ղľáԾ
Opustili nás
Rudolf Skukálek (20. 8. 1931 – 26. 7. 2008)
Vo chvíľach, keď dvojčíslo 16 – 17 nášho časopisu opúšťalo tlačiareň, vktorej medzi jubilujúcimi spisovateľmi bol uvedený aj Rudolf Skukálek, tento básnik navždy opúšťal tento svet. Meno Rudolfa Skukálka je pre mnohých neznáme. Tí skôr narodení si ho pamätajú vsúvislosti sjeho básnickými zbierkami Dukáty briezok Obloha na konci ulice, ktoré vyšli na prelome 50. 60. rokov minulého storočia. Upútal aj svojimi prekladmi Majakovského, Jesenina, Jevtušenka, Achmatovovej, Mickiewicza, ale aj Elizabeth Barett Browningovej. Stredná generácia už menej pozná jeho meno, hoci takmer každý fanúšik skupiny Prúdy pozná texty piesní ako Zvoňte zvonky a Srukami vo vreckách bez toho, aby si uvedomil, že ich napísal práve Rudolf Skukálek. Vroku 1968 emigroval pôsobil vRádiu Slobodná Európa, kde sa stal roku 1981 obeťou bombového atentátu. Ťažko zranený, na tele iduši, dožíval svoj život zabudnutý vbavorskej dedinke Falkenberg. Ani rok 1989 neznamenal pre neho návrat do slovenskej literatúry neobjavila sa oňom takmer ani zmienka. Len časopis Romboid uverejnil vrámci cyklu Rehabilitácie slovenských spisovateľov jeho životopis. Paradoxne až po jeho smrti sa vniektorých denníkoch časopisoch objavilo zopár nekrológov. Budú impulzom pre posmrtný Skukálkov návrat do slovenskej literatúry zhodnotenie jeho diela?
–j–
