ղľáԾ
Azda niet nikoho, kto by nepoznal humorné príbehy zodvážnych výprav dona Quijota, ktorý sa pomiatol zčítania rytierskych románov. Odiele aosobnosti ich autora nedávno vyšla monumentálna monografia Cervantesov Don Quijote na Slovensku avo svete, venovaná Miguelovi de Cervantesovi Saavedra, ktorý dodnes patrí k najvýznamnejším symbolom španielskej kultúry asvetovej literatúry.
Kolektív autorov pod vedením Paulíny Šišmišovej a Evy Palkovičovej z katedry romanistiky Filozofickej fakulty UK vBratislave predstavil monumentálnu monografiu o nepochybne najznámejšom španielskom spisovateľovi všetkých čias Miguelovi de Cervantesovi Saavedra.
Spisovateľ, o ktorého živote vieme pomerne málo, tvoril na rozhraní medzi renesanciou abarokom a dodnes jeho osobnosť adielo patria k najvýznamnejším symbolom španielskej kultúry. Jeho dvojdielny román Don Quijote de la Mancha sa celosvetovo zaraďuje knajvydávanejším anajprekladanejším knihám aazda niet nikoho, kto by nepoznal humorné príbehy zodvážnych výprav dona Quijota, ktorý sa pomiatol zčítania rytierskych románov. Záujem oCervantesovo dielo po vyše štyristo rokoch neutícha ani na poli teoretických výskumov, o čom svedčí množstvo vedeckých prác, ktoré každoročne román podrobujú novým analýzam.
Zásadná monografia
Takmer päťstostranová publikácia pod názvom Cervantesov Don Quijote na Slovensku avo svete si za cieľ vytýčila oboznámiť čitateľa snajnovšími poznatkami oautorovom románe apreskúmať „prvé prieniky tohto klasického literárneho diela do nášho kultúrneho kontextuvo francúzskych, nemeckých aneskôr aj v maďarských ačeských verziách“. (s. 9)
Vrámci slovenského výskumu oCervantesovi ide ozásadnú monografiu, ktorá sa nevenuje len literárnej analýze románu ajeho prienikom do slovenskej literatúry, ale má aj interdisciplinárny charakter – mapuje cesty románu Don Quijote vscénickom avýtvarnom umení na Slovensku. Publikácia takéhoto rozsahu ahĺbky vnašom literárnom priestore doposiaľ absentovala, keďže doposiaľ jediná monografia oCervantesovi, od Vladimíra Olerínyho, vyšla ešte vroku 1955 abola poznačená dobovou ideológiou.
Od osvietenstva po moderné teórie
Vúvodných kapitolách sa Paulína Šišmišová venuje autorovej biografii agenéze románu. Od recepcie fragmentov zautorovho života prechádza kmimoriadne rozsiahlej a fundovanej syntéze výskumu Cervantesovho života vpriereze historických období od osvietenstva po moderné teórie so zreteľom na recepciu jeho biografie vslovenskom ačeskom kontexte.
Autorka pracuje s rozsiahlym bibliografickým aparátom, počnúc prvou Cervantesovou biografiou od Gregoria Mayansa y Siscar až po najaktuálnejšie výsledky výskumov cervantistov. Recepcii týchto monografií venuje pomerne rozsiahlu pozornosť, samotný život Cervantesa znich však presvitá skôr okrajovo a nekonzistentne.
Vďalších kapitolách Šišmišová analyzuje román Don Quijote de la Mancha. Prichádza kzisteniu, že na rozdiel od hrdinov rytierskych románov, ktoré sú často typizované, Cervantesove postavy nemajú „prototyp ani vliterárnej tradícii, ani vkaždodennej skúsenosti“. (s. 65)
V románe vystupuje množstvo postáv zrôznych sociálnych prostredí aspoločenských vrstiev, autorka sa predovšetkým zameriava na hlavnú dvojicu, dona Quijota aSancha Panzu, ktorú označuje za protikladnú asúčasne komplementárnu. Zdôrazňuje dialogickosť ako kľúčový aspekt výstavby románu, pretože vňom sa postavy vzájomne „obohacujú arozvíjajú“, majú neodmysliteľné miesto, pretože vdruhej časti románu tieto dialógy nahrádzajú samotné dobrodružstvá“ (s. 72).
Dôkladne avyčerpávajúco
Značnú pozornosť Šišmišová venuje aj apokryfnému pokračovaniu románu Don Quijote, ktorého autor sa skryl za pseudonym istého Alonsa Fernándeza de Avellanedu. Opierajúc sa ošpanielsky výskum Šišmišová načrtáva zaujímavú úvahu, podľa ktorej tento román umožňuje lepšie pochopiť, ako Cervantesovo dielo čítali súčasníci. Avellaneda redukuje príbeh na komické agroteskné aspekty, preto sa dá predpokladať, že dobovo sa dielo chápalo ako zábavný román. (s. 78)
Vtejto súvislosti si autorka všíma aj radikálnu odlišnosť druhej časti Cervantesovho diela, ktorú autor napísal vreakcii na apokryfné dielo. Odzrkadľujú sa vnej preto nielen renesančné tendencie, ale aj hravý spôsob, akým sa Cervantes usiloval vyrovnať sapokryfom.
