ղľáԾ
Ocenenieza druhúmyšlienku získala ajZuzana Hurbaničováktorá je študentkouGymnázia Ladislava Novomeskéhov Senici.
Novú esej na našom webe nájdete vždy v pondelok, stredu a piatok.
Celkové výsledky súťaže a viac informácií nájdete na tomto odkaze.
Prvá prémiaza druhú myšlienku:
Esej bola inšpirovaná myšlienkou:
„Dom už spal, keď som sa ocitol vjednom zjeho sŕdc.“
(Ján Johanides: Podstata kameňolomu)
Dnes bol môj zelený čaj otrochu sladší ako býva zvyčajne. Včerajšok na mne zanechal stopy aja som namiesto jednej medovej lyžice osladila čaj tromi. Čaj je veľkou súčasťou mojich kuchynských skriniek. Moje rána voňajú čajom atak isto vonia aj celý môj stále meniaci sa dom. Každým dňom, každou konverzáciou, každou šálkou, či meditáciou som zmenila interiér avôňu svojho domu – upravila som môj domov. „Upratala“ som seba, moje ego, dušu, myšlienky.
Často premýšľam nad konceptom „buď sám sebou“. Snažím sa nájsť môj domov. Vždy ma však zastaví exteriér môjho domova – dom – moje telo spojené svonkajším svetom. Vtedy stojím pred zrkadlom. Vidím odraz nedostatočne upraveného dievčaťa achcem si dať šálku čaju. Jej pokožka je poznamenaná večernými ryhami jej rúk. Asymetrické telo, ktoré nemá dostatočnú silu vnohách, lapá po dychu. Jej dom pre ňu nie je komfortom. Preto začalo meditovať.
Myslím si, že meditáciou môže človek otvoriť jedno zo svojich sŕdc. Prvé minúty sú náročné. Snaha nemyslieť, pocit prázdna, úzkosti. Je zložité opustiť svoj dom – telo. Pravidelnou meditáciou sa to zlepšuje ana pár sekúnd sa človek ocitne vmagickom stave neprítomnosti. Vtých momentoch nepotrebuje šálku čaju. Čaj zakrýva nedostatky domu. Vmeditačných chvíľach neexistuje dom, iba jedno zjeho pokojných sŕdc.
Vnútro domu je tvorené viacerými srdcami atie vytvárajú domov. Miesto plné obrazov, spomienok, smiechu, či trápnych situácií, kedy mi trčali nitky zoblečenia aja som sa hanbila amala chuť utiecť... Domov je mojím komfortom. Dalo by sa povedať, že dom je ochranou domova. Steny domu musia byť však veľmi hrubé, aby dom nezasiahol vonkajší svet.
Zásahy slov, udalostí môžu náš dom zmeniť, steny zúžiť. Vykopnú dvere adostanú sa dnu. Narušia náš interiér. Jediné, čo nám ostane, je zmeniť sa avečer si dať šálku čaju. Môj domov je submisívny, tak ako jedno zjeho sŕdc. Vďaka vtrhnutiam vonkajšieho sveta spoznávam viac sŕdc môjho domova.
Občas bojujem proti zmenám achcem ochrániť svoje „detské“ srdce. Často sa pýtam, ktoré zmojich sŕdc si zaslúži najviac lásky. Niektoré srdcia sú „zlé“ – tie potrebujú pozornosť, lásku, objatia a farby – keďže ich často vnímam čiernobielo. Tak ako je ťažké zbaviť trávnik púpav, je ťažké odstrániť „zlo“ zdomova anedostatky domu.
Snáď, až keď dom zaspí, odíde azostane len domov, kde sa všetky moje srdcia spoja aja sa nájdem vjednom ohromnom srdci, ktoré starnutím spoznalo krásy abolesti, pochopím nádheru života. Preto sa teším na starobu, na posledné dni plné čaju osladeného lyžicami medu. Možno život zakončený smrťou je pekným odchodom domu. Nebojím sa, až môj dom zaspí aja objavím jedno zjeho najkrajších sŕdc. Na rozlúčku mu poviem „dobrú noc“.
Esej hodnotí redaktorka, spisovateľka ascenáristka Dominika Madro:
Esej Zuzany Hurbaničovej vyniká intimitou avnútorným pokojom. Štylisticky ide otext veľmi zrelý ačistý. Autorka sústredene preniká do Johanidesovej myšlienky.
Autorka rozlišuje dom adomov vtom zmysle, že dom je pre ňu exteriérom ajej zovňajškom adomov interiérom. Uvedomuje si, že je zložité opustiť svoj dom – telo asnažiť sa meditovať, nemyslieť. Prichádza pocit prázdna. No domov sa stáva komfortným až vmomente, keď sa ho nedotkne napríklad výsmech okolia. Túžba dostať sa hlbšie do seba, keďže telo neumožňuje toľko pokoja, je tu predostrená veľmi citlivým hlasom.
Motív kolektívneho popíjania čaju sa unej stáva individuálnym zážitkom, ba až terapiou. Čaj jej fyzicky umožňuje potrebu upratať si vsebe, dopriava jej čas na seba. Hľadá stabilitu vmomentoch, keď sa externé deštruktívne sily tisnú do jej vnútorného domu. Intenzita vonkajšieho tlaku je zosilnená perspektívou človeka shendikepom. Pre ktorého ani priestor domova nie je tak celkom bezpečný. Aten moment hľadania ukotvujúceho, pevného prvku je oto dôležitejší asugestívnejší. Pocit pokoja ineistoty autorka vystihla autenticky adokázala bez kriku privlastniť slovu domov asrdce inegatívne výrazy ako zlo anedostatky. Dovolím si tvrdiť, že toto je jedna znajinšpiratívnejších esejí.
