ղľáԾ
Pre Literárne informačné centrum pripravoval knihu esejí Hľadanie novej spirituality. Mali vnej byť obsiahnuté duchovné poznanie aspory s totalitou. Myšlienka, že staré už nie je pravda anové sa ešte nenarodilo. Nad západným svetom videl viacero dilem, predovšetkým úpadok hodnôt. Jeho písanie bolo o hľadaní etiky a morálky v literatúre, kultúre a celej spoločnosti. Prinášal svedectvo s aktuálnymi presahmi do súčasnosti.
Od mládenectva to Julo Vanovič nemal vživote ľahké. Po vykonštruovanom politickom procese s partizánskym veliteľom V. Žingorom roku 1952 mu uväznili otca avylúčili ho z martinského gymnázia. Neskôr ho smel dokončiť. Obe skúsenosti ho poznačili. Stal sa tínedžerom sporu, neúhybným mužom. Obhajoval postoje proskribovaných ajeho obranným valom sa stali knihy. Zaujímala ho duchovná podstata procesov. Literárnym iľudským vzorom mu bol až do smrti Václav Černý. Zpolitických dôvodov ho po prvom semestri vylúčili aj zFFUK. Prichýlila ho Matica slovenská, neskôr Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave a od roku 1963 pôsobil v Slovenských pohľadoch. Roku 1967 sa stal redaktorom Mladej tvorby a externe študoval slovenčinu na FFUK. Do literárneho povedomia vstúpil Գپ徱ó, rozhovormi s takmer štyridsiatimi slovenskými spisovateľmi, založenými na spore medzi myslením amocou. Prišiel 21.august1968. Noc, keď spojenecké vojská obsadili krajinu. Začala platiť Pezlárova direktíva, podľa ktorej nemohli byť redaktormi literárnych časopisov tí, ktorí v nich pôsobili v 60. rokoch. Ako korektor pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
Po roku 1990 bolo obnovené vydávanie mesačníka Tvorba, kde roky pôsobil ako šéfredaktor. Vydal monografie o Júliusovi Barčovi - Ivanovi a Václavovi Černom, tri knihy o starom Martine, výber z próz Návrat pred odchodom, súbory štúdií a esejí Nad textom a časom a Znamenia domova, esej venovaná A. Matuškovi Chvála a skepsa, monografia o A. Bednárovi Prozaik proti totalite, román Kronika nepriznaného času, pamäťové Listy zo starého dvora, jedenásť esejí o slovenskej literatúre Nova et vetera amnožstvo časopisecky publikovaných článkov. Osobnésvedectvo o rokoch vzdorov isporov vydal v knihe Zápisky z mŕtveho času. Antimemoáre, ktorá vyšla v roku 2014 v LIC.
Na druhý deň po Julisovej smrti, (Julis mu hovorili priatelia), som ho vnútorným zrakom videla zaliateho svetlom na dvore vDražkovciach. Sedel za záhradným stolom adopisoval eseje, ktoré nám sľúbil. Poletoval sneh. Boli to eseje Snívajúci prach (španielsky barok po slovensky), Západ a láska (kríza manželstva alásky vEurópe), Sovietsky sen André Gida, Démoni Svätej Rusi, Ženevské amartinské vízie Štefana Krčméryho, Slobodný duch pod balvanom totality (Dobiáš), Záhorák a jeho výzvy ksvetu (Ján Maliarik), Od herézy kheroike: Religiozita V. Černého a Hľadanie novej spirituality: Rozhovory s duchmi (S. Grof). Písal ľahko. Sedel vnimbe ako vsvetelnom vajci, kde duch oslovuje ducha vcelku.
Česť jeho duchovnej pamiatke.
Dana Podracká
