ղľáԾ
Dušan Dušek, vsúčasnosti jeden znajvýznačnejších spisovateľov (prozaikov, básnikov, esejistov, autorov rozhlasových hier, dramatikov, filmových scenáristov...) staršej generácie, vydal žánrovo ťažko zaraditeľnú knižku snázvom Potok pod potokom.
Dušan Dušek: Potok pod potokom (zošit)
Bratislava: Slovart, 2021
Dušek označil knižku šٴdz, tento pojem by ste asi vteórii literatúry ťažko hľadali, ale prečo nie. Potok pod potokom by ste však vDušekovej tvorbe našli. Názov celkom logicky, využijúc jeho konotačné priestory, prebral zvlastnej zbierky krátkych próz Իá, ktorá vyšla vroku 1983, a vktorej sa nachádza poviedka srovnakým záhlavím.
Stálo by za to, aby niektorý interpret poprezeral vyjadrenia čitateľov, samotného Dušeka či literárnych kritikov azosumarizoval, čo pod týmto názvom môžeme rozumieť. Konečného riešenia by sme sa nedopátrali, ale citujme autora, porozumieme. „Mal som kamaráta Viktora. Uveril som mu, že pod každým potokom tečie ešte jeden iný potok, ktorý je neviditeľný, ale tým, čo ho naozaj chcú vidieť, tým sa ukáže.“ (citované zDušekovej poviedky Potok pod potokom zroku 1983, Իá, s. 92).
Román vlastného života
Dušekova najnovšia knižka rozprestiera sémantické pole do priestoru života človeka od zrodenia po smrť. Zrejme najmä vpolohe toho kladného anezabudnuteľného, čo človek prežil. Dušekovu tvorbu som pozorne sledoval od jeho prozaického debutu Strecha domu (Smena, 1972) apri čítaní jeho najnovšieho textu mám pocit, akoby sa mnohé motívy Dušekovho prozaického majstrovstva zlievali do jedného mozaikovitého celku.
Text je zložený zmnožstva epizodických postrehov, v ktorých sa objavujú figúrky mnohým Dušekovým čitateľom známe. Kompozičným princípom radenia epizód však nie je fabulácia, ale návratnosť aprelínanie prítomnosti s minulosťou. Spomienka je opäť typickým znakom Dušekovho rozprávania aštylistickej ekvilibristiky, ktorá nie je samoúčelná, ale sémanticky podnetná.
Niekde som sa dočítal, že text by mal byť súčasťou vznikajúceho románu. Prečo nie, ale Dušan Dušek klasický román nenapíše. Sosobných rozhovorov vminulosti si pamätám, že túto túžbu má, ale pretrváva už veľmi dlho aasi predsa len zostane perfektným tvorcom krátkych žánrov anie románopiscom. Ale vlastne ani to nie je pravda, lebo Dušan Dušek píše neustále jeden román; román vlastného života, svojich životných pocitov apocitového sveta okolo seba.
Dušekove príbehy čerpajú často zjeho osobných zážitkov. Pretvára realitu, ktorej dominuje senzuálnosť anapokon asociatívnosť. Poetickosť sa z jeho videnia nestratila.
Staré známe motívy
Dušekove príbehy sú tematicky rôznorodé apozorný čitateľ asi zistí, že vjeho najnovšej knižke nechýbajú žiadne dominantné motívy, sktorými sa mohol stretnúť pri čítaní Dušekových príbehov vminulosti.
Dušan Dušek sa narodil vGbelciach (1946) adetstvo prežil na Záhorí. Školské roky strávil vPiešťanoch aatmosféra Záhoria areálie Piešťan sa vobmenách objavujú neustále. Pozoruhodným prvkom jeho evokovania priestoru je využívanie regionálnych prvkov.
Určite by bolo zaujímavé, ako sa mení pohľad čitateľov na tento moment najmä vo vzťahu kPiešťanom. Mnoho postáv apostavičiek malo vminulosti svoje reálne vzory, žiaľ, roky plynú adnes by už aj Piešťanec ťažko dešifroval, kto je kto. Anielen to: ťažko bude asi spoznávať aj reálny priestor strácajúcich sa Piešťan. Azda len motív kúpaliska Eva zostáva zrozumiteľný.
Čo sa týka postáv zo záhoráckeho prostredia, je to asi ešte ťažšie, pretože tieto postavy sa dotýkali najmä jeho detstva asú oveľa intimizovanejšie ako postavy zpiešťanského regiónu.
Dušek nezmenil svoj prístup kintímnejším otázkam života. Neustále tematizuje svoj rozporuplný, ale vpodstate harmonizačný prístup kmanželstvu. Inou otázkou je erotika, ktorá sa nachádza aj vmnohých príbehoch najnovšej knižky.
Poetický realizmus
Dušekovo rozprávanie je prelínanie reálnych podnetov sich fantazijným ačasto poetickým spracovaním. Myslím si, že napriek zmene poetiky, ktorá je viditeľná vniektorých jeho neskorších prácach, predsa len stále platí, že Dušekovu tvorbu je možné nazvať pojmom poetický realizmus.
Ծž첹 Potok pod potok je originálne výtvarne upravená, verím, že opäť zaujme širokú čitateľskú verejnosť. ato nielen staršiu generáciu, ktorá bude pri jej čítaní najmä spomínať. Umelecké kvality tejto publikácie sú určite nepopierateľné.
Ladislav Čúzy (1950)
Literárny vedec. Na Katedre slovenskej literatúry aliterárnej vedy FiF UK vBratislave viedol semináre zamerané na naturizmus alyrizovanú prózu, katolícku modernu adejiny slovenskej literatúry 20. storočia. Venuje sa problematike dejín slovenskej literatúry 19. storočia aliterárnej kritike. Je spoluautorom Slovníka slovenských spisovateľov (2005, Kalligram aÚstava slov. lit. SAV) iPortrétov slovenských spisovateľov 1 – 4 (1998 – 2007, Univerzita Komenského). Reflexiu novšej prozaickej tvorby predstavil vpublikácii Slovenská literatúra po roku 1989 (2007, spolu sI. Hochelom aZ. Kákošovou).
Foto: Peter Procházka
