ղľáԾ
Vo veku nedožitých 64 rokov zomrel 16. marca 2004 básnik, autor kníh pre deti, prekladateľ a redaktor Ѳá Kováčk.
Pre moju generáciu, ktorá prišla do literatúry v polovici 70. rokov, bol Ѳá Kováčk predovšetkým šéfredaktorom ROMBOIDU, literárneho mesačníka, ktorý napriek normalizačnému tlaku komunistických ideológov, dokázal vytvoriť relatívne slobodný priestor pre tvorbu. Práve Ѳá svojou pokojnou neústupčvosťou dokázal tento tlak zmierňovať a využil každú príležitosť rozšíriť priestor pre nové témy a nových autorov. Osobne mu vďačím za to, že som mohol v Romboide (napriek síce neoficiálnemu, ale tvrdo vyžadovanému zákazu publikovať) umiestniť koncom 70. rokov svoje poviedky Pygmalión a Demeter Medveď. Neskôr tu M. Kováčk vytvoril publikačný priestor pre mladá literárnu generáciu autorov ako J. Urban č T. Lehenová.
Ѳá Kováčk vydal len šesť útlych básnických zbierok, niekoľko knižiek pre deti, vytvoril pôvabné televízne večerníčky a prekladal poéziu dobrých poľských autorov. Hoci vo svojej poetickej tvorbe "pre dospelých" nadviazal na tzv. konkretistickú poéziu trnavskej skupiny (Stacha, ѾDZč a Ondruša), vo svojich zbierkach zjemnil básnický výraz, viac sa ponoril do ľudského vnútra do medziľudskej komunikácie (najmä v zbierkach Pramienok a Medzimesto). V tvorbe pre deti dal zasa prednosť hravosti, krásnemu výmyslu (i poetickému nezmyslu), podobne ako to pred ním urobil M. Válek č Ľ. Feldek. Napriek jeho značnej telesnej objemnosti (dúfam, Ѳá, že Ťa to neurazí, keď to prezradím, a ak sa raz spolu zídeme na ten večnej nebeskej lúke, nebudeš mi to vyčítať!), bolo v ňom čosi detsky hravé, aj ľudsky bezradné.
Ѳá, patrím k spisovateľom a priateľom, ktorí Ťa mali radi ako básnika i ako človeka. A bolo nás hodne, čo sme si s tebou radi posedeli v Klube spisovateľov č len v pohostinnej redakcii Romboidu. Všetkým nám budeš chýbať.
