ղľáԾ
Ostrov kultúry
Oliterárnom klube Janka Jesenkého vNitre som počul od uznávaných spisovateľov atrochu som im závidel. Vlani na jar zatelefonovala pani Eva Ruthová aj mne. Tónom, ktorý nepripúšťal odvrávanie. Nadšeným, úporným, presvedčeným a presviedčajúcim. Pozývala ma na besedu .Po chvíli sa mi ju podarilo prerušiť aubezpečil som ju, že presviedčať ma nemusí, prísť bude pre mňa česť. Keď ma pred Vianocami pozvala druhýkrát spolu sMilanom Dubčekom nadebatu ojeho otcovi amojom románe Zastavte Dubčeka!, začal som si pomaly namýšľať. Ona predsa nepozývala za tých dvadsať rokov, čo klub jestvuje, len tak hocikoho. Od decembra 1990, keď sPavlom Sikom, vtedajším riaditeľom Nitrianskej galérie, klub založili, navštívil ho takmer každý, kto vslovenskej literatúre niečo znamená. Ballek, Veigl, Ťažký, Andruška, Hykisch, A. Baláž, Machala, Filan, Zimková, Buzássy, Bátorová, Ševčovič, Beňo, Majerník, Janovic, Štepka, Štrauss, Rothmayerová, Kondrót, Šikula, Jurík, Keleová, Janík, Dušek, Vároš, Bob, Peteraj, Chudoba, Čomaj, Leikert, Zrubec, Hvorecký, Strasser, Murín, Holka, Dobiáš, Rankov adesiatky ďalších, ktorých prosím oospravedlnenie, že som ich nespomenul. Popri spisovateľoch sa vklube vystriedali aj herci, historici, vedci, kritici, politici, teológovia, vydavatelia. Klub sa za dvadsať rokov stal nie originálnym ostrovčekom, ale riadnym ostrovom, ktorý sa nezadržateľne blíži kpevnine. Alebo pevnina knemu. Má skvelého kapitána, kormidelníka inavigátora vjednej osobe. Pani Eva Ruthová napriek svojmu veku vopchá svojou energiou do vrecka mnohých mladších. Podporu našla aj uriaditeľa Divadla Andreja Bagara Jána Grešša, ktorý sám čítava ukážky zdiel autorov.
Necítim sa byť povolaný hodnotiť naše literárne kluby atobôž nie slovenských autorov, len mi nedalo nenapísať zopár uznanlivých, ba ďakovných slov. Počas potuliek literárnym Slovenskom autora poteší, keď stretne obetavcov, ktorí sa na osamelých ostrovoch vmori masovej „kultúry“ starajú ozáhradky skutočného ducha. Jozef Banáš
