ղľáԾ
Povrazolezciv pražskej Balbínke (bez záchrannej siete)
Balbínova poetická „hospůdka“ na Vinohradoch vPrahe dýcha rovnako ako jej meno: starosvetsky apoeticky. Trochu starosvetská je už paradoxne aj naša madam literárna moderna, veď sa narodila v19. storočí vo Francúzsku. Apráve vtomto historickom bode vystupuje básnik aspisovateľ po prvý raz riskantne na lano: bol to Théodore de Banville, ktorý dal poézii harlekýnsky, molièrovský smiech, cirkusové čaro svojimi Povrazolezeckými ódami. (Odes funambulesques, 1871)
Vo štvrtok 21. apríla sa zišli vBalbínke hneď traja novodobí povrazolezci. Domáci Petr Skarlant pozval zBratislavy Mariána Hatalu aJozefa Kollára. Nesúrodá spoločnosť, ale celok je prekvapivo komplementárny. Koreňmi surrealistický básnik Petr Skarlant nahmatá vpamäti kotviaci uzol svojho autorského- povrazolezeckého lana: je to Paríž, kde koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia zažil osudové balansovanie medzi návratom do vlasti atúžbou zostať vmeste, ktoré ho urieklo na celý život. Balbínku pretína pri čítaní jeho básní povestný parížsky „frisson galvanique“. Ale vzápätí prichádza návrat do prozaickej reality, ktorá nás fascinuje úplne inými prostriedkami: spisovateľ apublicista Jozef Kollár nachádza osudové momenty svojich krátkych poviedok vskutočných udalostiach, ktoré spätne umelecky znepokojujú svojou kurióznosťou. Marián Hatala držal priebeh večera suverénne vo vlastnej réžii, veď je ztitulu českého výboru svojej poézie (Provazochodec, Praha: Akropolis, 2004) vlastne vrchným povrazolezcom. Je básnikom najmodernejšieho typu: vjeho textoch niet ozdôbok azvetraných rekvizít, reže slovom do hĺbky kostí, ale s ľahkosťou ahravosťou – jednoducho: povrazolezec!
Wanda Heinrichová
