��������

Existuje rozsiahly korpus textov, ktoré literárna veda permanentne obchádza napriek tomu, že čitatelia si k  nim nachádzali cestu. Medzi ne patria napr. texty príležitostnej poézie a knižky ľudového čítania. Martina Kubealaková sa v monografii Literatúry z okraja (Ostravská univerzita) venuje knižkám ľudového čítania od konca 18. po koniec 19. storočia. Nadväzuje na výskumy Petra Libu a Zuzany Hurtajovej, aby opäť poukázala na tento nedocenený fenomén vo vývine slovenskej literatúry (Kubealaková doslova hovorí o nepochopení kontinuity literárnej tradície). Vychádza z heuristického prieskumu, ktorého obrazom je (aj) rozsiahly bibliografický súpis prozaických knižiek ľudového čítania mladšej proveniencie (kratochvíľnych, poučných, rozprávkových a čítania pre deti) vydaných na území Čiech a Slovenska. Predchádza mu vyše 120-stranová interpretačno-výkladová časť, ktorá ich ukazuje ako beletriu prístupne komunikujúcu so širokými čitateľskými vrstvami dobovej spoločnosti, ktorej relatívne stály žánrový a tematický repertoár pôsobil vo vzťahu k príjemcovi ako axiologická istota. Podľa autorky sa do knižiek ľudového čítania dostali aj problémy zo života society, ktorej boli určené.

Osobitne zaujímavé sú náznaky axiologického čítania – tu je na mieste upozorniť, že cestou k zodpovedaniu otázky hodnoty knižiek by mala byť ich poetologická interpretácia, a tej je v monografii relatívne málo. Je založená najmä na „obsahizme“, čo je síce prínosné vzhľadom na to, že texty nie sú opätovne vydávané, ale nemôže to byť vhodnou oporou na porovnávanie s knižkami ľudového čítania staršieho dáta. Autorka svoju erudíciu preukázala pri úvahách o  význame sémantiky nadpisu recipovaných textov, inšpirujúco upozornila na viaceré zhody a rozdiely medzi súvekým a súčasným prístupom k ich reflexii, pre svoje potreby aplikovala súčasné kritériá vymedzenia žánrov. Slabinou práce je snaha miestami „vypovedať všetko, hneď a naraz“. Kubealakovej monografia sa ale aj tak stáva neprehliadnuteľným prínosom do aktuálneho diskurzu, ktorý sa snaží vnímať literatúru ako polyfóniu žánrovo aj hodnotovo rôznorodých textov nasmerovaných na príjemcu, dobového aj súčasného čitateľa.