ղľáԾ
Literárne informačné centrumpozýva na medzinárodný seminár
David Muradjan – spisovateľ, scenárista, dramatik, filmový teoretik
Diana Hambardzumjan – spisovateľka, 岹ٱľka, pedagogička
Levon Ananjan – novinár, básnik, 岹ٱľ
Diskusné témy seminára:
Záujemcov o účasť na seminári prosíme kontaktovať:
Ina Martinová - Tel.: 02 / 2047 3512- E-mail: ina.martinova@litcentrum.sk
spisovateľ, scenárista, dramatik, filmový teoretik
Študoval na Jerevanskej štátnej univerzite a od roku 1994 učí na Jerevanskom štátnom divadelnom a filmovom inštitúte, kde je profesorom. V rokoch 1971 – 1973 pracoval v redakcii Arménskeho rozhlasu. Potom v scenáristickom oddelení arménskeho filmového štúdia. V rokoch 1997 – 2000 sa stal jeho vicepezidentom. V rokoch 1987 – 1997 bol programovým riaditeľom 1. programu arménskej štátnej televízie. Od roku 1994 do 1996 a opäť od roku 2001 je tajomníkom Zväzu arménskych spisovateľov. Od roku 2008 je štátnym tajomníkom ministerstva kultúry Arménska.
Prvá kniha Chcem vám povedať mu vyšla roku 1976. Odtvedy vydal sedem kníh, píše scenáre, divadelné hry, články a knihy pre deti. Roku 2000 sa zúčastnil na projekte Literárny express, organizovanom Európskou úniou a UNESCO, kde sa stretli tvorcovia zo 40 európskych krajín (zo Slovenska Ján Lenčo, Albert Marenčin a Peter Pišťanek). Plodom týchto stretnutí a kultúrneho spoznávania bola kniha Vlaky a stanice (2001) a scenár k filmu Na európskych kolesách (2002). Za hru Náš starý klavír (2003) získal cenu Zväzu arménskych spisovateľov “Najlepšia hra roka”. Za knihu esejí Zákon dedičnosti získal cenu Zväzu arménskych novinárov “Zlaté pero”. Jeho knihy sú preložené do ruštiny, ukrajinčiny, gruzínčiny, tadžičtiny, nemčiny, rumunčiny, angličtiny.
spisovateľka, 岹ٱľka, univerzitná pedagogička
Študovala na Jerevanskej štátnej univerzite jazykov na katedre anglistiky, kde ostala pracovať. Roku 1990 získala titul PhD. a roku 1999 sa stala docentkou, roku 2007 získala titul DrSc. z politológie. Napísala vyše 40 vedeckých článkov, ktoré publikovala v domácej aj zahraničnej odbornej tlači. Na medzinárodných konferenciách prednášala o literature, jazyku a 岹ٱľstve. Na tému umeleckého prekladu vydala dve monografie a je spoluautorkou vysokoškolskej učebnice Sprievodca kritickým myslením (2004) a autorkou učebnice Príručka 岹ٱľov umeleckej literatúry (2009).
Diana Hambardzumjan píše kratšie prózy, ktoré vyšli v domácich aj zahraničných literárnych časopisoch. Prekladá z angličtiny do arménčiny a naopak (W. Faulkner, K. Vonnegut, D. Barthelme, P. Najarjan, W. Saroyan). Cez angličtinu preložila poviedky štyroch slovenských autorov, ktoré vyšli v Antológii súčasnej slovenskej prózy (2009).
Výber z diela:
Mliečna cesta (1999), novela
Cez spálené mosty (2004), novela
Zármutok a ťažkosti od Noemových čias (2008), zbierka poviedok, esejí a rozhovorov.
V Bohom obývanej krajine (2009), zatiaľ nevydaný román, ocenený Cenou Aru Abrahamjana v máji 2009.
novinár, básnik,
岹ٱľ
Študoval filológiu na Jerevanskej štátnej univerzite. Pôsobil v rozličných periodikách. Takmer 25 rokov pracoval pre mesačník Garoun (Jar), v rokoch 1990 – 2001 bol jeho šéfredaktorom. Roku 2001 bol zvolený za predsedu Spolku arménskych spisovsteľov. Súčasne vyučuje na Jerevanskej štátnej univerzite na katedre žurnalistiky. Je prezidentom neziskovej organizácie Novemberjan a členom Zväzu novinárov.
Vydal 15 kníh, publikoval články o umení, literatúre, sociálnych veciach a politike. Prekladá z ruštiny a angličtiny. Založil vydavateľstvo Apollo.
Výber z diela:
Dráma na javisku a na plátne (1996)
Korene a lístie (1987), preklady z angličtiny a ruštiny
Nepokoj (2004)
Súčasná ruská socha (2005)
