ղľáԾ
Prekladať básne vyžaduje viacnásobné majstrovstvo: ukotvenosť vpoézii, jazykovú odbornosť iprehľad avhľad do kultúrneho systému.
Zvonko Taneski, macedónsky básnik, literárny vedec, univerzitný pedagóg avneposlednom rade slovakista aprekladateľ zo severného Macedónska ukončil štúdium všeobecnej akomparatívnej literatúry na Filologickej fakulte Univerzity sv. Cyrila aMetoda vSkopje. Vdoktorandskom štúdiu pokračoval vBratislave avNitre. Následne sa habilitoval vSkopje aako vedecký pracovník potom pôsobil vNitre a na SAV vBratislave. Od roku 2015 bol docentom na FiFUK vBratislave. Od začiatku akademického roku 2024/25 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa vNitre. Je členom mnohých spisovateľských, prekladateľských organizácií, redakčných rád aakadémií. Doteraz mu vyšlo šesť básnických zbierok, básnický výber vslovenčine, básnický výber vsrbčine aštyri odborné publikácie.Zostavil aj niekoľko básnických antológií. Vroku 2017 mu Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska udelila Cenu P. O. Hviezdoslava za preklady diel slovenských spisovateľov do macedónčiny.
V rámci programu Trojica Air sa na rezidenčnom pobyte venovalprekladu piatej knihy poézie Kataríny Kucbelovej – K bielej. O tvorivom procese, jeho úskaliach, výzvach, radostiach a prekvapeniach sa prekladateľ a autorka porozprávalis moderátorom Dadom Nagyom. Celý rozhovor si môžete pozrieť na Slovenského literárneho centra.
Novinár Michal Kríž s ním pre Štiavnické noviny urobil nasledujúci rozhovor:
MK: Mali by podľa vášho názoru prekladať básne len básnici?
ZT: Takýto názor je už dlhšie pertraktovaný vniektorých teóriách oumeleckom preklade vširších areáloch aosvedčil sa nezriedka aj vpraxi. Nemá však nevyhnutne univerzálnu platnosť. Je pravda, že dobrý básnik vie bližšie pocítiť rôzne nuansy,rytmus adynamiku konkrétneho expresívneho jazyka iných jednotlivých básnikov, ale nepredstavuje to konštantné pravidlo pri všetkých výsledkoch prekladateľskej práce. Vprvom rade by to každopádne musel byť slušný znalec daného jazykového akultúrneho systému, zktorého prekladá, aby mohol dôveryhodne zachytiť všetky reálie aducha samotného textu do prekladovej verzie svojho materinského jazyka. Preto sa už bežne vraví, že samotný prekladateľ je interkultúrny mediátor, avšak treba pritom podotknúť aj jav, že nie vždy sa dokáže vjednej osobe nájsť odborník aj na preklad, aj na ٲé prebásnenie. Preto vznikajú občas úspešné prekladateľské dvojice, hoci, samozrejme, niekedy sa takáto schopnosť prejaví vjednej osobe.
MK: Knihe preloženej do svetového jazyka sa otvárajú brány aj do prekladu v iných jazykoch?
ZT: Ak ide okvalitný avydarený preklad, adekvátne distribuovaný na trhu, tak je možné, že sa vďaka nemu rozšíri povedomie oknihe aautorovi/autorke aj vokolitých kultúrnych priestoroch, zvýši to jeho popularitu aovplyvní alebo urýchli preklad aj do ďalších jazykov. Nekvalitný preklad však nemusí tento stav vôbec dosiahnuť. Zväčša keď ide ooceňované dielo aautora či autorku vprestížnejších domácich amedzinárodných súťažiach, samotné zahraničné vydavateľstvá akultúrne agentúry (aj kvôli predpokladu, že sa dielo bude kvôli tomu lepšie predávať – a to je vdnešnom „reklamnom a konzumnom“ svete takisto dôležité) sa najprv postarajú sami ozískanie práv na preklad, aaž následne oslovia daného prekladateľa stakouto ponukou. Verím však, že dobré dielo si skôr alebo neskôr nájde svoju cestu ako sa ukázať širšiemu svetu anájsť si svojich vďačných čitateľov.
MK: Ako hodnotíte zastúpenie svetovej literatúry na našom knižnom trhu?
ZT: Myslím si, že slovenský knižný trh už drží dobrý krok vprezentácii nových literárnych titulov zrôznych svetových kultúr, ktoré sa väčšinou skrátkym časovým odstupom dostávajú na police našich kníhkupectiev vpreklade do slovenského jazyka. Slovensko má vytvorenú pomerne rozsiahlu sieť viacerých podnetných prekladateľov rozličných generácií (dokonca aj na tzv. malé jazyky, ktorých štúdium na slovenských univerzitách je vposlednej dobe ohrozené kvôli viacerým faktorom) anapomáhajú tomu aj niektoré etablované vydavateľstvá, ktoré sa vo výbere lepších aaktuálnejších autorov navzájom dopĺňajú. Stále však zostáva otázka, či je umelecký preklad dostatočne finančne pokrytý a či takto dokáže pravidelne oslovovať mladších prekladateľov, aby suverénne pokračovali vtomto remesle.
