu v centre starého mesta. Je tam veľmi, veľmi ticho. To je pre mňa nezvyčajné, pretože doma vo veľkom meste som vždy obklopená hlukom. Ale tu je jednoducho ticho a ja milujem spev vtákov, krásnu prírodu a pôsobivé staré budovy. Bohužiaľ, niektoré z nich ešte nie sú obnovené a v prírode je dosť odpadkov, ak nechodíte po hlavných cestách. Je to veľká škoda, že niektorí ľudia sa o to nezaujímajú. Život je tu trochu iný ako doma, čo povzbudzuje hľadanie iného pohľadu na svet. Keď to porovnám s popismi života v knihe, ktorú prekladám, tak Slovensko je niekde medzi Balkánom a Nemeckom. Ja som veľmi rada na Slovensku, ale občas aj zabudnem, že niektoré veci tu bežia inak. Chýba mi aj dobrý nemecký chlieb.
Zatiaľ som mala aj veľké šťastie na počasie, takže každý deň chodím na kratšiu alebo dlhšiu prechádzku. Bola som sa pozrieť na tajch Veľký vodárenský, išla som pešo do Skanzenu, navštívila botanickú záhradu aj Banské múzeum. Stretla som sa aj s kolegami prekladateľ(ka)mi a autor(ka)mi a zúčastnila som sa festivalu TRANZ v Banskej Bystrici, kde som mohla prezentovať aj svoj aktuálny projekt. Je pre mňa veľmi obohacujúce ponoriť sa do toho, čo sa medzi prekladateľmi nazýva „jazykový kúpeľ“, a počuť a hovoriť veľa po slovensky, jazykom, ktorý milujem. To v Nemecku, samozrejme, nemám.
