ղľáԾ
Prinášame vám prehľad edičného plánu Literárneho informačného centra. Aké knihy vydáme vroku 2020?
V edičnej čnnosti bude Literárne informačné centrum pokračovať aj v roku 2020. Texty o jednotlivých tituloch pripravila Dana Podracká, ktorá je vedúcou oddelenia domácich projektov. To navrhuje projekty v oblasti výskumu a dokumentácie súčasného literárneho procesu, sleduje a analyzuje pôvodnú literárnu tvorbu, zabezpečuje prípravu a plánovanie edičnej čnnosti neperiodických publikácií, organizujeredakčný proces a mnohé iné. Okrem titulov, ktoré nájdete nižšie, pripravujeme aj knihu Petra Borkovca Erikom Jakubom Grochom, šiesty diel edície Slovenské dejiny od Róberta Letza č Príbehy „vykĺbeného času“ od Ivany Taranenkovej aďalšie tituly.
Monografia On, Pišťanek od literárneho vedca Petra Darovca je prvým komplexným pohľadom na tvorbu najsignifikantnejšieho autora 90. rokov vslovenskej literatúre. Pišťankovo dielo (1960 – 2015) je stále súčasné, prelomové, inovatívne apre mnohých aj provokatívno-buričské. Sú vňom obsiahnuté aj silné väzby s vtedajšou revolučnou a porevolučnou spoločenskou situáciou. Zliteratúry sa tak stáva nástroj ako porozumieť dobe. Monografia je komponovaná ako sled jednotlivých Pišťankových prozaických titulov. Je obohatená kalendáriom od Dušana Taragela.
Ján Johanides (1934 – 2008), ktorému je venovaná aj Esej aCena Jána Johanidesa, na ktorej participujú LIC amesto Šaľa, je výsostne slovenský a zároveň európsky autor. Daniel Hevier napísal jasnozrivú knihu o Johanidesovom diele, ovydávaní jeho kníh a opriateľstve ním. Kniha má sviežu duchovnú architektúru, spolu 43 kapitol, azaujíma sa napríklad tematikou očí, zraku apohľadu Jána Johanidesa I., II. aIII., jeho prirovnaniami, neologizmami čadjektívami, oravopisom, ale aj esejistikou, publicistikou ajeho rozhlasovými hrami. Ak sa chce niekto bližšie oboznámiť so životom adielom Jána Johanidesa, táto kniha mu umožní vstúpiť do jeho sveta.
Stromje určený pre deti školského i predškolského veku a vzhľadom na svoje etické a ekologické posolstvo, aj pre ich rodičov. Príbeh nás zavedie do sveta, ktorý veľmi nepripomína ten náš: zmizli rieky, moria, hory i lesy. Namiesto nich sa všade rozprestiera nekonečná okrová rovina. Uprostred bezútešnej pustatiny si za múrmi prepychového paláca nažíva Princezná, ktorá má všetko. Druhá línia príbehu rozpráva o príšere Blöeglöekovi, ktorá sa stretne Princeznou a zrazia sa dva protikladné svety, dva diametrálne odlišné názory na život. Dielo Alexandry Salmely dotvárajú ilustrácie Martiny Matlovičovej – držiteľky Zlatého jablka BIB 2009.
Časť mailovej korešpondencie Veroniky Šikulovej Olegom Pastierom má monologickú štruktúru aje reflexiou tvorivej čnnosti spisovateľky / spisovateľa. Kniha je obohatená obásne, citácie rozličných autorov ahaiku Olega Pastiera, venovaných Veronike Šikulovej.Úprimnosť autorky odkrýva nebývalú duchovnú nahotu; autorka hovorí osebe asvojich postojoch bez obalu, bez strachu, že by prezradila na seba aj to, čo by malo alebo mohlo zostať skryté. Tento druh písania je príťažlivý sebaanalýzou aposkytuje hlboký vhľad do autorskej inšpirácie avnútorného sveta autorov.
Druhý ročník vydania antológie súčasnej slovenskej kritiky. Nadväzuje na súbor antológií Kritika, ktoré vpolovici šesťdesiatych rokov (1964 – 1967) vychádzali vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Kritická ročenka 2019 je výberom z literárnokritických textov publikovaných časopisecky ana webe roku 2019. Texty vybrané oboma autormi vypovedajú oaktuálnej literatúre ajej reflexii. Sú príspevkom do diskusie omyslení asmerovaní súčasnej slovenskej literatúry. Publikácia obsahuje aj bilančné štúdie opoézii (Viliam Nádaskay) apróze (Vladimír Barborík).
Monografia je pokusom onovú syntézu literárnohistorických poznatkov ainterpretačných postrehov týkajúcich sa života adiela vrcholného básnika slovenskej katolíckej moderny – Janka Silana. Literárna vedkyňa Edita Príhodová uplatnila chronológiu Silanovho diela od debutu Kuvici až po posmrtne vydaný román – denník Dom opustenosti. Chronologický aspekt je určujúci aj pri literárnohistorickom členení básnikovej tvorby na základe biografických determinánt (juvenílie adebut – tvorba bohoslovca – kňazská tvorba 1943 – 1945 – verbumista – tvorba z vnútorného exilu – rehabilitácia – normalizácia – aktualizácia diela Janka Silana po roku 1989). Špecifikom interpretačnej metódy je zužitkovanie poznatkov teológie vtelenia (v dobovom kontexte ju presadzoval Ladislav Hanus), ktorá doceňuje nielen duchovnú, ale aj hmotnú povahu človeka, oscilujúc medzi senzualitou aspiritualitou vzmysle hermeneutického chápania literatúry ako kruhu.
Podľa slov literárneho vedca Matúša Mikšíka poézia Osamelého bežca Ivana Laučíka „je veľké dobrodružstvo, polárna č horolezecká expedícia“. Samotný názov monografie je časť verša z básne Ešte apríl zo zbierky ᲹáԴǰ, autorovej poslednej knihy, a celý verš znie "K jasu a tiesni mierim, kým výdych rozráža noc". Názov reprezentuje Laučíkovu afinitu k jaskyniam i jeho úsilie o smerovanie k vnútornému svetlu poznania (aj) prostredníctvom písania básní. OLaučíkovej poézii vzniklo niekoľko dôležitých textov, išlo však poväčšine očastkové analýzy. Monografia vypĺňa medzeru vreflexii jedného znajvýznamnejších básnikov slovenskej poézie druhej polovice 20. storoča.
