ղľáԾ
Kniha Temný novovek vás vytrhne zdomnienky otom, že ide ohrozby „ďalekej budúcnosti“. Nie, deje sa to dnes avšade...
James Bridle: Temný novovek. Technológie akoniec budúcnosti
Preklad: Matej Laš
Banská Bystrica: Literárna bašta, 2021
„Vštepili nám vieru, že počítače vytvárajú jasnejší aefektívnejší svet, že redukujú zložité problémy, produkujú lepšie riešenia našich problémov arozširujú pole našej pôsobnosti pri nakladaní srozrastajúcou sa sférou skúseností. Čo ak to vôbec nie je pravda?“
Ak by ste na knižnom trhu hľadali knihu, ktorá vám zrozumiteľnou rečou dokáže sprístupniť realistický obraz technológií aich moci vo vzťahu ksvetu vglobále, ale aj vrámci našej každodennosti, rozhodne treba siahnuť po Temnom novoveku. Táto kniha je priam nabitá otriasajúcimi postrehmi, ktoré možno tesať do skaly našej prítomnosti. Vytrhne vás zdomnienky otom, že ide ohrozby „ďalekej budúcnosti“. Nie, deje sa to dnes avšade...
Mohlo by sa zdať, že pôjde oďalšiu moralizujúcu knihu, ktorá ponúka spasiteľské riešenie vpodobe návratu späť do jaskýň. James Bridle, sám umelec, technológ apublicista, je však dostatočne bystrý na to, aby si jasne uvedomoval, že bez technológií je život ľudstva už viac-menej nemožný. Čo však vtejto novej existenciálnej situácii možné je, to je snaha aschopnosť uvedomovať si, že otázka technológií je fakticky otázkou povahy súčasnej moci. Solidarita aprežitie vtemnom novoveku sú podľa autora možné len vtedy, ak si uvedomíme, že nie je možné porozumieť všetkému. Banálna myšlienka, poviete si, ale uvažujme otom, aké množstvo „zaručených“ informácií aaplikácií riešiacich akýkoľvek problém nás obklopuje... Ich úlohou je ukázať nám apresvedčiť nás, že všetko je riešiteľné na pár kliknutí, že všetkému možno napokon plne porozumieť, len treba dostatok ǻý informácií. Tieto (a mnohé ďalšie) neviditeľné princípy sú vodou na mlyn nielen rôznym konšpiračným teóriám, ktoré lenivým (a hlavne vystrašeným) mozgom poskytujú jasné, instantné vysvetlenie toho, ako sa veci majú, navyše snemenej významným pocitom spolupatričnosti prostredníctvom sociálnych sietí. Využívaním aplikácií bezmyšlienkovite poskytujeme osebe množstvo informácií, ktoré obrovské korporátne firmy dokážu využiť nielen pri svojich marketingových stratégiách. No aj keď si sieť už odmyslieť nedokážeme, môžeme vnímať aj to, na čo sama poukazuje. Práve na to treba naše prosté inštrumentálne porozumenie technológiám doplniť opoznanie ich dejinného kontextu abezprecedentných dôsledkov, ktoré so sebou prinášajú. Naučili sme sa technológie inštrumentálne používať, teraz je čas prebudiť sa z naivných predstáv o ich hodnotovej neutralite a pri ich využívaní začať konečne premýšľať kritickejšie. Napokon, to je úloha, ktorú moderná spoločnosť spokojne preskočila.
Veľký brat anové náboženstvo
Autor sa snaží prostredníctvom metafory oblaku (cloud) zmapovať vývoj moderného výpočtového myslenia, pričom odhaľujezaujímavé dejinné kontexty a prepojenia či medzi počasím atúžbou po jeho ovládnutí, alebo medzi takzvanými humánnymi zámermi avýpočtami simulácií výbuchu vodíkovej bomby, odohrávajúcimi sa vo výklade bývalého newyorského obuvníctva. Neraz čitateľa prepadne zmes pocitov absurdity, hnevu ifascinácie.
