ղľáԾ
Literárne informačné centrum Bratislava, Slovenský inštitút vo Viedni a Hudobné centrum Bratislava pripravili literárno-hudobný večer slovenských poetiek pod názvom Homage à Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Podujatie, venované 10. výročiu úmrtia Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej, sa uskutočnilo vSlovenskom inštitúte vo Viedni 6. mája 2009 o 19.00 hod. Osobnosť Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej ajej miesto vmodernej slovenskej poézii priblížila prekladateľka avedúca Oddelenia projektov LIC Daniela Humajová, ktorá podujatie moderovala. Vosobnostných medailónoch postupne predstavila osobnosť Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej ajej miesto vmodernej slovenskej poézii ako aj Milu Haugovú, Danu Podrackú, Elenu Hidvéghyovú-Yung, Máriu Ferenčuhovú aich tvorbu. Básne do nemčiny preložili Annemarie Bostroem, Anja Utler, Andrea Reynolds a Veronika Széherová. Koncertoval hudobný skladateľ a klavirista Peter Zagar. Za prítomnosti študentov slavistiky arakúskej verejnosti sa poetky prezentovali výberom zo svojej poézie vslovenčine anemčine. Básne Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej recitovala Martina Wittmann. Každá zpoetiek sa vyznala zo svojho vzťahu kLýdii Vadkeri-Gavorníkovej. Mila Haugová okrem iného povedala: „Ako som len milovala Lydkine Biele noci s kohútom, báseň, ktorou sa v kruhu vynikajúcich rovesníkov básnikov mužov (Ondruš, Stacho, Mihalkovič) nielen presadila, ale aj nasadila vysoká latka slovenskej ženskej poézie, taká úroveň ženskej inteligencie, hĺbky, mystiky a zároveň citovosti, s ktorou sa musí vyrovnať každá slovenská poetka, ak chce pokračovať v tomto vysoko nasadenom precitnutí.“
Mária Ferenčuhová, najmladšia zo štvorice poetiek, okrem iného povedala: „Ako to, že som nepoznala ju? Neviem, či bola chyba len vtom, že moja „osvietená“ učiteľka slovenčiny aliteratúry na strednej škole študentom dávala do pozornosti len slovenských básnikov-mužov. Možno som skrátka do jej veršov musela dorásť. Prostota slov – chlieb, ľan, drevo, džbán a, ako inak, studňa –, vidiecke motívy, rodinné vzťahy, sa uVadkerti-Gavorníkovej totiž spájajú so zložitosťou jazyka, vrstvením metonymických pradien, frazém, tvorením doslova verbálnej obraznosti, aká mi začala byť blízka, až keď som sjazykom začala dôslednejšie pracovať ja sama.“
Prezentácia slovenskej ženskej poézie sa stretla spriaznivým ohlasom advojjazyčné porovnávanie slovenských anemeckých prekladov všetkých poetiek sa stanú študijným materiálom pre lektorát slovenského jazyka akultúry na viedenskej univerzite, ako aj súčasťou kultúrneho dialógu medzi Viedňou aBratislavou.
Foto: Elvíra Haugová
 |
 |
|
 |
 |
