ղľáԾ
Literárna udalosť, ktorá sa konala podvečer 11. septembra 2019 vkníhkupectve Martinus, prilákala množstvo návštevníkov. Vnádychu humoru anových poznatkov vňom prebiehala
prezentácia nového prekladu Bulgakovho dzáԳ Majster a Margaréta najmä zásluhou moderátora Rudiho Rusa, prekladateľa Jána Štrassera a herca Lukáša Latináka.
Meno Bulgakova je preslávené, vinternetových vyhľadávačoch možno nájsť na neho tisíce odkazov aojeho románe Majster aMargaréta je napísané množstvo textu, ktoré vysoko prevyšuje samotné dielo. Možno aj preto bolo výzvou pre prekladateľa Jána Štrassera pustiť sa do nového prekladu necenzurovaného originálu. Dôležité preňho bolo aj to, že ho román bavil, lebo vtom prípade predpokladal, že bude baviť aj samotného čitateľa. Pri práci mu pomohlo aj prečítanie Denníkov Majstra aMargaréty, ktoré napísala manželka Michaila Bulgakova Jelena aktoré vyšli včeštine. Denník si založila vroku 1933 na popud svojho manžela, atak sa môžeme jej zásluhou dozvedieť oautorovej literárnej činnosti, jeho boji sbyrokraciou, myšlienkami, názormi, zápasom svrchnosťou ao jeho tragickom životnom osude vtotalitnom režime.
Autorov postoj sa odráža aj vknihe Majster aMargaréta, nie je to prvoplánová satira, ukazuje vnej ruskú realitu vnaivistickej podobe. Príbeh vnej postavil ako mysterióznu grotesku, ktorá vlastnou energiou odhalila spôsob života vtedajšieho, ale ajneskôr brežnevovského, možno aj putinovského Ruska. Cez prizmu neštandardných vecí obnažuje myslenie ľudí, napríklad opisom paranoje zcudzincov. Realita sa prepletá sneskutočným, duchovno skaždodennou rutinou sovietskeho národa tridsiatych rokov 20. storočia.
Autor začal pracovať na románe vroku 1928, prvú verziu však zničil avroku 1931 ho začal písať nanovo. Dopísal ho vroku 1936, stále ho však upravoval, naposledy mesiac pred svojím úmrtím vroku 1940. Jeho žena knihu dokončila vroku 1941. Jej vydanie však bolo pozastavené a25 rokov neprístupné. Cenzurovaná verzia dzáԳ vyšla až vroku 1966 a1967 včasopise Moskva vdvoch pokračovaniach, preklad na Slovensku vroku 1968.
Román sa ťažko žánrovo zaraďuje. Prekladateľ Ján Štrasser ho prirovnáva k tomu, akoby v českej literatúre Franz Kafka a Jaroslav Hašek napísali spolu áǰ a Š첹. Dá sa čítať rôznymi spôsobmi aj bez politického podtextu a možno ho pripodobniť k dzáԳ Meno ruže Umberta Eca, ktorým si vzdelanejší čitateľ obohacuje svoje vedomosti, ale nájde vňom veľa aj menej vzdelaný čitateľ, ktorý si ho vychutná ako zábavnú knihu.
Foto: Ján Belák