Komplexnosť fenoménu technológií je taká závratná, že niet žiadneho miesta na tvári Zeme, ktoré by ním nebolo zasiahnuté. Dokonca aj – ahlavne – psychika človeka je fatálne ovplyvnená. Sme náchylní automaticky vygenerovanú informáciu považovať za pravdivú, jasnú apriamočiaru azbaviť sa tak akýchkoľvek pochybností. Zároveň sa však zbavujeme aj samotnej slobody rozhodovať sa. Čo je však nebezpečnejšie, toto automatizačné skreslenie formuje náš vzťah k svetu tak, aby sme ho automaticky vygenerovaným informáciám prispôsobovali. Ato až do bodu, keď nedokážeme rozlíšiť realitu od modelu sveta. Predpokladáme, že automatizované stroje aich výpočty sú neomylnejšie, pretože sú zbavené emocionality apsychologického balastu. Tento typ „prodigitálnych“ predsudkov je základným článkom našej náboženskej viery vstroje, ktorá technologickým afinančným gigantom pomáha budovať budúcnosť vyhovujúcu konkrétnym mocenským záujmom. Autor sa vôbec neostýcha osvetliť kauzy aprepojenia či princípy fungovania tých najpopulárnejších internetových platforiem, ako sú Google, Facebook, YouTube, Netflix aďalších. Tieto spoločnosti „majú taký detailný prehľad opodvedomí divákov, že bývalé režimy by mohli len závidieť.“ (s. 165)
Svet vo vlečnej sieti algoritmov
Nie sú to len abstraktné problémy, naopak, neviditeľná sieť je hlboko zažratá aj do rovnako neviditeľnej klímy. Environmentálna kríza je prelúdiom ktemnému novoveku. Ani tu nemá čitateľ šancu vydýchnuť si od miestami šokujúcich údajov. Človeku tu napadne myšlienka, či naša technologická vyspelosť nie je rafinovaným štádiom samoregulačného procesu darwinovskej evolúcie: „Atmosféra sa viditeľne plní oxidom uhličitým, ten zohrieva planétu anegatívne sa prejavuje na našej inteligencii.“ (s. 241)
Pri tejto sonde do doby neustálych technologických zmien autor neobchádza ani problém vedy, ktorá sa dostáva pod ekonomický tlak korporátov. Navyše, Bridle je vskutku veľmi statočný apoukáže jasne na to, že spoločensko-politický rámec podpory vedeckého výskumu ústi do produkcie bezprecedentnej ekonomickej moci avýlučného poznania pre firmy zo Silicon Valley.
Aby sme si uvedomili reálnosť neviditeľnej siete a banálny šat, ktorý pred nami na verejnosti nosí, vydal sa autor aj do terénu, aby zmapoval odraz patológie vglobalizovanom digitálnom spoločenstve: nárast počtu parabolických antén pre mikrovlnný prenos, ktoré umožňujú napríklad vysokofrekvenčné obchodovanie, „záhadné“ správanie sa algoritmov na burzách, software ako zbraň, nové druhy terorizmu sglobálnym dosahom, neurónové siete súkromných spoločností, ktoré predvídajú naše emocionálne reakcie. Samostatnou kapitolou na uvažovanie sú spravodajské agentúry aich utajovaný technologický žargón, ktorý na počkanie rozleptáva občianske, ale aj ľudské práva všeobecne. To sú len črepiny zo sveta, vktorom žijeme aani si to plne neuvedomujeme. Skrytosť samotných technologických systémov je jedným zkľúčov prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti, vrámci ktorej sa dnes dostávame na úroveň 19. storočia. Automatizácia arobotizácia postupne zvyšujú útlak ľudských pracovníkov, ktorí sú potrební, kým ostávajú lacnejší než stroje. Všetkého do času.
Čistokrvný existenciálny otras
Bridlova kniha je budíček, ktorý nám pripomína, že vistom zmysle sme zbytočne spoluvinní, lebo podliehame výpočtovej logike, nepremýšľame ahlavne nekonáme racionálne vdanej, potrebnej chvíli. Je to bludný kruh, pretože táto logika povoľuje konanie len za podmienok dostatočných dôkazov (ktoré sú vzhľadom na kvantá rôznych, manipuláciám prístupných informácií nemožné). Všetko je osvetlené, ale nič nevidíme. Výpočtová logika nás zahlcuje informáciami, ale aj falošným pocitom bezpečia. Naše agentstvo sa neustále znižuje. Rezignujeme frustrovaní aparanoidní.
Autor sa vzávere snaží zachovať povzbudivý tón asugestívne ubezpečuje, presviedča, že nie sme bezmocní. Lenže, pravdupovediac, čitateľ po jeho vskutku bravúrnom kriticko-analytickom výkone na predchádzajúcich 300 stranách asi sotva pocíti motivujúcu útechu. Skôr to bude údes, zhrozenie ačistokrvný existenciálny otras... Ale niečím sa predsa začať musí. Amali by sme dať na radu F. Kafku, ktorý už dávno vo svojom diele neopakovateľne zachytil „šifry“ automatizovaných systémov, keď odporúčal čítať práve takéto knihy – knihy, ktoré nás prebúdzajú ranou päsťou do lebky.
Eva Dědečková (1988)
Filozofka apublicistka. Vyštudovala filozofiu adejiny filozofie na UPJŠ vKošiciach ana Univerzite Karlovej vPrahe. Pôsobí ako vedecká pracovníka na Filozofickom ústave SAV vBratislave. Venuje sa fenomenológii, prednostne kozmologickej filozofii výchovy Eugena Finka aFriedricha Nietzscheho.
James Bridle. Foto: wikimedia
