ղľáԾ
Jozef Ѵǰšje meno, sktorým sa študenti slovenskej literatúry na univerzite stretnú vrámci spoznávania novej autentickej generácie básnikov vstupujúcej do poézie vobdobí šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
Jeho verše sa im však študujúo niečo jednoduchšie ako verše ostatných autorov. Niečím zvláštne podmanivé, známe, až blízke. Každodenné, no pritom nevšedné.
Výpočet toho, akým spôsobom sa Jozef Ѵǰš venuje umeniu, obsahuje mnoho položiek: básnik, dramatik, autor poézie aprózy pre deti, prekladateľ, filmový herec, bábkoherec, dramaturg, režisér, vysokoškolský pedagóg. Výpočet jeho básnických zbierok má položiek oniečo menej – Praskanie krvi vyšlo vroku 1962 ako autorov debut.
Nasledovali Jesenné litánie zroku 1969, ktoréboli včase normalizácie skartované. Praskanie krvi vyšlo znovu vroku 1983 aknemu doslova pribudla ďalšia poéma Pribúdanie kruhov. Ktýmto trom dielam bolo vroku 2002 vsúbornom vydaní doplnené aj íie/é do snehu. Súborné básnické dielo dostalo názov Štyri nočné obdobia. Vroku 2022 sa čitateľská verejnosť dočkala jeho druhého vydania zvydavateľstva Brak.
Komplexné agraficky vkusné
Štyri nočné obdobia tak prezentujú autorovu básnickú tvorbu vo vzácnej celistvosti, ba čo viac, dopĺňajú ju otzv. spätné zrkadlo zpera recenzentov arecenzentiek (je vhodné vyzdvihnúť túto genderovo korektnú formuláciu, ktorou vydavateľstvo Brak dalo subtílny, no dôležitý signál súčasnej literárnej vede k spôsobu, akým dnes citlivo komunikovať rokmi možno mierne skostnatené termíny). Nasleduje rozsiahla štúdia nazvaná Poézia, ktorou sa nám prihovára mág idôverný spoločník. V nej Andrea Bokníková analyzuje básnickú tvorbu autora zhľadiska jej východísk, zdrojov a kompozície.
Vzávere toto vydanie ponúka aj Bibliografiu článkov vkapitole Štyri nočné obdobia vspätnom zrkadle recenzentov arecenzentiek, ktorá spolu so zoznamom prameňov aodbornej literatúry vspomínanej kapitole tvorí naozaj komplexný pohľad na Ѵǰšovu básnickú tvorbu azáujemcom ohlbšie štúdium umožňuje rýchle zorientovanie sa vtéme. Dizajn asadzba knihy boli vréžii značky Katkat Studio (Katarína Štefanková aKatarína Rybnická), autorom ilustrácií je Miloš Kopták. Celková grafická úprava knihy je veľmi vkusná avmnohom ladí s textami básnika ajeho motivikou.
Elektrizujúca magická ľudskosť
Už vdebutovom Praskaní krvi Jozef Ѵǰš pracuje snáboženskými motívmi, ktoré tvorivo modifikuje, pričom tento postup neskôr tvorí základ Jesenných litánií. „Verím včloveka všemohúceho, / stvoriteľa dobra izla, / verím vducha jeho svätého, / vruky jeho sväté“ (s. 16) – táto parafráza modlitby vyjadruje procesy zbožšťovania človeka apoľudštenia boha, ktoré prebiehajú simultánne aich výsledkom je priam elektrizujúca magická ľudskosť, ktorá nás necháva pri stretnutí sautorovými textami vúžase. Čítajúc okaždodennosti – ohnedej koži na káve, omuškátoch prechádzajúcich sa pod oknami či odrevených praskajúcich schodoch – zažívame zároveň priam mystickú skúsenosť podporenú zmenami perspektívy (strom rastie pod nohy vtáka, dážď siaha od zeme do neba) a Ѵǰšovýmmajstrovským zmyslom pre detail (Milan Šútovec hovorí onezvalovskej metóde videnia apriraďovania asociácií, sám Ѵǰš vpríznačnom verši Jesenných litánií hovorí: „Vidíme detaily skrz dioptrie sĺz“, s. 66).
Kým teda vtejto atmosfére „zhrbené mamy hľadajú po kolenách svojho / boha, / možno treba za ním rovno, možno doľava“ (s. 17), mladšia generácia lyrických subjektov, vPraskaní krvi reprezentovaná zaľúbenou dvojicou, už nehľadá, len picassovsky nachádza. Boha, lásku, samých seba. To, čo našli, potom triezvo, až gnómicky prehodnocujú („ČO STAKOU LÁSKOU, KTOROU SI ČLOVEK / ANI NA SLANÚ VODU NEZAROBÍ“, s. 34).
Prehodnocuje sa aj tvorivá aktivita ako taká, vPribúdaní kruhov čítame varovanie: „Neotváraj trinástu izbu, / je tam totiž / zdruhej strany / Básnik / obesený na kľučke.“ (s. 52) Jesenné litánie obsahujú pokus ozachytenie kontinuity času, ktorý je vnímaný aj cez „lásku, zktorej zostali len holé kosti / metafor aslová – srsť básne.“ (s. 67) Básnik svoju pozíciu vo svete reflektuje azasadzuje ju aj do širšieho kontextu. Vposlednej časti súborného vydania, ktorou je íie/é do snehu, je tento širší kontext doplnený otransformáciu lyrického subjektu do roly pútnika prechádzajúceho krajinou, túžiaceho vrátiť sa do detstva.
Milan Rúfus vúvode knihy Štyri nočné obdobia definuje Ѵǰšovu básnickú tvorbu prostredníctvom šťastnej jednoty „intenzity životného pocitu či postoja sintenzitou jeho básnického tlmočenia“. Práve táto jednota zaručuje, že sa Ѵǰšove básne budú čítať vždy znovu abudú sa ešte dlhé roky recitovať spamäti. Rytmickosť analiehavosť autorovej výpovede ktomu prirodzene vyzýva ataký apel každý čitateľ vždy rád poslúchne, keď aj sám vsebe cíti, že „krv horí, / láme sa / apraská.“ (s. 25)
Jaroslava Šaková (1991)
Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a anglický jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vo svojom výskume sa venuje prevažne téme avantgardných tendencií v medzivojnovej slovenskej poézii. Pôsobí na University of Europe for Applied Sciences v Berlíne.
Jozef Ѵǰš: Štyri nočné obdobia
Bratislava: Brak, 2022