Vďalších kapitolách Šišmišová naozaj dôkladne avyčerpávajúco podrobuje román analýze, všíma si dejové línie, vložené príbehy, postavy, naračnú perspektívu, kompozíciu i symboliku. Upravuje mnohé názory, ktoré sa vpriebehu rokov na text nabalili, a predstavuje ho ako mnohovrstvové dielo skomplikovanými dejovými líniami, ktoré je neustále živé. Stotožňuje sa snázorom španielskeho literárneho vedca J. B. Pascala, podľa ktorého postava dona Quijota nie je „komickou postavou, ako ho vnímali Cervantesovi súčasníci, ale ani tragickým hrdinom, ako ho videli romantici. Je postavou tragédie, ktorú nám Cervantes ponúka vkostýme komédie.“ (s.67) Milan Kopecký uzatvára druhú kapitolu výskumom rozprávačských postupov v románe a odvolávajúc sa na Rolanda Barthesa skúma otázku autorstva vdiele.
Výzva mladej generácii
첹辱ٴDZ Premeny recepčnej paradigmy skúma Šišmišová recepciu románu ainterpretačné posuny, ku ktorým došlo vpriereze historických období. Podľa autorky knajvýznamnejšej zmene prišlo na prelome 17. a18. storočia zásluhou francúzskeho prekladu, na ktorého podklade vznikli preklady do iných jazykov, ale aj významové odchýlky. Vostatných rokoch sa vŠpanielsku zdôrazňovala potreba priblížiť román dnešnému čitateľovi. Na túto prácu sa podujal španielsky spisovateľ Andrés Trapiello, ktorý vroku 2015 previedol Cervantesov text Dona Quijota do modernej španielčiny.
Monografia sa ďalej venuje francúzskym, nemeckým, maďarským, českým prekladom arecepcii románu vanglofónnych krajinách.
Eva Palkovičová vo svojom výskume upozorňuje, že české preklady románu Don Quijote de la Mancha boli od polovice 19. storočia prirodzenou súčasťou čítania Slovákov vďaka nulovej jazykovej bariére. (s. 236)
Šišmišová analyzuje aj prvé pokusy opreklad Cervantesovho románu unás abližšie sa zaoberá jediným slovenským prekladom Jozefa Felixa, ktorý vyšiel vroku 1950 vodvoch zväzkoch pod názvom Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (s prebásnenými textami od Vojtecha Mihálika). Autorka kapitoly mu venuje náležitú pozornosť, poukazuje na náročnosť jazykových prostriedkov, ktoré autor románu používal. Vzhľadom na časový odstup od prekladu je azda na mieste obrátiť sa spolu sautorkou kmladej generácii hispanistov s výzvou toto veľké dielo znovu preložiť, atým prehodnotiť aj Félixov preklad apredstaviť dielo vsúčasnom jazyku. (s. 258)
Dielo nespornej kvality
Eva Palkovičová sa vzáverečných kapitolách venovaných literárnej recepcii románu podujala na skutočne náročnú úlohu – preskúmať ohlasy na Cervantesovo dielo vslovenskej literatúre od prvých zmienok vdielach spisovateľov až po recepciu vliterárnych časopisoch.
Anikó Dušíková vnasledujúcej kapitole porovnávala román Don Quijote sdielom Jána Chalupku Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint -- Donquijotiáda podľa najnovšej módy;Paulína Šišmišová sa venuje postmoderným prepisom románu azameriava sa na dielo Jána Švidroňa Posledná vízia Dona Quijota, ktoré je dômyselnou postmodernou brikolážou.
Ladislav Šimon našiel odkazy na postavu dona Quijota vmodernej slovenskej lyrike vbásňach E. B. Lukáča, Vladimíra Reisela, Milana Rúfusa ainých slovenských spisovateľov, ktorých texty interpretuje.
Posledné kapitoly sú venované scénickému avýtvarnému umeniu, jeho recepcii vopere, balete, muzikáli, vslovenskom rozhlase ivtelevízii.
Postavu dona Quijota vilustrátorskej tvorbe podrobne rozoberá Zsófia Kiss-Szemán, čím sa uzatvára rozsiahla monografia, ponúkajúca syntetický pohľad na život adielo Miguela de Cervantesa, ktorej rozsah prevyšuje možnosti tejto recenzie.
Ide ozásadné dielo nespornej kvality, ktoré by sa malo stať neodmysliteľnou príručkou nielen univerzitných študentov hispanistiky, ale aj študentov aodborníkov blízkych odborov akaždého, kto sa zaujíma oklasické literárne diela.
Lucia Turi Nagyová (1987)
Získala doktorát z estetiky v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie v Nitre. Venuje sa literárnej kritike a prekladu zo španielskeho jazyka.
Paulína Šišmišová, Eva Palkovičová (eds.): Cervantesov Don Quijote na Slovensku a vo svete
Bratislava: UK v Bratislave, 2021
Ilustrácia: Miguel de Cervantes Saavedra (29. 9. 1547 - 22. 4. 1616)
Zdroj: Wikipedia / Frederick Mackenzie
